Žaloba na určenie zákonných dedičov - právna pomoc

Základné pojmy v dedičskom konaní a prechod práv

Dedenie je komplexný proces, ktorým prechádzajú práva a povinnosti zosnulého (poručiteľa) na jeho právnych nástupcov – dedičov. Ide o zásadu univerzálnej sukcesie, čo znamená, že dedič plne vstupuje do právneho postavenia poručiteľa a nadobúda tak aktíva, ako aj pasíva (dlhy) dedičstva. Proces dedenia v Slovenskej republike sa riadi dedičským právom a prebieha v rámci mimosporového konania o dedičstve, kde primárne pôsobí súdny komisár (notár).

Dedičské právo je definované ako univerzálny prechod práv a povinností z poručiteľa na jeho dedičov. Toto nadobudnutie dedičstva nastáva okamihom smrti poručiteľa, bez ohľadu na následné súdne rozhodnutie, ktoré má len deklaratórnu povahu.

Súd (súdny komisár) je v dedičskom konaní povinný zistiť všetok majetok poručiteľa a jeho dlhy. Pri zisťovaní okruhu dedičov a majetku sa súd neuspokojuje iba s údajmi oznámenými účastníkmi, ale vykonáva aj vlastné šetrenie (napríklad výsluchom osôb, dopytovaním orgánov štátnej správy alebo samosprávy).

Kedy je potrebná žaloba na určenie zákonných dedičov alebo vlastníctva poručiteľa?

Konanie o dedičstve je mimosporové, čo znamená, že jeho účelom nie je riešiť sporné majetkové alebo právne otázky, ktoré by inak patrili do sporového konania. Ak v dedičskom konaní nastane spor o to, či určitá vec alebo právo patrilo poručiteľovi, alebo kto je dedičom, súdny komisár (notár) nemôže túto otázku sám autoritatívne rozhodnúť. V takom prípade len konštatuje spornosť a na sporný majetok či dlh neprihliada pri výpočte čistej hodnoty dedičstva.

K podaniu žaloby na určenie dedičského práva alebo vlastníctva poručiteľa dochádza predovšetkým v nasledujúcich situáciách:

Spor o vlastníctvo veci alebo práva patriaceho poručiteľovi

Ak účastník dedičského konania popiera, že poručiteľovi patrila vec alebo právo, ktoré sú na neho evidované vo verejnom majetkovom registri (napr. kataster nehnuteľností, evidencia cenných papierov, patentový register, register ochranných známok), súdny komisár na takýto sporný majetok neprihliadne. Predpokladá sa totiž vyvrátiteľná domnienka správnosti zápisu vo verejnom registri.

Ak notár zistí, že poručiteľ nie je evidovaný ako vlastník veci v registri, nemôže vec zahrnúť do súpisu majetku poručiteľa, aj keby dokazovanie naznačovalo opak. V takom prípade je potrebné podať žalobu mimo dedičského konania na určenie, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom spornej veci. Takýto rozsudok súdu sa potom stane podkladom pre dodatočné prejednanie dedičstva.

• Príklad: Ak sú spory o vlastníctvo autorských práv (ktoré môžu mať objektívne vnímateľnú podobu ako obraz alebo socha, alebo byť zachytené na veci ako rukopis alebo notový záznam), miestna príslušnosť súdu pre ich určenie sa môže určovať podľa sídla organizácie kolektívnej správy práv. Pri iných priemyselných právach, ako sú vynálezy, úžitkové vzory, dizajny, ich speňaženie v exekučnej dražbe prebieha za primeraného použitia ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Ak súdny komisár zisťuje majetok poručiteľa, ktorý tvorí práva duševného vlastníctva, musí presne zistiť ich obsah a príslušnú právnu úpravu.

Spor o existenciu alebo výšku dlhu poručiteľa

Ak dedičia popierajú dlh zaradený do súpisu majetku a dlhov, pričom tvrdia, že dlh vôbec neexistoval alebo zanikol, súdny komisár na neho neprihliadne. Výnimkou je situácia, keď bolo o sporných skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením dedičského konania.

Pokiaľ veriteľ už disponuje exekučným titulom proti poručiteľovi, prechod dlhu na dediča sa preukáže rozhodnutím o dedičstve, aj keď tento dlh nebol v súpise pasív uvedený. Ak však dedič popiera dlh na základe skutočnosti, ktorá nastala až po vzniku exekučného titulu (napr. tvrdí, že poručiteľ dlh splnil po vydaní rozsudku), dlh sa považuje za sporný a súd na neho neprihliada. Spor o dlh nie je, ak ho popiera iný veriteľ poručiteľa.

• Zistenie dlhov poručiteľa: Súdny komisár vykonáva predbežné vyšetrenie na zistenie dedičov, majetku a dlhov poručiteľa. Na návrh dedičov môže súd vydať uznesenie (tzv. convocatio creditorum), ktorým vyzve veriteľov, aby oznámili svoje pohľadávky v určenej lehote (min. 1 mesiac). Toto uznesenie sa zverejní na úradnej tabuli súdu, webovej stránke súdu a Notárskej komory SR.

Spor o dedičské právo (napr. platnosť závetu alebo listiny o vydedení)

Ak je spochybnená platnosť závetu alebo listiny o vydedení, dedičský súd (notár) môže uložiť tomu, kto popiera platnosť, aby sa obrátil žalobou na súd. Formálne náležitosti listiny o vydedení posudzuje súd ex offo (z úradnej moci), zatiaľ čo dôvody vydedenia (napr. správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi, odsúdenie za úmyselný trestný čin) musí preukázať vydedený potomok v sporovom konaní.

Ak listina o vydedení spĺňa formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, pokiaľ vydedený nepreukáže opak. Dôvod vydedenia musí byť konkrétne uvedený v listine s časovou a miestnou špecifikáciou, inak je listina neplatná pre nezrozumiteľnosť.

• Vlastnoručný závet (holografný závet): Musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, inak je neplatný. Celý text, vrátane dátumu (deň, mesiac, rok), musí byť vlastnoručný. Notárska osvedčovacia doložka nemôže nahradiť chýbajúci dátum v texte závetu. Závetca, ktorý nemôže čítať alebo písať (napr. pre chorobu alebo negramotnosť), nemôže zriadiť holografný závet. Podpis musí byť na konci textu a musí byť jasne identifikovateľný, hoci priezvisko s titulom môže stačiť, ak nie sú pochybnosti o totožnosti.
• Závet v inej písomnej forme (alografný závet): Text môže byť napísaný inou osobou alebo mechanickým prostriedkom, ale musí byť vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Poručiteľ musí pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a svedkovia sa musia podpísať na závet. Dátum podpisu (deň, mesiac, rok) musí byť uvedený v texte závetu tak, aby tvoril logický celok. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu.
• Závet vo forme notárskej zápisnice: Má formu verejnej listiny, čo zabezpečuje jej vierohodnosť. Je spísaný notárom a uložený u neho, čím sa chráni pred zničením, stratou alebo zatajením. Verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich osvedčené, pokiaľ sa nepreukáže opak. Notárska zápisnica musí obsahovať obligatórne náležitosti; ak chýbajú kľúčové náležitosti (napr. potvrdenie schválenia účastníkmi), nemusí byť považovaná za verejnú listinu.
• Zničenie alebo odvolanie závetu: Závet možno zrušiť neskorším platným závetom, ktorý výslovne odvolá predchádzajúci závet. Odvolanie musí mať rovnakú právnu formu ako závet. Závet môže byť zrušený aj zničením listiny (roztrhanie, spálenie, vymazanie textu), ale len ak to bol úmysel poručiteľa zrušiť svoju vôľu. Ak zničenie nebolo úmyselné alebo ho vykonala tretia osoba, závet sa neruší. Zničenie sa nevzťahuje na závety vo forme notárskej zápisnice. Pri viacerých rovnopisoch závetu sa väčšinou predpokladá zrušenie len zničením všetkých rovnopisov.

Predlžené dedičstvo a likvidácia

Hoci samotná žaloba na určenie dedičov alebo majetku nie je priamo spojená s likvidáciou, konštatovanie predlženého dedičstva (keď pasíva prevyšujú aktíva) je dôležité. V takom prípade môže súd nariadiť likvidáciu dedičstva, pri ktorej sa majetok speňaží na úhradu dlhov.

Ak je likvidácia nariadená, neuspokojené pohľadávky veriteľov zanikajú a veritelia si už nemôžu svoje práva domáhať žalobou. Zistenie poručiteľovho majetku a dlhov je východiskom pre určenie všeobecnej ceny majetku (VCM), výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva (ČHD).

Procesný postup pri riešení sporných otázok

Ak dedičský súd (notár ako súdny komisár) zistí spornosť v otázke majetku alebo dlhov, alebo ak existuje spor o dedičské právo, v konaní o dedičstve na tieto sporné skutočnosti neprihliada. Namiesto toho účastníkom, ktorí popierajú určitú skutočnosť (napr. vlastníctvo, platnosť závetu), uloží, aby si svoje práva uplatnili žalobou v sporovom konaní.

Žaloba v sporovom konaní

• Aktívna legitimácia (kto môže žalovať): Žalobu na určenie, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci, môžu podať účastníci dedičského konania (dedičia). Môžu tak urobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení.
• Pasívna legitimácia (proti komu sa žaluje): Žaluje sa proti všetkým ostatným dedičom, ktorí žalobu nepodali. V prípade sporu o vlastníctvo sa žaluje aj proti osobe, ktorá sa javí ako vlastník majetku z pohľadu dedičského súdu (napr. osoba zapísaná vo verejnom registri).
• Účel žaloby: Cieľom žaloby je vyriešiť spornosť otázky vlastníctva alebo dedičského práva. Ak súd v sporovom konaní rozhodne, že určitá vec patrí do dedičstva alebo že určitá osoba je dedičom, toto rozhodnutie je záväzné a slúži ako podklad pre ďalší postup v dedičskom konaní. Rozsudok určujúci vlastníctvo poručiteľa ku dňu smrti je listinou spôsobilou na zápis dedičov ako vlastníkov veci do verejného registra.
• Prekážky v konaní: Ak žaloba nie je podaná proti všetkým potrebným stranám (napr. všetkým dedičom), môže byť zamietnutá pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie.
• Vplyv na dedičské konanie: Dedičské konanie je mimosporové a nemôže vykonávať rozsiahle dokazovanie o sporných skutkových okolnostiach. Prípadné návrhy účastníkov na vykonanie dôkazov o ich tvrdeniach sú preto bezpredmetné, lebo súd o tejto otázke v dedičskom konaní nebude rozhodovať.

Dodatočné dedičské konanie

Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa (napríklad v dôsledku úspešnej určovacej žaloby), súd vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Toto sa týka aj majetku, ktorý nebol zaradený do súpisu aktív dedičstva z dôvodu spornosti.

Postavenie veriteľov v dedičskom konaní a likvidácia dedičstva

Veriteľ poručiteľa je účastníkom dedičského konania v obmedzenom rozsahu:

• v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa.
• v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.
• po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku.

Dohoda o prenechaní predlženého dedičstva veriteľom

Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Takáto dohoda musí byť uzavretá pred súdom (notárom ako súdnym komisárom). Obsahom dohody je prenechanie konkrétnych vecí z dedičstva veriteľom, pričom ak je veriteľov viac, musí byť uvedené, čo ktorý z veriteľov nadobúda.

Notár túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Právnym následkom nadobudnutia právoplatnosti tohto osvedčenia o dedičstve alebo uznesenia súdu je, že veritelia sa stávajú vlastníkmi vecí patriacich do dedičstva.

Likvidácia dedičstva

Ak k dohode o predlženom dedičstve nedôjde, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Likvidácia je výlučne procesný úkon, ktorého účelom je speňaženie majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Pri likvidácii dedičstva notár ako súdny komisár vykonáva úkony speňažovania majetku vo vlastnom mene.

Speňažovanie sa môže vykonávať formou dražby alebo priamym predajom. Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výťažok a čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov.

Počas likvidácie dedičstva veritelia prihlásia svoje pohľadávky. Notár posudzuje tieto pohľadávky, pričom môže prihliadať aj na námietky premlčania vznesené dedičmi, štátom alebo inými veriteľmi. Ak sa majetok nepodarí speňažiť, pripadá štátu. Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú voči dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa po skončení likvidácie objaví ďalší majetok, rozdelí sa veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok.

Často kladené otázky (FAQ)

Q: Aký je rozdiel medzi sporným majetkom a sporným dlhom v dedičskom konaní?

A: Sporný majetok je majetok, o ktorom sa účastníci sporia, či patril poručiteľovi v čase smrti. Súdny komisár naň v dedičskom konaní neprihliada a je potrebné podať určovaciu žalobu mimo dedičského konania. Sporný dlh je dlh, ktorého existenciu alebo výšku niektorý z dedičov popiera (napr. tvrdí, že neexistoval alebo zanikol). Ak nejde o dlh priznaný právoplatným rozsudkom, súdny komisár naň pri výpočte čistej hodnoty dedičstva neprihliada.

Q: Môžem podať žalobu na určenie zákonných dedičov, ak už dedičské konanie skončilo?

A: Áno, žalobu na určenie dedičského práva alebo vlastníctva poručiteľa môžete podať aj po skončení konania o dedičstve. Ak bude žaloba úspešná, majetok alebo dedičské právo sa prejedná v tzv. dodatočnom dedičskom konaní.

Q: Čo sa stane, ak veriteľ neprihlási svoju pohľadávku na výzvu súdu (convocatio creditorum)?

A: Ak veriteľ svoju pohľadávku neprihlási na výzvu podľa § 199 CMP, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, pokiaľ nedôjde k nariadeniu likvidácie dedičstva. Iba v prípade likvidácie dedičstva zanikajú neuspokojené pohľadávky veriteľov, ktorí ich neprihlásili alebo neboli uspokojení z výťažku.

Q: Aká je úloha notára pri speňažovaní majetku v rámci likvidácie dedičstva?

A: Notár ako súdny komisár vykonáva úkony speňažovania majetku poručiteľa vo vlastnom mene. Môže tak robiť formou dražby alebo priamym predajom, pričom je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou, aby dosiahol čo najvyšší výťažok a uspokojenie veriteľov.

Q: Aké sú formálne náležitosti vlastnoručného závetu?

A: Vlastnoručný závet musí byť celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, inak je neplatný. Musí obsahovať aj deň, mesiac a rok podpisu, pričom celý text vrátane dátumu musí byť vlastnoručný. Notárska osvedčovacia doložka nemôže nahradiť chýbajúci dátum v texte závetu.

Záver:

Žaloba na určenie zákonných dedičov alebo vlastníctva poručiteľa je kľúčovým nástrojom na riešenie komplexných sporov, ktoré presahujú možnosti štandardného dedičského konania. Poskytuje právnu istotu v prípadoch, keď sú nejasnosti v okruhu dedičov alebo rozsahu dedeného majetku.

Pochopenie rozdielov medzi spornými otázkami riešiteľnými v dedičskom konaní a tými, ktoré si vyžadujú sporové konanie, je nevyhnutné pre každého, kto sa ocitne v dedičskom procese. Takéto žaloby zabezpečujú, že posledná vôľa poručiteľa a práva dedičov a veriteľov sú riadne rešpektované a chránené.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 

Mohlo by vás zaujímať
Ako postupovať v dedičskom konaní?
Aký doklad pri darovaní peňazí zvoliť?

Dobrý deň, počas prebiehajúceho dedičského konania po mojom otcovi vznikol spor o vlastníctvo pozemku, ktorý je zapísaný v katastri na inú osobu, no my máme dôkazy, že ho otec nadobudol pred rokmi kúpou. Notár povedal, že na tento majetok nebude prihliadať, kým súd nerozhodne. Chcem sa opýtať, ako mám postupovať, aby sa tento pozemok stal súčasťou dedičstva. Musím podať žalobu na určenie vlastníctva, a ak áno, proti komu? Je možné, aby sa konanie o dedičstve pozastavilo, kým sa tento spor vyrieši? Ďakujem za odpoveď.

Mohlo by vás zaujímať
Aká je lehota na rozhodnutie súdu o dedičstve?
Ako ochrániť rodinu prostredníctvom závetu?
Ako je s dedením obchodného podielu - právnik radí
Aká je hodnota daru?
Aké pravidla sú na vyplatenie polovice z bytu po 20 rokoch?