Dedičské právo podľa nového Občianskeho zákonníka – JUDr. Milan Ficek v Ranných novinách TV JOJ

Dedičské právo podľa nového Občianskeho zákonníka

Sedem odpovedí pre televízny rozhovor

Odpovede vychádzajú z vyhláseného znenia zákona č. 260/2026 Z. z. Občiansky zákonník, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2027. Pod každou odpoveďou sú doslovné citácie príslušných ustanovení; ustanovenia doterajšej úpravy a výňatky jednotlivých odsekov sú osobitne označené. Stav overenia k 3. novembru 2026.

1 Väčšia sloboda pri poslednej vôli

Čo všetko budeme môcť po novom urobiť v závete a v čom budeme mať väčšiu slobodu ako doteraz?

Odpoveď

Nový zákonník umožní podrobnejšie usporiadať, komu majetok pripadne a aké povinnosti s jeho nadobudnutím budú spojené. Už dnes môžeme závetom určiť aj dediča mimo rodiny; to samo osebe nie je novinkou. Po novom však možno odlíšiť dediča od odkazovníka, ktorému majú dedičia vydať konkrétnu vec alebo peniaze, zabezpečiť inej osobe doživotné bývanie odkazom služobnosti a uložiť dedičovi vymáhateľný príkaz. Poručiteľ môže určiť aj náhradného dediča, ktorý nastúpi, ak prvý povolaný dedič nebude dediť, alebo negatívnym závetom určitú osobu vylúčiť z dedenia zo zákona. Negatívny závet však nenahrádza vydedenie a sám osebe neodstraňuje ochranu povinného podielu potomka.

Väčšiu voľnosť pri rozdelení majetku prináša aj zníženie povinného podielu: maloletému potomkovi s nárokom na povinný podiel patria tri štvrtiny jeho zákonného podielu namiesto celého podielu a plnoletému jedna štvrtina namiesto polovice. Ide o zlomok zákonného dedičského podielu konkrétneho potomka, nie automaticky o zlomok celého majetku. Novinkou je tiež obmedzená možnosť podmienky, avšak len pri úkone vo forme notárskej zápisnice; na splnenie podmienky po smrti poručiteľa sa neprihliada. Pri závete nenapísanom vlastnou rukou sa nevyžadujú svedkovia, ak pravosť podpisu osvedčí notár, pričom toto osvedčenie podpisu nie je to isté ako spísanie notárskej zápisnice. Poručiteľ môže tiež ustanoviť vykonávateľa poslednej vôle a správcu dedičstva, ale listiny o ich ustanovení vyžadujú notársku zápisnicu, takže všetky tieto možnosti nemožno vybaviť iba jednoduchým vlastnoručným závetom. Dedičská zmluva je ďalším novým nástrojom, vyžaduje však dohodu s druhou stranou a nemožno ju vytvoriť jednostranným závetom.

Doslovné znenie príslušných ustanovení

§ 1752 Obsah závetu

(1) Závet obsahuje označenie dediča, prípadne jeho podiel na dedičstve alebo určenie jednotlivých vecí, ktoré má dedič nadobudnúť.
(2) Ak poručiteľ neurčí inak, podiely viacerých dedičov na dedičstve sú rovnaké.

§ 1736 Podmienené povolanie dediča

(1) Následky právnych úkonov pre prípad smrti možno viazať na splnenie podmienky, len ak je právny úkon spísaný vo forme notárskej zápisnice.
(2) Na splnenie podmienky, ktoré nastalo po smrti poručiteľa, sa neprihliada.

§ 1756 Alografný závet

(1) Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
(2) Svedkovia musia byť v závete spoľahlivo identifikovaní. Svedkovia sa na závet podpíšu.
(3) Svedkovia sa nevyžadujú, ak je pravosť podpisu poručiteľa osvedčená notárom.

§ 1768 Negatívny závet

Poručiteľ môže vylúčiť určitú osobu z dedenia zo zákona.

§ 1769 Listina o vylúčení z dedenia zo zákona

O náležitostiach listiny o vylúčení z dedenia zo zákona a o jej zrušení platia rovnako ustanovenia o závete.

§ 1788 Ustanovenie náhradného dediča

(1) Poručiteľ môže ustanoviť náhradného dediča pre prípad, že dedič povolaný z dedičskej zmluvy alebo dedič povolaný zo závetu nededí.
(2) Ak poručiteľ ustanovil povolanému dedičovi viacerých náhradných dedičov bez určenia ich podielov na dedičstve, dedia rovnakým dielom. Ak sú však za náhradných dedičov ustanovení ostatní povolaní dedičia bez určenia ich podielov na dedičstve, dedia v pomere ich podielov na dedičstve.

§ 1792 Listina o náhradnom dedičovi

O náležitostiach listiny o ustanovení náhradného dediča platia rovnako ustanovenia o závete.

§ 1824 Ustanovenie správcu dedičstva

(1) Poručiteľ môže ustanoviť správcu dedičstva a určiť, či a ako bude odmeňovaný.
(2) Správca dedičstva musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony.
(3) Za správcu dedičstva môže byť ustanovený aj niektorý z dedičov.
(4) Za správcu dedičstva nemožno ustanoviť viaceré osoby súčasne.

§ 1825 Listina o ustanovení správcu dedičstva

Listina o ustanovení správcu dedičstva, jej zmeny a zrušenie musia byť spísané vo forme notárskej zápisnice.

§ 1826 Ustanovenie vykonávateľa

(1) Poručiteľ môže ustanoviť vykonávateľa poslednej vôle.
(2) Vykonávateľ poslednej vôle musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony.
(3) Za vykonávateľa poslednej vôle nesmie byť ustanovený dedič. Za vykonávateľa poslednej vôle môže byť ustanovená osoba, ktorú poručiteľ ustanovil za správcu dedičstva, ak táto osoba nie je dedič.
(4) Za vykonávateľa poslednej vôle nemožno ustanoviť viaceré osoby súčasne.

§ 1827 Forma listiny o ustanovení vykonávateľa

Listina o ustanovení vykonávateľa poslednej vôle, jej zmeny a zrušenie musia byť spísané vo forme notárskej zápisnice.

§ 1840 Výška povinného podielu

(1) Povinný podiel maloletého potomka je tri štvrtiny a plnoletého potomka je jedna štvrtina jeho dedičského podielu určeného tak, akoby sa dedilo len zo zákona.
(2) Pri určení výšky povinného podielu sa prihliada aj na potomkov, ktorí sa dedičstva zriekli, ktorí dedičstvo odmietli, ktorí boli vydedení a ktorí sú nespôsobilí dediť. Na vylúčenie z dedenia zo zákona (§ 1768 až 1770) a na príkaz nezapočítať dar (§ 1772) sa neprihliada.

§ 1841 Neplatnosť úkonov pre prípad smrti

(1) Dedičská zmluva, závet, príkaz nezapočítať dar a vylúčenie potomka z dedenia zo zákona sú neplatné v časti, v ktorej ukracujú nárok potomka na povinný podiel. Tieto právne úkony sa však považujú za platné, ak sa dotknutý potomok poručiteľa ich neplatnosti nedovolá.
(2) Dedičská zmluva je neplatná, len ak sa povinný podiel nedoplní pre neplatnosť závetu, neplatnosť príkazu nezapočítať dar alebo pre neplatnosť vylúčenia potomka z dedenia zo zákona.
(3) Závet je neplatný, len ak sa povinný podiel nedoplní pre neplatnosť príkazu nezapočítať dar alebo pre neplatnosť vylúčenia potomka z dedenia zo zákona.

§ 1740 Obsah dedičskej zmluvy

(1) Dedičskou zmluvou poručiteľ povoláva druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu za dediča a druhá zmluvná strana tento záväzok poručiteľa prijíma.
(2) Dedičská zmluva obsahuje označenie dediča a jeho podiel na dedičstve alebo určenie jednotlivých vecí, ktoré má dedič nadobudnúť.
(3) Za povolanie dediča možno dohodnúť odplatu, najmä poskytovanie zaopatrovacej renty alebo poskytovanie zaopatrenia.

§ 1742 Forma dedičskej zmluvy

Dedičská zmluva, jej zmeny a zrušenie musia byť spísané vo forme notárskej zápisnice.

Doterajšia právna úprava na porovnanie

§ 479 zákona č. 40/1964 Zb.

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

2 Odkazovník a jeho práva

Aké práva bude mať odkazovník a kto ním môže byť?

Odpoveď

Odkazovník nie je pomenovanie pre človeka mimo rodiny, ktorý dedí; označuje osobu, ktorá má dostať konkrétnu vec alebo peniaze prostredníctvom odkazu. Môže ním byť príbuzný, partner, priateľ, sused aj právnická osoba, napríklad nadácia; príbuznosť s poručiteľom sa nevyžaduje. Tá istá osoba môže byť zároveň dedičom aj odkazovníkom. Poručiteľ ju musí výslovne označiť slovom odkazovník, inak zákon vychádza z toho, že povolal dediča. Smrťou poručiteľa vznikne odkazovníkovi pohľadávka voči dedičom, ktorí mu majú vec odovzdať a previesť naňho vlastníctvo alebo mu zaplatiť odkázané peniaze. Bez inej dohody je pohľadávka splatná bezodkladne po potvrdení dedičstva a dovtedy dedičia nemôžu s odkázanou vecou nakladať bez jeho súhlasu.

Zo samotného nadobudnutia odkazu odkazovník nezodpovedá za pozostalostné dlhy; tým však nie je vylúčená jeho prípadná zodpovednosť z iného dôvodu, napríklad ak je súčasne dedičom. Na výzvu súdu musí pohľadávku prihlásiť, inak ju nebude môcť uplatniť na súde. Aj prihlásené odkazy možno na súde uplatniť spolu len do 25 percent čistej ceny dedičstva a pri viacerých odkazoch sa nároky pomerne krátia. Ďalšou hranicou je povinný podiel potomkov; pri odkázanej veci zákon umožňuje odkazovníkovi ponúknuť peňažnú náhradu za rozsah ukrátenia. Ak je odkazovník zároveň dedičom a dedičstvo odmietne, jeho pohľadávka z odkazu tým nezaniká.

Doslovné znenie príslušných ustanovení

§ 1795 Povolanie odkazovníka

(1) Poručiteľ môže povolať odkazovníka k určitej veci alebo k peniazom a poručiť dedičom, aby predmet odkazu odkazovníkovi vydali.
(2) Povolaná osoba musí byť výslovne označená slovom „odkazovník“; inak platí, že poručiteľ povolal dediča.

§ 1800 Pohľadávka z odkazu

(1) Smrťou poručiteľa vzniká odkazovníkovi pohľadávka voči dedičom na splnenie odkazu.
(2) Ak poručiteľ povolal odkazovníka k určitej veci, dedičia splnia odkaz tak, že na odkazovníka prevedú vlastnícke právo k veci.
(3) Ak poručiteľ povolal odkazovníka k peniazom, dedičia splnia odkaz tak, že odkazovníkovi zaplatia peniaze.

§ 1802 Vylúčenie zodpovednosti za pozostalostné dlhy

Ten, kto nadobudol odkaz, nezodpovedá z tohto dôvodu za pozostalostné dlhy.

§ 1803 Splatnosť pohľadávky z odkazu

Ak niet inej dohody, pohľadávka z odkazu je splatná bezodkladne po potvrdení dedičstva.

§ 1805 Zákaz nakladania s odkázanou vecou

Kým odkázaná vec nie je vydaná odkazovníkovi, nemôžu s ňou dedičia nakladať bez súhlasu odkazovníka.

§ 1809 Naturálna pohľadávka z odkazu

(1) Pohľadávka z odkazu nie je uplatniteľná na súde, ak ju odkazovník na výzvu súdu podľa § 1879 neprihlásil v lehote určenej súdom.
(2) Prihlásená pohľadávka z odkazu je uplatniteľná na súde len do výšky 25 percent čistej ceny dedičstva. Ak je odkazov viac, pohľadávky z odkazov sa krátia pomerne podľa ceny odkazov.
(3) Pohľadávka z odkazu nie je uplatniteľná na súde v rozsahu, v ktorom ukracuje nárok dediča na povinný podiel; to neplatí, ak odkazovník ponúkne dedičovi peňažnú náhradu za odkázanú vec vo výške, v ktorej ukracuje jeho nárok na povinný podiel.

§ 1810 Odmietnutie dedičstva odkazovníkom

Pohľadávka z odkazu nezaniká, ak odkazovník, ktorý je zároveň dedičom, dedičstvo odmietol.

3 Dom pre dcéru a doživotné bývanie pre partnera

Rodič chce ponechať dom dcére a partnerovi zabezpečiť, aby v ňom mohol dožiť. Bude to možné a môže dcéra namietať?

Odpoveď

Áno, poručiteľ môže povolať dcéru za dedičku domu a partnerovi odkázať právo služobnosti spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľnosti. Partner sa tak nemusí stať spoluvlastníkom domu, aby v ňom mohol bývať. V listine odporúčam presne určiť nehnuteľnosť a rozsah užívania, aby bolo zrejmé, či partner môže užívať celý dom alebo len jeho časť. So súhlasom partnera súd služobnosť zriadi v rozhodnutí o potvrdení dedičstva a vznikne právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Dcéra môže namietať, ak zriadenie služobnosti nemožno vzhľadom na všetky okolnosti od dedičov spravodlivo požadovať alebo ak by ukracovala jej nárok na povinný podiel. Samotný nesúhlas s partnerom preto nie je automatickým právom zablokovať poručiteľovu vôľu.

Súd služobnosť nezriadi ani pri likvidácii dedičstva alebo pri schválení dohody o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov. Veriteľ pozostalostnej pohľadávky sa navyše môže domáhať jej zrušenia alebo obmedzenia, ak služobnosť sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky. Doživotné bývanie zabezpečené závetom pritom nie je úplnou novinkou, pretože už doterajší § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka pozná vznik vecného bremena na základe závetu v spojení s výsledkami dedičského konania; nový zákonník mu dáva osobitnú a podrobnejšiu úpravu odkazu služobnosti.

Doslovné znenie príslušných ustanovení

§ 1812 Podstata odkazu práva služobnosti

Poručiteľ môže odkázať dedičovi alebo tretej osobe právo služobnosti spočívajúce najmä v práve doživotného užívania nehnuteľnosti.

§ 1813 Listina o odkaze práva služobnosti

O náležitostiach listiny o odkaze práva služobnosti a o jej zrušení platia rovnako ustanovenia o závete.

§ 1814 Zriadenie služobnosti

(1) Ak s tým oprávnený z práva služobnosti súhlasí, súd zriadi služobnosť v rozhodnutí o potvrdení dedičstva podľa obsahu listiny o odkaze práva služobnosti. Služobnosť vzniká právoplatnosťou rozhodnutia o potvrdení dedičstva.
(2) Súd služobnosť nezriadi, ak nariadil likvidáciu dedičstva alebo ak schválil dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu pozostalostných dlhov.
(3) Na námietku dediča súd služobnosť nezriadi, ak to vzhľadom na všetky okolnosti nie je možné od dedičov spravodlivo požadovať alebo ak by právo služobnosti ukracovalo nárok dediča na povinný podiel.

§ 1815 Zrušenie alebo obmedzenie služobnosti

Veriteľ pozostalostnej pohľadávky sa môže domáhať zrušenia alebo obmedzenia služobnosti, ak je ňou sťažené uspokojenie jeho pohľadávky.

§ 1816 Primerané použitie niektorých ustanovení o odkaze

Ustanovenia o zrušení odkazu dedičskou zmluvou (§ 1798) o zákaze zriadiť odkaz (§ 1799) o vylúčení zodpovednosti za pozostalostné dlhy (§ 1802) o odmietnutí dedičstva odkazovníkom (§ 1810) a o odkaze v prípade odúmrti (§ 1811) sa použijú primerane aj na odkaz práva služobnosti.

Doterajšia právna úprava na porovnanie

§ 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

4 Príkaz dedičovi a následky jeho porušenia

Poručiteľ dedičovi prikáže napríklad nepredať zdedenú nehnuteľnosť alebo niečo vykonať. Čo hrozí, ak dedič príkaz nedodrží?

Odpoveď

Po novom môže ísť o právne vymáhateľnú povinnosť, napríklad niečo konať, určité konanie strpieť alebo sa ho zdržať. Zákon výslovne počíta aj s príkazom nehnuteľnosť nescudziť alebo nezaťažiť a s jeho zápisom do katastra na základe rozhodnutia súdu alebo zákonom určenej dohody. Dedič má povinnosť príkaz splniť, jeho porušenie však samo osebe nespôsobí, že stratí dedičstvo alebo sa stane nespôsobilým dediť. Splnenia sa môže žalobou domáhať ktorýkoľvek dedič aj vykonávateľ poslednej vôle. Osoba, v ktorej záujme bol príkaz uložený, sa samotným príkazom nestáva veriteľom dediča, a preto netreba príkaz zamieňať s odkazom. Dedič teda riskuje žalobu a pri nerešpektovaní vykonateľného súdneho rozhodnutia aj exekučné vymáhanie uloženej povinnosti.

Súd žalobu zamietne, ak príkaz dediča nadmerne obťažuje alebo ukracuje jeho nárok na povinný podiel; splnenie nemožno požadovať ani pri príkaze uloženom výlučne v záujme samotného dediča. Listina o príkaze sa riadi pravidlami závetu a zmluvnému dedičovi možno príkaz uložiť len v dedičskej zmluve. Povinnosť z príkazu zaniká najneskôr stratou právnej subjektivity zaťaženého dediča, pri fyzickej osobe teda najneskôr jej smrťou. Doterajší § 478 nepriznáva podmienkam pripojeným k závetu právne následky; nový vymáhateľný príkaz treba zároveň odlišovať od podmieneného povolania dediča podľa § 1736.

Doslovné znenie príslušných ustanovení

§ 1817 Uloženie príkazu

(1) Poručiteľ môže dedičovi uložiť príkaz, aby niečo konal alebo aby sa určitého konania zdržal alebo aby určité konanie strpel.
(2) Ten, v záujme koho bol príkaz uložený, nie je veriteľom dediča.
(3) Dedičovi povolanému dedičskou zmluvou možno príkaz uložiť, len ak bol príkaz obsiahnutý v dedičskej zmluve.

§ 1818 Listina o príkaze

O náležitostiach listiny o príkaze a o jej zrušení platia rovnako ustanovenia o závete.

§ 1819 Príkaz zaťažujúci náhradného dediča

Príkaz povolanému dedičovi sa považuje za uložený aj náhradnému dedičovi; ibaže z príkazu alebo z povahy veci vyplýva, že príkaz sa má vzťahovať len na povolaného dediča.

§ 1820 Osobná povaha príkazu

Príkaz sa považuje za neuložený, ak ten, komu bol uložený, dedičstvo nenadobudne.

§ 1821 Povinnosť splniť príkaz

(1) Dedič, ktorému bol príkaz uložený, má povinnosť príkaz splniť.
(2) Dedič, ktorý príkaz nesplnil, nie je z toho dôvodu nespôsobilý dediť.

§ 1822 Žaloba na splnenie príkazu

(1) Domáhať sa splnenia príkazu má právo ktorýkoľvek z dedičov a vykonávateľ poslednej vôle; splnenie však nemožno požadovať, ak bol príkaz uložený výlučne v záujme dediča.
(2) Súd žalobu podľa odseku 1 zamietne, ak príkaz dediča nadmerne obťažuje alebo ak príkaz ukracuje nárok dediča na povinný podiel.
(3) Ak bol uložený príkaz, aby dedič určitú vec z dedičstva nescudzil alebo nezaťažil, obmedzenie práva nakladať s vecou sa zapíše do katastra nehnuteľností alebo do iného majetkového registra, v ktorom je vec evidovaná, a to na základe rozhodnutia súdu o obmedzení práva nakladať s vecou alebo na základe dohody dediča zaťaženého príkazom a niektorej z osôb uvedenej v odseku 1.

§ 1823 Zánik povinnosti z príkazu

Povinnosť z príkazu zaniká najneskôr stratou právnej subjektivity dediča, ktorému bol uložený.

Doterajšia právna úprava na porovnanie

§ 478 zákona č. 40/1964 Zb.

Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie § 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.

Vykonateľnosť súdneho rozhodnutia

§ 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok

(1) Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

5 Dlhy a upustenie od výzvy veriteľom

Súd má vyzvať veriteľov poručiteľa a odkazovníkov, aby prihlásili svoje pohľadávky. Čo sa stane, ak sa dedičia dohodnú, že na výzve netrvajú?

Odpoveď

Výzva na prihlásenie pohľadávok smeruje veriteľom poručiteľa a odkazovníkom, nie dedičom v ich postavení dedičov. Pred potvrdením dedičstva ju súd uskutoční štandardne a určí lehotu najmenej jeden mesiac. Ak sa dedičia dohodnú, že na výzve netrvajú, nastane zásadný dôsledok: za pozostalostné dlhy budú zodpovedať v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne. Stratia tým ochranu cenového limitu nadobudnutého dedičstva a po potvrdení dedičstva môže byť postihnutý aj ich vlastný majetok. Napríklad pri zdedenom majetku za 20 000 eur a dlhoch 50 000 eur môže ísť o povinnosť zaplatiť celých 50 000 eur.

Ak je dedičov viac, veriteľ môže požadovať celý dlh od ktoréhokoľvek z nich; medzi sebou sa potom vyporiadajú podľa pomeru toho, čo ktorý z dedičstva nadobudol. Pohľadávky veriteľov a odkazovníkov sa pri upustení od výzvy považujú za prihlásené. Samotné uskutočnenie výzvy však neznamená zánik všetkých neprihlásených dlhov: zákon chráni aj zabezpečené pohľadávky, pohľadávky známe dedičovi a niektoré náklady či odmeny. Do potvrdenia dedičstva platí osobitná ochrana, podľa ktorej sa na vymoženie pozostalostného dlhu nesmie viesť exekúcia na majetok dediča nadobudnutý inak než dedením po poručiteľovi. Upustenie od výzvy preto nie je iba technické urýchlenie konania, ale rozhodnutie s možným dopadom na celý vlastný majetok dediča.

Doslovné znenie príslušných ustanovení

§ 1878 Zodpovednosť za pozostalostné dlhy

(1) Dedič zodpovedá za pozostalostné dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
(2) Ak je dedičov viac, zodpovedajú za pozostalostné dlhy delene podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

§ 1879 Konvokácia veriteľov

(1) Pred potvrdením dedičstva súd vyzve veriteľov poručiteľa a odkazovníkov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote určenej súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
(2) Súd výzvu neuskutoční, ak sa dedičia dohodnú, že na výzve veriteľom a odkazovníkom netrvajú. V takom prípade dedičia zodpovedajú za pozostalostné dlhy v plnom rozsahu spoločne a nerozdielne; medzi sebou sa vyporiadajú podľa pomeru toho, čo ktorý dedič z dedičstva nadobudol.
(3) Ak sa dedičia dohodnú, že na výzve veriteľom a odkazovníkom netrvajú, považujú sa pozostalostné pohľadávky a pohľadávky z odkazov za prihlásené.

§ 1880 Uspokojovanie pozostalostných dlhov, ak je dedičstvo predlžené

(1) Ak je dedičstvo predlžené, pozostalostné dlhy sa uspokoja v pomere a postupnosti ustanovených pre likvidáciu dedičstva. Naturálne pohľadávky z odkazov sa môžu uspokojiť až po uspokojení pozostalostných dlhov.
(2) Dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neprihlásili, ak je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov a odkazovníkov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
(3) Pozostalostná pohľadávka zabezpečená záložným právom na veci z dedičstva sa považuje za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.
(4) Pozostalostná pohľadávka, o ktorej dedič vedel, sa vo vzťahu k tomu dedičovi považuje za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.
(5) Pozostalostná pohľadávka uvedená v § 1877 ods. 1 písm. c) až f) sa považuje za prihlásenú, aj keď ju veriteľ neprihlásil.

§ 1866 Zodpovednosť za pozostalostné dlhy do potvrdenia dedičstva

(1) Do potvrdenia dedičstva zodpovedajú dedičia za pozostalostné dlhy spoločne a nerozdielne do výšky ceny dedičstva.
(2) Do potvrdenia dedičstva nie je na vymoženie pozostalostného dlhu prípustné viesť exekúciu na majetok dediča, ktorý nadobudol inak ako dedením po poručiteľovi.
(3) Ak dedič splní pozostalostný dlh pred potvrdením dedičstva, môže od iného dediča požadovať náhradu vo výške, v akej by iný dedič za tento dlh zodpovedal po potvrdení dedičstva.

§ 1877 Pozostalostné dlhy

(1) Pozostalostnými dlhmi sú
a) dlhy poručiteľa, ktoré mal poručiteľ v čase smrti,
b) dlhy poručiteľa, ktoré majú pôvod v právnych skutočnostiach, z ktorých by mal poručiteľ plniť, ak by mu v tom nezabránila jeho smrť,
c) primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa,
d) primerané náklady a účelné náklady správy dedičstva,
e) odmena správcu dedičstva,
f) odmena vykonávateľa poslednej vôle.
(2) Dedičstvo je predlžené, ak pozostalostné dlhy prevyšujú cenu dedičstva.

Doterajšia právna úprava na porovnanie

§ 470 zákona č. 40/1964 Zb.

(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

6 Nezhoda dedičov a rozdelenie majetku súdom

Čo ak sa dedičia nevedia dohodnúť a čo sa v tejto situácii mení?

Odpoveď

Dohoda zostáva prvou možnosťou, ale samotná nezhoda dedičov nezabráni skončeniu dedičského konania. Už dnes Civilný mimosporový poriadok umožňuje súdu vykonať vyporiadanie medzi dedičmi, takže úplnou novinkou nie je samotná možnosť súdneho rozhodnutia. Nový zákonník podrobne upravuje, kedy sa potvrdí konkrétna vec povolanému dedičovi, kedy vznikne spoluvlastníctvo a kedy sa veci rozdelia medzi jednotlivých dedičov. Ak osobitný predpis nedovoľuje nadobudnúť určitú vec do spoluvlastníctva, súd ju pridelí jednému dedičovi a uloží mu vyrovnací doplatok ostatným. V tomto prípade prihliada na súhlas dediča, výšku podielov a účelné využitie veci; ak ju nechce nikto alebo ju chcú viacerí s rovnakými podielmi a rovnako účelným využitím, rozhodne losovaním.

Pri širšom súdnom vyporiadaní na návrh dediča musia byť dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nie je vhodné potvrdiť dedičstvo podľa podielov, a súd môže podľa potreby tiež losovať, vec rozdeliť alebo zriadiť služobnosť pre riadne užívanie novovzniknutej nehnuteľnosti. Losovanie teda nie je automatickým následkom každej rodinnej nezhody. Ak sa dedičia nedohodnú na splatnosti vyrovnacieho doplatku, určí ju súd a môže ho zabezpečiť záložným právom. Pri rozdelení sa môže zohľadniť aj skoršie darovanie: automatické započítanie neobvyklých darov pri dedení zo zákona sa podľa novej úpravy viaže na prvú dedičskú skupinu; v ďalších zákonných skupinách alebo pri dedičovi zo závetu či zo zmluvy môže započítanie konkrétneho daru prikázať poručiteľ.

Doslovné znenie príslušných ustanovení

§ 1870 Dohoda o vyporiadaní dedičstva

(1) Ak je viac dedičov, môžu na súde uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva.
(2) Vyporiadanie dedičstva je pridelenie jednotlivých vecí určitému dedičovi do vlastníctva alebo určitým dedičom do spoluvlastníctva.
(3) Dedičia nie sú viazaní výškou svojich podielov na dedičstve, ani tým, že poručiteľ povolal dediča k určitej veci.
(4) Ak dohoda o vyporiadaní dedičstva neodporuje zákonu alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, súd ju schváli a potvrdí podľa nej dedičstvo.
(5) Ak sa dedičia dohodli na zaplatení vyrovnacieho doplatku, súd v rozhodnutí o potvrdení dedičstva zaviaže dediča na zaplatenie vyrovnacieho doplatku inému dedičovi.

§ 1871 Potvrdenie dedičstva podľa podielov na dedičstve

(1) Ak dedičia neuzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, súd
a) potvrdí dedičovi vec, ku ktorej ho poručiteľ povolal,
b) ostatné veci potvrdí dedičom do spoluvlastníctva podľa ich podielov na dedičstve.
(2) Ak je povolanie dediča k určitej veci sčasti neplatné preto, že došlo k ukráteniu povinného podielu potomka, súd, ak je to účelné a spravodlivé, potvrdí túto vec povolanému dedičovi a zaviaže ho na zaplatenie vyrovnacieho doplatku; inak súd potvrdí vec povolanému dedičovi a potomkovi do spoluvlastníctva podľa ich podielov na dedičstve.

§ 1872 Čiastočné vyporiadanie dedičstva súdom

(1) Ak dedičia neuzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a ak podľa osobitného predpisu nie je prípustné nadobudnúť určitú vec do spoluvlastníctva, súd potvrdí túto vec jednému z dedičov a zaviaže ho na zaplatenie vyrovnacieho doplatku ostatným dedičom. Ostatné veci súd potvrdí dedičom do spoluvlastníctva podľa ich podielov na dedičstve.
(2) Súd potvrdí vec tomu z dedičov, ktorý s pridelením veci súhlasí. Súd pri tom prihliadne na výšku podielov na dedičstve a na účelné využitie veci.
(3) Ak žiadny dedič nesúhlasí s pridelením veci, súd rozhodne losovaním.
(4) Súd rozhodne losovaním aj vtedy, ak viacerí dedičia, ktorých podiely na dedičstve sú rovnaké, súhlasia s pridelením veci a pridelenie veci sa javí rovnako účelné každému z nich.

§ 1873 Vyporiadanie dedičstva súdom

(1) Ak dedičia neuzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdenie dedičstva podľa podielov na dedičstve nie je vhodné z dôvodov osobitného zreteľa, súd na návrh dediča dedičstvo vyporiada.
(2) Súd vyporiada dedičstvo tak, že
a) potvrdí dedičovi vec, ku ktorej ho poručiteľ povolal,
b) veci, ku ktorej poručiteľ povolal odkazovníka, potvrdí dedičom do spoluvlastníctva podľa ich podielov na dedičstve,
c) potvrdí ostatné veci jednotlivým dedičom do vlastníctva; ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd potvrdí vec určitým dedičom do spoluvlastníctva.
(3) Súd prihliada na to, aby cena vecí pridelených jednotlivým dedičom zodpovedala ich podielom na dedičstve. Ak to nie je možné, súd zaviaže dediča na zaplatenie vyrovnacieho doplatku inému dedičovi.
(4) Súd prihliada na účelné využitie veci.
(5) Ak je to potrebné, súd rozhodne o pridelení veci losovaním.
(6) Súd môže vec rozdeliť, ak je to vhodné a účelné. Súd môže zriadiť služobnosť, ak to vyžaduje riadne užívanie novovzniknutej nehnuteľnosti.

§ 1875 Vyrovnací doplatok

(1) Ak sa dedičia nedohodnú, splatnosť vyrovnacieho doplatku určí súd so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.
(2) Dedič zaviazaný na zaplatenie vyrovnacieho doplatku ručí za pozostalostné dlhy v rozsahu nezaplatenej časti vyrovnacieho doplatku.
(3) Na zabezpečenie vyrovnacieho doplatku súd môže zriadiť záložné právo na veciach, ktoré potvrdzuje dedičovi zaviazanému zaplatiť vyrovnací doplatok.
(4) Záložné právo sa zriaďuje vydaním rozhodnutia o potvrdení dedičstva. Záložné právo vzniká zápisom do registra záložných práv alebo do osobitného registra.

§ 1874 Započítanie darov na podiel na dedičstve

(1) Dedičovi zo zákona v prvej dedičskej skupine sa na podiel na dedičstve započítajú dary a iné plnenia, ktoré za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, ak nejde o obvyklé darovania (započítanie darov).
(2) Započítajú sa aj dary poručiteľovým potomkom, ktorí sú predkami dediča.
(3) Ak to poručiteľ prikázal, započítanie určitého daru sa nevykoná.
(4) Ak to poručiteľ prikázal, započíta sa určitý dar aj na podiel dediča povolaného dedičskou zmluvou alebo závetom alebo na podiel dediča zo zákona aj v inej ako prvej dedičskej skupine.
(5) Peňažný dar sa započíta podľa nominálnej výšky.

Doterajšia právna úprava na porovnanie

§ 203 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

(1) Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,
d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
(2) Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa § 195 a 200.

7 Úmrtie pred účinnosťou nového zákonníka

Ak niekto zomrie v júni 2027, ale dedičské konanie bude až po 1. júli 2027, podľa ktorého zákonníka sa bude dediť?

Odpoveď

Dediť sa bude podľa doterajšieho Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., pretože rozhoduje deň smrti poručiteľa. Ak poručiteľ zomrie 30. júna 2027, neskorší termín dedičského konania nepresunie dedenie pod nový zákonník. Ak zomrie 1. júla 2027 alebo neskôr, pre dedenie sa použije nový zákonník, pričom treba rešpektovať jeho prechodné ustanovenia. Presnejšie je hovoriť, že nový zákonník nadobúda 1. júla 2027 účinnosť; platnosť nadobudol už vyhlásením 30. októbra 2026.

Osobitne sa posudzujú staršie závety a vydedenia: ich náležitosti a forma sa riadia predpismi účinnými v deň zriadenia a § 1916 obsahuje aj ďalšie pravidlá o ich platnosti. Z toho nemožno vyvodiť, že všetky staršie závety prestanú po 1. júli platiť alebo ich každý musí znovu spísať. Naopak, pri dedičskej zmluve, zmluve o zrieknutí sa dedičstva, odkaze, príkaze a ustanovení správcu dedičstva zákon výslovne stanovuje, že sa na ne pri dedení neprihliada, ak boli zriadené pred jeho účinnosťou. Rozhodný deň smrti sa týka hmotného dedičského práva; samotný procesný postup konania upravuje Civilný mimosporový poriadok a jeho časová úprava.

Doslovné znenie príslušných ustanovení

§ 1915 Právo účinné v deň smrti poručiteľa

Pri dedení sa použije právo účinné v deň smrti poručiteľa.

§ 1916 Závet a vydedenie zriadené pred účinnosťou tohto zákona

(1) Ak poručiteľ zriadil závet alebo vydedenie pred účinnosťou tohto zákona, na posúdenie náležitostí a formy sa použijú všeobecne záväzné právne predpisy účinné v deň ich zriadenia; to platí aj o zmene a o zrušení závetu alebo vydedenia.
(2) Závet zriadený pred účinnosťou tohto zákona, ktorý ukracuje nárok potomka na povinný podiel, sa považuje za platný, ak neodporuje tomuto zákonu.
(3) Vydedenie potomka zriadené pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za platné, ak dôvody vydedenia neodporujú tomuto zákonu.

§ 1917 Iné úkony pre prípad smrti zriadené pred účinnosťou tohto zákona

Pri dedení sa neprihliada na dedičskú zmluvu, na zmluvu o zrieknutí sa dedičstva, na odkaz, na príkaz a na ustanovenie správcu dedičstva, ak boli tieto právne úkony zriadené pred účinnosťou tohto zákona.

§ 1920 Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2027.

Zdroje

Zákon č. 260/2026 Z. z. Občiansky zákonník, vyhlásený 30. októbra 2026; právne záväzné PDF Zbierky zákonov. Porovnanie: zákon č. 40/1964 Zb., znenie účinné od 31. júla 2026, a zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, znenie účinné od 17. augusta 2026. K vykonateľnosti rozhodnutia je citovaný § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.

• Nový Občiansky zákonník vyhlásené znenie
• Právne záväzné PDF zákona č. 260/2026 Z. z.
• Doterajší Občiansky zákonník
• Civilný mimosporový poriadok
• Exekučný poriadok