Dedičská zmluva podľa nového Občianskeho zákonníka: čo to je a ako sa uzatvára

Zhrnutie: Dedičská zmluva je najväčšou novinkou dedičského práva v návrhu nového Občianskeho zákonníka (§ 1736 až 1746 návrhu, parlamentná tlač č. 1312). Ide o dvojstrannú zmluvu, ktorou poručiteľ povoláva druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu za dediča a druhá strana to prijíma. Na rozdiel od závetu ju poručiteľ nemôže jednostranne odvolať. Uzavrieť ju môže len plnoletá osoba, výlučne vo forme notárskej zápisnice, a jednou zmluvou možno povolať len jedného dediča. Povolanie za dediča môže byť odplatné – typicky výmenou za doživotné zaopatrenie alebo rentu. Slovenské právo takýto inštitút nepozná od roku 1950; účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2027.

Čo je dedičská zmluva a prečo sa zavádza

Podľa § 1736 ods. 1 návrhu Občianskeho zákonníka dedičskou zmluvou poručiteľ povoláva druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu za dediča a druhá zmluvná strana tento záväzok poručiteľa prijíma. Dôvodová správa vysvetľuje jej podstatu takto: poručiteľ sa čiastočne alebo úplne vzdáva svojej testamentárnej slobody, lebo na rozdiel od závetu je až do smrti svojím zmluvným prejavom vôle viazaný. Dedičská zmluva je „právnym putom“, ktoré nemožno jednostranne bez právneho dôvodu zmeniť alebo zrušiť.

Dôvodová správa k § 1728 pripomína, že dedičská zmluva je „rozpoznaný inštitút súkromného práva, ktorý je upravený vo viacerých právnych poriadkoch“ a v určitej podobe existoval aj v práve platnom na území Slovenska – po roku 1950 však z našej úpravy vypadol. Poznajú ju napríklad Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a od roku 2014 aj Česká republika.

Dedičská zmluva vs. závet – hlavné rozdiely

Obsah dedičskej zmluvy

Zmluva musí obsahovať označenie dediča a jeho podiel na dedičstve alebo určenie jednotlivých vecí, ktoré má dedič nadobudnúť (§ 1736 ods. 2 návrhu). Rovnako ako závetom je teda možné povolať dediča k celému dedičstvu, k podielu (napríklad k jednej polovici) alebo ku konkrétnej veci (dom, byt, obchodný podiel). Súpis majetku poručiteľa nie je povinnou náležitosťou.

Dedičom môže byť druhá zmluvná strana, ale aj tretia osoba, ktorá zmluvu nepodpisuje (napríklad rodič uzavrie zmluvu so synom v prospech vnuka). Právo povolaného dediča dedičstvo odmietnuť tým nie je dotknuté – aj zmluvný dedič môže po smrti poručiteľa dedičstvo odmietnuť (§ 1843 ods. 2 návrhu).

Odplata: starostlivosť výmenou za dedičstvo

Povolanie za dediča môže byť podľa § 1736 ods. 3 návrhu odplatné alebo bezodplatné. Zákon ako príklad odplaty výslovne uvádza poskytovanie zaopatrovacej renty alebo poskytovanie zaopatrenia; dôvodová správa dodáva, že odplatou môže byť aj zaplatenie peňažnej sumy. V praxi pôjde o najčastejší dôvod uzavretia dedičskej zmluvy: starší človek si zabezpečí opateru a ten, kto sa stará, získa istotu, že po smrti poručiteľa zdedí dohodnutý majetok. Dnes sa podobné situácie riešia darovacou zmluvou s vecným bremenom doživotného bývania, čo však znamená, že darca prichádza o vlastníctvo už za života.

Kto môže dedičskú zmluvu uzavrieť

Povolať dediča dedičskou zmluvou môže len plnoletá osoba (§ 1737 návrhu). Táto podmienka sa vzťahuje na poručiteľa; na druhú zmluvnú stranu platia všeobecné pravidlá o spôsobilosti na právne úkony. Poručiteľ musí konať osobne, nemôže sa dať zastúpiť (§ 1733 návrhu); druhá strana sa zastúpiť dať môže.

Výnimku upravuje § 1746 návrhu: ak poručiteľ nemá spôsobilosť povolať dediča (napríklad pre obmedzenú spôsobilosť na právne úkony), môže jeho prejav vôle na návrh zákonného zástupcu nahradiť súd, ale len z dôvodov hodných osobitného zreteľa – najmä ak ide o majetok, ktorý poručiteľ získal alebo má získať darom či dedením od druhej zmluvnej strany, alebo ak má za povolanie dediča získať nevyhnutné zaopatrenie. Dôvodová správa uvádza príklad rodiča, ktorý chce previesť majetok na dieťa so zdravotným znevýhodnením a zároveň zabezpečiť, aby po jeho smrti nepripadol štátu, ale vopred určenej osobe.

Forma: len notárska zápisnica a registrácia

Dedičská zmluva, jej zmeny a zrušenie musia byť spísané vo forme notárskej zápisnice (§ 1738 návrhu). Dôvodová správa uvádza, že táto forma zaručí právnu istotu, budúcu publicitu majetkových pomerov a to, že prejavy vôle spíše notár ako osoba znalá práva, účastníci uzavrú zmluvu osobne a poručiteľ mal plnú spôsobilosť na právne úkony. Zmluva bez predpísanej formy je neplatná. Notár ju po spísaní bez zbytočného odkladu zaregistruje v Notárskom centrálnom registri závetov, takže sa v dedičskom konaní vždy nájde.

Viac dedičských zmlúv a ich poradie

Jednou dedičskou zmluvou možno povolať len jedného dediča (§ 1739 ods. 1 návrhu). Ak chce poručiteľ povolať viacerých zmluvných dedičov, uzavrie viac zmlúv; môžu byť aj v jednej notárskej zápisnici. Ak poručiteľ uzavrel viaceré zmluvy na ten istý majetok, prednosť má skôr uzavretá zmluva – neskoršia sa uplatní len v rozsahu, v akom môže popri skoršej obstáť (§ 1739 ods. 2 návrhu). Je to opak pravidla pri závetoch, kde novší závet ruší starší.

Ak sú v jednej notárskej zápisnici spísané dedičské zmluvy viacerých poručiteľov (typicky manželov), posudzuje sa každá samostatne, ibaže sa strany dohodli, že odstúpenie od jednej spôsobí zánik druhej (§ 1739 ods. 3 návrhu).

Praktický príklad: manželia namiesto spoločného závetu

Spoločný závet manželov bude aj po novom neplatný (§ 1747 ods. 2 návrhu). Dôvodová správa k § 1747 však výslovne ponúka náhradu: manželia uzavrú dve vzájomne podmienené dedičské zmluvy – manžel povolá za dedičku manželku a manželka manžela – a dohodnú si, že odstúpenie od jednej zmluvy spôsobí zánik druhej, prípadne aj možnosť odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Výsledok je podľa dôvodovej správy „de facto spoločný závet“, ale v prísnejšej forme notárskej zápisnice. Rovnako môžu postupovať aj iné osoby než manželia, napríklad súrodenci alebo partneri bez sobáša.

Praktický príklad: opatera za dom

Pán Jozef (72) uzavrie s dcérou Katarínou dedičskú zmluvu: povoláva ju za dedičku rodinného domu a Katarína sa zaväzuje poskytovať mu zaopatrenie – bývanie, stravu, starostlivosť. Jozef zostáva vlastníkom domu až do smrti a môže v ňom bývať bez akéhokoľvek vecného bremena. Katarína má istotu, že Jozef nemôže dom závetom odkázať niekomu inému. Ak by Jozef chcel mať istotu, že dom nepredá ani nezaťaží, môžu si to v zmluve dohodnúť a obmedzenie sa zapíše do katastra (§ 1740 ods. 2 návrhu). Ak by sa Katarína o otca prestala starať, Jozef môže od zmluvy odstúpiť z dôvodu omeškania dlžníka (§ 1741 ods. 1 návrhu). Ak má Jozef ešte syna, ten má nárok na povinný podiel – u plnoletého potomka jednu štvrtinu zákonného podielu (§ 1836 návrhu); zmluva je v ukracujúcej časti relatívne neplatná, ak sa syn neplatnosti dovolá.

Na čo si dať pozor

• Pred uzavretím zmluvy je vhodné požiadať notára o lustráciu v Notárskom centrálnom registri závetov, či poručiteľ už neuzavrel skoršiu dedičskú zmluvu (odporúča to aj dôvodová správa k § 1741).
• Uzavretím dedičskej zmluvy stráca poručiteľ právo zriadiť odkaz, ak si ho v zmluve nevymienil (§ 1795 návrhu), a skoršie odkazy sa rušia, ibaže sa v zmluve dohodne, že určité skoršie odkazy zostávajú zachované (§ 1794 návrhu).
• Príkaz možno zmluvnému dedičovi uložiť len v samotnej zmluve (§ 1813 ods. 3 návrhu).
• Zmluva, ktorou poručiteľ povoláva manžela, zaniká rozvodom (§ 1745 návrhu).
• Dedičskú zmluvu bude možné platne uzavrieť až po účinnosti nového zákonníka; na zmluvu spísanú skôr sa pri dedení neprihliada (§ 1912 návrhu).

Odporúčanie advokáta

Dedičská zmluva bude silný nástroj, ale práve preto je potrebné ju pripraviť premyslene: definovať odplatu (rozsah starostlivosti, čo sa stane pri jej neposkytovaní), dôvody odstúpenia, obmedzenie nakladania s majetkom a vzťah k povinným podielom ostatných potomkov. Odporúčam nechať si návrh zmluvy pripraviť advokátom ešte pred návštevou notára, aby notárska zápisnica obsahovala všetko, čo skutočne chcete.

Súvisiace otázky

Môže poručiteľ po uzavretí dedičskej zmluvy dom predať?

Áno, dedičská zmluva sama osebe poručiteľovi nebráni nakladať s majetkom (§ 1740 ods. 1 návrhu). Strany si však môžu dohodnúť, že určitú vec nescudzí ani nezaťaží, a toto obmedzenie sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Je dedičská zmluva to isté ako darovanie za života?

Nie. Pri darovaní prechádza vlastníctvo už za života darcu (pri nehnuteľnosti vkladom do katastra, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pri dedičskej zmluve až smrťou poručiteľa. Poručiteľ zostáva vlastníkom a nepotrebuje vecné bremeno doživotného bývania.

Musí zmluvný dedič dedičstvo prijať?

Nie, aj dedič povolaný dedičskou zmluvou má právo dedičstvo odmietnuť (§ 1843 ods. 2 návrhu), napríklad ak je predlžené.

Môžu dedičskú zmluvu uzavrieť partneri, ktorí nie sú manželia?

Áno, dedičskú zmluvu môže uzavrieť ktokoľvek s kýmkoľvek. Práve pre nezosobášené páry môže ísť o vhodné riešenie: partner nemá postavenie manžela a zo zákona dedí len ako spolužijúca osoba v druhej alebo tretej dedičskej skupine, ak s poručiteľom žil najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa o ňu staral alebo bol na poručiteľa odkázaný výživou (§ 474 a § 475 Občianskeho zákonníka); popri deťoch poručiteľa v prvej skupine nededí vôbec.

Dá sa dedičskou zmluvou obísť povinný podiel detí?

Nie. Dedičská zmluva je neplatná v časti, v ktorej ukracuje nárok potomka na povinný podiel, ak sa potomok neplatnosti dovolá (§ 1837 návrhu).

Od kedy bude možné dedičskú zmluvu uzavrieť?

Po nadobudnutí účinnosti nového Občianskeho zákonníka, navrhovanej na 1. júla 2027. Zmluva spísaná pred týmto dňom by nemala právne účinky (§ 1912 návrhu).

Súvisiace články zo série o novom dedičskom práve

• Odstúpenie od dedičskej zmluvy a jej zánik
• Dôvody dedenia po novom: čo má prednosť
• Závet podľa nového Občianskeho zákonníka
• Zmluva o zrieknutí sa dedičstva
• Povinný podiel neopomenuteľného dediča po novom
• Nové dedičské právo 2027: prehľad všetkých zmien

Zdroje a citácie

• Vládny návrh zákona Občiansky zákonník, parlamentná tlač č. 1312 (IX. volebné obdobie NR SR), legislatívny proces LP/2025/486 – § 1733, § 1734, § 1736 až 1740, § 1745, § 1746, § 1747 ods. 2, § 1794, § 1795, § 1813 ods. 3, § 1837, § 1843, § 1912.
• Dôvodová správa k návrhu Občianskeho zákonníka, osobitná časť, k § 1728, § 1736 až 1741, § 1746 a § 1747.
• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník – § 133 ods. 2 (nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti vkladom), § 474 a § 475 (spolužijúce osoby), § 476 a nasl. (súčasná úprava závetu).

Právny stav k 25. 6. 2026. Článok vychádza z vládneho návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý Národná rada SR 9. 6. 2026 posunula do druhého čítania. Navrhovaná účinnosť je 1. 7. 2027. Do schválenia zákona sa môže znenie aj číslovanie paragrafov zmeniť.

JUDr. Milan Ficek, advokát
Advokátska kancelária Ficek & Partners, Žilinská 14, 811 05 Bratislava
E-mail: office@ficek.sk | dedicstvo.sk