^{Právna poradňa}

Vylúčenie z dedenia pre dedičskú nespôsobilosť (§ 469 OZ)

Dedičská nespôsobilosť, upravená v § 469 Občianskeho zákonníka, je inštitút, ktorý vylučuje dediča z dedenia pre jeho vlastné zavrhnutiahodné konanie. Zákon stanovuje dva hlavné dôvody: spáchanie úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, a zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poslednej vôle, ako je zničenie či sfalšovanie závetu.

Princípom je, že nikto nesmie mať prospech zo svojho nemorálneho a protiprávneho činu. Na nespôsobilého dediča sa hľadí, akoby zomrel pred poručiteľom. Tento následok však nenastane, ak poručiteľ dedičovi jeho čin odpustil.

Zákonné ustanovenie a jeho význam

Ustanovenie § 469 Občianskeho zákonníka (OZ) upravuje takzvanú dedičskú nespôsobilosť. Zákon stanovuje, že „Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.“. Inými slovami, fyzická osoba, ktorá by inak mala dediť, nemôže nadobudnúť dedičstvo v dôsledku vlastného zavrhnutiahodného konania proti poručiteľovi alebo jeho blízkym.

Takáto osoba sa považuje za nespôsobilého dediča, ktorého zákon vylučuje z dedenia. Dedič, ktorý je povolaný dediť, ale naplnil podmienky § 469 OZ, sa posudzuje, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil. Praktickým dôsledkom je, že jeho podiel v dedičstve prepadá ostatným dedičom rovnako, akoby vôbec neexistoval. Ak ide o potomka poručiteľa, ktorý je vylúčený, nastupujú na jeho miesto jeho deti (vnuci poručiteľa). Ak je nespôsobilý závetný dedič, jeho podiel nadobudnú zákonní dediči.

Odpustenie poručiteľa

Zákon dáva poručiteľovi možnosť nespôsobilosť odpustiť. Ak poručiteľ po tom, čo sa dozvedel o konaní dediča, prejaví vôľu odpustiť mu, dedič sa znova stáva spôsobilým dediť. Odpustenie je možné urobiť v ľubovoľnej forme – písomne, ústne či konkludentne (napríklad ponechaním dediča v závete). Odpustenie je neodvolateľné a poručiteľ nemôže odpustiť činy, ktoré by dedič mohol spáchať v budúcnosti.

(Poznámka: Vydedenie upravené v § 469a OZ je odlišný inštitút. Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorý vyžaduje splnenie zákonných dôvodov a formu listiny o vydedení, kým dedičská nespôsobilosť nastáva automaticky zo zákona.)

Dôvody dedičskej nespôsobilosti podľa § 469 OZ

Zákonné ustanovenie obsahuje taxatívny (uzavretý) výpočet situácií, kedy nastáva dedičská nespôsobilosť. Sú to dve skupiny dôvodov:

1. Úmyselný trestný čin proti poručiteľovi alebo jeho blízkym

Prvým dôvodom je spáchanie úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi/manželke, jeho deťom alebo jeho rodičom. Dôležité znaky sú:

Musí ísť o úmyselný trestný čin. Trestné činy spáchané z nedbanlivosti nespôsobujú dedičskú nespôsobilosť. Zákon kladie dôraz na úmyselné zavinenie, pri ktorom by bolo nemorálne, aby páchateľ dedil po obeti.
Trestný čin musí byť smerovaný proti vymenovaným osobám. Zoznam osôb je uzavretý. Čin spáchaný voči inej osobe (napr. súrodencovi poručiteľa) nemá na dedičstvo vplyv. Zákon nevyžaduje určitú závažnosť či druh trestného činu, postačuje akýkoľvek úmyselný delikt, napr. vražda, ublíženie na zdraví, ale aj vydieranie či týranie.
Nie je nevyhnutné právoplatné odsúdenie. Nespôsobilosť nastáva samotným spáchaním činu. Súd prejednávajúci dedičstvo na ňu prihliada z úradnej povinnosti a môže si ako predbežnú otázku sám posúdiť, či bol spáchaný trestný čin . Ak však existuje právoplatný odsudzujúci rozsudok, súd je ním viazaný.

Príklad z praxe: Okresný súd Martin riešil prípad syna odsúdeného za vydieranie a vyhrážanie sa otcovi (poručiteľovi). Hoci bol syn pôvodne vylúčený z dedenia, súd napokon rozhodol, že je dedičom, pretože sa preukázalo, že mu otec po prepustení z väzenia fakticky odpustil (prijal ho späť do domácnosti a snažil sa zrušiť zákaz priblíženia).

2. Zavrhnutia hodné konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa

Druhým dôvodom je konanie, keď sa dedič úmyselne snaží prekaziť alebo pozmeniť vôľu poručiteľa o rozdelení majetku. Má niekoľko osobitostí:

Nemusí ísť o trestný čin. Postačí, ak ide o morálne zavrhnutiahodné správanie.
Pojem “zavrhnutia hodné konanie” nie je definovaný. Podľa praxe ide o úmyselné konanie, ktoré odporuje skutočnej vôli poručiteľa o okruhu dedičov. Príkladmi sú donútenie spísať závet, zabránenie spísať závet, alebo zničenie, zatajenie či sfalšovanie závetu.
Konanie nesmie byť banálne. Vyžaduje sa určitá závažnosť a vždy sa posudzujú individuálne okolnosti. Napríklad zatajenie majetku do dedičstva spravidla tento dôvod nenapĺňa, pretože nemení okruh dedičov, iba objem dedičstva.
Čas spáchania. Konanie môže nastať za života poručiteľa aj po jeho smrti. Pri posmrtnej manipulácii s poslednou vôľou už odpustenie neprichádza do úvahy.

Súdna prax a uplatnenie nespôsobilosti

Aplikácia v praxi a dôkazná stránka

Dedičská nespôsobilosť sa v praxi vyskytuje výnimočne, no súdy k nej pristupujú prísne. Súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Ak jeden z dedičov namietne nespôsobilosť iného, notár ako súdny komisár skúma okolnosti. V prípade sporných skutočností môže odkázať účastníkov na podanie žaloby na súd, aby ten autoritatívne rozhodol, či daná osoba je, alebo nie je dedičom.

Dôsledky vylúčenia dediča

Ak súd rozhodne o nespôsobilosti, daná osoba z dedičstva nič nenadobudne. Hľadí sa na ňu, akoby zomrela pred poručiteľom. Ak ide o potomka poručiteľa, namiesto neho nastupujú jeho deti. Ak ide o závetného dediča, jeho podiel prechádza na zákonných dedičov, pokiaľ závet neurčuje náhradníka. Nespôsobilý dedič sa nemôže ničoho domáhať, pretože jeho vlastné konanie mu v tom zabránilo.

Konanie po smrti poručiteľa a vplyv na dedenie

Úmyselný trestný čin: Zvyčajne sa vyžaduje, aby bol spáchaný za života poručiteľa. Otázka je, ak by bol spáchaný proti blízkej osobe (napr. manželke poručiteľa) až po jeho smrti, či to zakladá dedičskú nespôsobilosť. Odpustenie by v takom prípade už nebolo možné. Tento čin by nemusel zakladať dedičskú nespôsobilosť podľa § 469a OZ, pretože podľa nášho názoru by to malo byť v čase keď poručiteľ žil aj keď zákon nie je úplne jednoznačný.

Zároveň platí, že ak poručiteľ osobe, ktorá by inak bola nespôsobilá dediť, tento čin odpustil, nespôsobilosť dediť zaniká. Odpustenie môže byť výslovné alebo mlčky, pričom musí byť zrejmé, že poručiteľ o čine vedel a aj napriek tomu prejavil vôľu, aby táto osoba dedila. Dedičská nespôsobilosť sa posudzuje vždy individuálne a je potrebné skúmať konkrétne okolnosti prípadu, najmä povahu a závažnosť konania, ako aj vzťah k poručiteľovi a jeho blízkym osobám.

Zavrhnutiahodné konanie proti poslednej vôli: Takéto konanie, napríklad zničenie závetu, sa často odohráva až po smrti poručiteľa. V týchto prípadoch dedič nenávratne stráca nárok na dedenie, pretože poručiteľ mu už nemôže odpustiť.

Zhrnutie

Dedičská nespôsobilosť (§ 469 OZ) je dôležitý inštitút na ochranu spravodlivosti. Zabezpečuje, že nikto nemôže ťažiť z vlastného nečestného či zločinného konania voči poručiteľovi a jeho najbližším. Súdna prax starostlivo skúma každý prípad individuálne. Pokiaľ sa preukáže úmyselný útok dediča proti poručiteľovi (či už fyzický alebo voči jeho poslednej vôli), následkom je vylúčenie z dedenia. Zároveň však právny poriadok rešpektuje vôľu poručiteľa, ak sa rozhodne dedičovi odpustiť.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

Mohlo by vás zaujímať
Dedičské konanie a jeho platnosť
Dedenie nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve

_{O Autorovi}

JUDr. Milan Ficek

Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners

JUDr. Milan Ficek pôsobí v advokácii od roku 2010 a je zapísaný v zozname Slovenskej aj Českej advokátskej komory. Pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a právne komentáre poskytuje aj pre televízie Markíza, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v prestížnych médiách ako Forbes, Hospodárske noviny, Trend či portál Nehnuteľnosti.sk. Pod jeho vedením sa Ficek & Partners zaradila medzi významné advokátske kancelárie na Slovensku, známe vysokou odbornosťou a dôrazom na praktickú a zrozumiteľnú právnu pomoc.

^{Otázka: Vylúčenie z dedenia pre dedičskú nespôsobilosť (§ 469 OZ)}

Dobrý deň, dozvedel som sa, že po otcovej smrti môj brat úmyselne zničil otcov závet. V záveti otec odkázal väčšinu majetku mne, zatiaľ čo brat by dostal menej. Brat to urobil preto, aby sa dedilo podľa zákona a obaja sme dostali rovnaký podiel. Je možné, aby brat za takýto čin normálne dedil? Otec mu to už, samozrejme, nemohol odpustiť. Čo mám robiť v dedičskom konaní? Ďakujem za radu.

^{Odpoveď: Vylúčenie z dedenia pre dedičskú nespôsobilosť (§ 469 OZ)}

Dobrý deň, konanie vášho brata, ak sa preukáže, je presným príkladom zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle podľa § 469 Občianskeho zákonníka.

Zničenie, zatajenie alebo sfalšovanie závetu je dôvodom pre dedičskú nespôsobilosť, ktorá nastáva priamo zo zákona.

Váš brat by sa v takom prípade posudzoval, ako keby sa smrti poručiteľa nedožil, a z dedičstva by nič nenadobudol. Keďže čin spáchal po smrti otca, odpustenie už nie je možné. V dedičskom konaní musíte túto skutočnosť oznámiť notárovi ako súdnemu komisárovi a predložiť dôkazy. Ak brat bude skutok popierať, notár vás pravdepodobne odkáže na podanie žaloby, aby o jeho nespôsobilosti autoritatívne rozhodol súd. Ak uspejete, jeho podiel pripadne ostatným dedičom.

_{Dedičské právo}