Povinnosť detí hradiť náklady za rodiča v DSS a právne riziká darovania nehnuteľnosti
Musia deti platiť za rodiča v domove sociálnych služieb (DSS), ak jeho dôchodok nepostačuje, a ako ovplyvňuje túto povinnosť darovanie bytu pred nástupom do zariadenia?
Povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu prechádza na zaopatrené plnoleté deti v prípade, ak príjem rodiča nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady a zároveň mu po zaplatení neostáva zákonom garantovaných 25 % sumy životného minima. Táto povinnosť detí však nie je absolútna; vzniká len vtedy, ak deťom po zaplatení úhrady za rodiča ostane z ich príjmu (a príjmu spoločne posudzovaných osôb) minimálne 1,65-násobok sumy životného minima. Kritickým faktorom je však nakladanie s majetkom: podľa § 73 ods. 6 zákona o sociálnych službách sa pri posudzovaní majetku prihliada aj na nehnuteľnosti, ktoré rodič predal alebo daroval v období piatich rokov pred nástupom do zariadenia.
Právny rámec úhrady za sociálne služby
Pobyt v zariadení sociálnych služieb je odplatnou službou, kde sa priemerná úhrada pohybuje často v rozmedzí 428 € až 556 € mesačne. Podľa § 72 zákona o sociálnych službách je primárne povinný platiť prijímateľ sociálnej služby (rodič).
Zákonodarca stanovuje ochranný limit pre seniora. Po zaplatení úhrady musí prijímateľovi ostať z jeho príjmu 25 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Ak dôchodok rodiča po odpočítaní tejto sumy nestačí na pokrytie faktúry DSS, vzniká nekrytý náklad, ktorý musia podľa zákona doplatiť deti, ak majú dostatočný príjem.
V prípadoch, ktoré v našej praxi analyzujeme, sa často stretávame s mylnou domnienkou, že rozdiel v nákladoch automaticky doplatí štát. Klientom vysvetľujeme, že obec alebo štát nastupuje až vtedy, ak túto povinnosť nemôžu objektívne splniť ani zaopatrené deti.
Ochrana príjmu detí (Pravidlo 1,65-násobku)
Zákon o sociálnych službách poskytuje právnu ochranu proti situácii, kedy by platenie za rodiča existenčne ohrozilo rodinu dieťaťa. Povinnosť platiť nevzniká, ak by dieťaťu po úhrade neostal 1,65-násobok sumy životného minima.
Pri posudzovaní platobnej schopnosti dieťaťa sa podľa § 73 ods. 17 zákona o sociálnych službách spoločne posudzujú aj príjmy manžela/manželky a nezaopatrených detí žijúcich v domácnosti.
Z praxe pri zastupovaní klientov vyplýva, že je kľúčové vykonať presný audit príjmov celej domácnosti ešte pred podpisom akejkoľvek dohody s DSS. Často sa stáva, že po započítaní životných miním všetkých členov domácnosti (manželka, deti) povinnosť platiť za rodiča vôbec nevznikne alebo vznikne len v čiastočnom rozsahu.
Riziko darovania nehnuteľnosti („Pasca 5 rokov“)
Najzávažnejším právnym problémom je prevod majetku (najčastejšie bytu) na deti tesne pred nástupom do zariadenia. Podľa § 73 ods. 6 zákona o sociálnych službách sa pri posudzovaní majetku a príjmu prihliada aj na predaj nehnuteľného majetku alebo iný právny úkon (napr. darovanie), ktorým sa zmenšil majetok seniora bez primeraného protiplnenia.
Toto obdobie sa sleduje spätne päť po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov predchádzajúcich roku, v ktorom sa posudzuje príjem a majetok. Ak rodič daroval byt v tejto lehote, úrady postupujú tak, akoby tento majetok stále vlastnil.
Najčastejšou chybou, ktorú v praxi vidíme, sú urýchlené darovacie zmluvy s cieľom urobiť z rodiča „nemajetného“. Dôsledkom je strata ochrany príjmu (nemusí mu ostať 25 % životného minima) a vyčíslenie úhrady v plnej výške, čo vedie k vzniku dlhu, ktorý sa následne vymáha od rodiny.
Výnimky pri nehnuteľnostiach a dedičské konanie
Existuje zákonná výnimka, kedy sa na nehnuteľnosť vo vlastníctve rodiča neprihliada a nežiada sa jej predaj. Ide o situáciu, ak nehnuteľnosť užívajú na trvalé bývanie:
- manžel/manželka prijímateľa,
- deti prijímateľa,
- rodičia prijímateľa,
- iná osoba na základe vecného bremena.
Ak povinnosť platiť deťom nevznikne (napr. pre nízky príjem), nezaplatená úhrada sa stáva pohľadávkou poskytovateľa sociálnej služby. Táto pohľadávka sa uplatňuje v konaní o dedičstve.
Pri konzultáciách s klientmi, ktorí v nehnuteľnosti rodiča bývajú, odporúčame nehnuteľnosť neprevádzať, ale riadne nahlásiť a preukázať trvalý pobyt. Tým sa legálne vyhnú nutnosti predať byt na úhradu nákladov DSS a zároveň sa vyhnú riziku 5-ročnej lehoty pri darovaní.
Dobré mravy a vyživovacia povinnosť
V kontexte zákona o rodine (§ 75) nemožno priznať výživné, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. týranie alebo zanedbávanie v detstve). Pri posudzovaní úhrady za sociálne služby je však obec alebo VÚC viazaná len právoplatným rozhodnutím súdu.
V prípadoch, ktoré riešime, upozorňujeme klientov, že na oslobodenie od platenia z dôvodu „zlých vzťahov“ nestačí ústne vyhlásenie. Je nevyhnutné disponovať rozsudkom súdu, ktorý potvrdzuje neexistenciu vyživovacej povinnosti pre rozpor s dobrými mravmi, inak správny orgán postupuje striktne matematicky.
FAQ – Často kladené právne otázky
Môže mi exekútor siahnuť na plat kvôli nezaplatenej úhrade za rodiča? Áno, ak obec alebo VÚC vydá právoplatné rozhodnutie o povinnosti doplácať úhradu a vy túto povinnosť nesplníte, rozhodnutie je exekučným titulom. K vydaniu rozhodnutia však môže dôjsť len vtedy, ak vám to váš príjem podľa zákonných koeficientov (1,65-násobok životného minima) dovoľuje.
Čo sa stane s dlhom za DSS, ak rodič nemá žiadny majetok? Pohľadávka poskytovateľa sa uplatňuje v dedičskom konaní. Dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva; ak rodič nezanechal žiadny majetok, dlh fakticky nebude z čoho uspokojiť a dedičia ho zo svojho platiť nemusia.
Je lepšie byt rodiča predať alebo prenajať, ak v ňom nikto nebýva? Z právneho hľadiska je často výhodnejší prenájom. Príjem z prenájmu sa pripočíta k dôchodku rodiča a použije na úhradu DSS, čím sa predíde vzniku dlhu a byt ostane vo vlastníctve rodiny. Predaj alebo darovanie spúšťa 5-ročnú lehotu skúmania majetku, čo môže viesť k strate nárokov na príspevky.
Musím platiť za otca, ktorý sa o nás v detstve nestaral? Samotná skutočnosť, že sa nestaral, automaticky nezbavuje povinnosti platiť podľa zákona o sociálnych službách. Aby ste boli oslobodení, musíte predložiť právoplatné rozhodnutie súdu o neurčení vyživovacej povinnosti pre rozpor s dobrými mravmi.
JUDr. Milan Ficek
Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners
JUDr. Milan Ficek je advokát s viac ako 15-ročnou praxou, špecializujúci sa na dedičské právo, najmä na dedičské konanie, závet, vydedenie, neopomenuteľných dedičov, spory medzi dedičmi a napadnutie dedičstva. V advokácii pôsobí od roku 2010 a je zapísaný v Slovenskej aj Českej advokátskej komore. Ako uznávaný právny odborník pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a poskytuje právne komentáre aj pre Markízu, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v médiách Forbes, Hospodárske noviny a Trend. Pod jeho vedením patrí Ficek&Partners medzi rešpektované advokátske kancelárie na Slovensku.
Dobrý deň, chcel by som si u vás dohodnúť konzultáciu. Je to možné?
Dobrý deň,
áno, je to možné. Termín konzultácie si môžete vybrať a rezervovať cez tento formulár: https://ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie.html.
Vydržanie pozemku – Ako získať „papier“ na pozemok cez súd? #67
Užívate pozemok celé roky, staráte sa oň ako o vlastný, no na liste vlastníctva stále figuruje meno vášho pradeda alebo „nezistený ...
Ako chráni spotrebiteľa zákon #66
Kúpili ste si nový telefón, ktorý prestal fungovať? Alebo vám prišli topánky z e-shopu, ktoré vás tlačia? Nakupovanie je radosť, ale ...