Dôvody dedenia po novom: dedičská zmluva, závet a zákon – čo má prednosť?

Zhrnutie: Nový Občiansky zákonník (vládny návrh, parlamentná tlač č. 1312) zavádza na Slovensku tri dôvody dedenia – dedičskú zmluvu, závet a zákon (§ 1728 návrhu). Dnes poznáme len dva (závet a zákon). Najsilnejším titulom bude dedičská zmluva, po nej závet a až potom dedenie zo zákona (§ 1734 návrhu). Všetky tri dôvody môžu pôsobiť vedľa seba. Ak nededí nikto, dedičmi sa stanú odkazovníci a až potom pripadne majetok štátu ako odúmrť. Nová úprava má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.

Prečo je otázka „z čoho sa dedí“ taká dôležitá

Dôvod dedenia (právnici hovoria o „delačnom dôvode“ alebo „dedičskom titule“) je právny základ, na ktorom konkrétny človek dedí. Kým dnes má poručiteľ na výber iba závet, nový Občiansky zákonník mu dáva do rúk podstatne širší nástroj – dedičskú zmluvu – a popri tom aj celý rad ďalších úkonov pre prípad smrti (odkaz, príkaz, vydedenie, negatívny závet, ustanovenie správcu dedičstva či vykonávateľa poslednej vôle). Dôvodová správa k návrhu zdôrazňuje, že šiesta časť kódexu „presadzuje princíp autonómie vôle osoby poručiteľa“, teda právo človeka rozhodnúť o svojom majetku aj pre prípad smrti.

Tri dôvody dedenia podľa § 1728 návrhu

Podľa § 1728 návrhu Občianskeho zákonníka sa dedí z dedičskej zmluvy, zo závetu alebo zo zákona. Dôvody dedenia môžu pôsobiť aj vedľa seba. To znamená, že po jednom poručiteľovi môže časť majetku nadobudnúť zmluvný dedič, časť závetný dedič a zvyšok zákonní dedičia.

Poradie: čo má prednosť, keď existuje zmluva aj závet

Ustanovenie § 1734 ods. 1 návrhu je jednoznačné: dedičstvo nadobúda dedič povolaný z dedičskej zmluvy. Ak sa nededí z dedičskej zmluvy, nadobúda ho dedič povolaný zo závetu. Ak sa nededí ani zo závetu, nadobúda ho dedič zo zákona. Dôvodová správa k § 1734 to nazýva „subsidiaritou delačných dôvodov“.

Dôležitý detail: prednosť dedičskej zmluvy nespôsobuje neplatnosť neskoršieho závetu. Závet zriadený po uzavretí dedičskej zmluvy je platný; v rozsahu, v akom sa s dedičskou zmluvou kryje a nemôže popri nej obstáť, sa však podľa neho nededí. Ak závet upravuje iný majetok, dedí sa podľa neho popri zmluve, a dôvodová správa výslovne uvádza, že sa podľa neho bude dediť napríklad aj vtedy, ak zmluvný dedič dedičstvo odmietne.

Čo sa stane s uvoľneným podielom

Ak poručiteľ v závete rozdelil len časť majetku, alebo ak niektorý zo závetných dedičov dedičstvo odmietne, zvyšok pripadne podľa § 1734 ods. 2 a 3 návrhu dedičom podľa „slabšieho“ dôvodu – teda spravidla dedičom zo zákona. Nový zákonník teda nie je postavený na prirastaní (akrescencii) uvoľneného podielu ostatným závetným dedičom.

Príklad z dôvodovej správy: poručiteľ závetom povolal dvoch dedičov, každého k polovici. Jeden z nich dedičstvo odmietol. Uvoľnená polovica sa nededí podľa závetu, ale podľa zákona – neprirastá druhému závetnému dedičovi.

Výnimka je v § 1734 ods. 4: ak niet žiadneho dediča zo zákona (nikto neexistuje alebo všetci odmietli), uvoľnený podiel prirastie dedičom z dedičskej zmluvy a zo závetu podľa ich podielov. V uvedenom príklade by teda závetný dedič nadobudol celé dedičstvo, ak by poručiteľ nemal žiadnych zákonných dedičov.

Odkazovníci ako „poslední dedičia“ a odúmrť

Novinkou je § 1734 ods. 5 návrhu: ak nenadobudne dedičstvo žiadny dedič z dedičskej zmluvy, zo závetu ani zo zákona, stávajú sa dedičmi odkazovníci podľa pomeru ceny odkazov. Až keď nededí ani nikto z nich, nadobúda dedičstvo štát ako odúmrť (§ 1735 návrhu). Dôvodová správa priznáva, že cieľom týchto pravidiel je znížiť počet prípadov, keď majetok pripadne štátu.

Štát pri odúmrti nie je dedičom – ide o jeho právo „svojho druhu“. Odúmrť nemôže odmietnuť, na rozdiel od situácie, keď ho poručiteľ povolal za dediča závetom alebo dedičskou zmluvou (dôvodová správa k § 1727).

Kto môže dediť

Podľa § 1727 návrhu môže dediť fyzická osoba, právnická osoba aj štát. Za dediča bude možné povolať aj nadáciu, ktorá ešte len má vzniknúť – bude spôsobilým dedičom, ak vznikne do šiestich mesiacov od smrti poručiteľa. To otvára cestu k zakladaniu nadácií „na pamiatku“ poručiteľa priamo závetom alebo dedičskou zmluvou.

Výkladové pravidlá v prospech vôle poručiteľa

Podľa § 1729 návrhu sa právny úkon pre prípad smrti vykladá tak, aby bol čo najviac v prospech skutočnej vôle poručiteľa, a v pochybnostiach tak, aby sa jeho vôľa mohla čo najviac naplniť. Súdy by teda mali pri nejasných formuláciách hľadať skutočný zámer poručiteľa, nie formálne dôvody neplatnosti.

Ďalšie praktické pravidlá z § 1730 a § 1731 návrhu:

• dediča možno povolať k celému dedičstvu, k podielu na dedičstve alebo k určitej veci (napríklad „byt v Bratislave zdedí dcéra“);
• ak poručiteľ povolal dediča k veci, ktorá mu v čase smrti nepatrí, na toto povolanie sa neprihliada;
• ak ide o vec v spoločnom imaní manželov, predpokladá sa, že dedič bol povolaný k podielu na dedičstve zodpovedajúcemu podielu poručiteľa po vyporiadaní spoločného imania;
• podmienku (napríklad „syn zdedí dom, ak dokončí štúdium“) možno k úkonu pre prípad smrti pripojiť len vo forme notárskej zápisnice a musí sa splniť ešte za života poručiteľa (§ 1732 návrhu). Dnes podľa § 478 Občianskeho zákonníka podmienky v závete nemajú právne následky vôbec.

Poručiteľ koná vždy osobne

Pri povolaní dediča a pri všetkých ostatných úkonoch pre prípad smrti koná poručiteľ výlučne osobne (§ 1733 návrhu). Nemôže sa dať zastúpiť splnomocnencom. Druhá strana dedičskej zmluvy sa naopak zastúpiť dať môže.

Praktický príklad: rodina s troma dôvodmi dedenia naraz

Pán Peter uzavrel s dcérou Annou dedičskú zmluvu, ktorou ju povolal za dedičku rodinného domu; Anna sa za to zaviazala zabezpečiť mu doživotnú starostlivosť. Neskôr spísal závet, v ktorom synovi Martinovi odkázal chatu. Ostatný majetok (úspory, auto) v žiadnom úkone nespomenul. Po Petrovej smrti bude dedenie vyzerať takto: dom nadobudne Anna z dedičskej zmluvy, chatu Martin zo závetu a úspory s autom zdedia obaja rovnakým dielom zo zákona v prvej dedičskej skupine (§ 1831 návrhu). Ak by Martin dedičstvo odmietol, chata by neprirástla Anne ako zmluvnej dedičke, ale dedila by sa zo zákona – teda by ju v konečnom dôsledku nadobudla Anna ako jediná zákonná dedička (za predpokladu, že Martin nemá potomkov).

Odporúčanie advokáta

Ak plánujete usporiadať svoje majetkové pomery pre prípad smrti, nová úprava vám dá viac možností, ale aj viac priestoru na chyby. Kombinácia dedičskej zmluvy, závetu a zákonného dedenia môže viesť k výsledkom, ktoré ste nezamýšľali (najmä pri odmietnutí dedičstva niektorým dedičom). Odporúčam preto dať si celú „architektúru“ dedenia pripraviť advokátom a následne ju spísať u notára. Dedičská zmluva má povinnú formu notárskej zápisnice, závet nie – aj tak ho však odporúčam spísať notárskou zápisnicou, aby bol evidovaný v Notárskom centrálnom registri závetov.

Súvisiace otázky

Bude môcť poručiteľ mať dedičskú zmluvu aj závet súčasne?

Áno. Dôvody dedenia môžu podľa § 1728 návrhu pôsobiť vedľa seba. Ak si však odporujú, dedí sa prednostne z dedičskej zmluvy.

Zruší neskorší závet dedičskú zmluvu?

Nie. Dedičskú zmluvu možno zmeniť alebo zrušiť len dohodou strán alebo odstúpením vo forme notárskej zápisnice. Neskorší závet je platný, ale podľa neho sa bude dediť len v rozsahu, v akom môže popri zmluve obstáť.

Čo ak závetný dedič dedičstvo odmietne?

Jeho podiel neprirastie ostatným závetným dedičom, ale pripadne dedičom zo zákona (§ 1734 ods. 3 návrhu). Ak zákonných dedičov niet, prirastie ostatným závetným a zmluvným dedičom.

Môže dediť nadácia, ktorá ešte neexistuje?

Áno, ak vznikne do šiestich mesiacov od smrti poručiteľa (§ 1727 ods. 2 návrhu).

Kedy pripadne majetok štátu?

Až keď nededí nikto z dedičskej zmluvy, zo závetu, zo zákona a ani žiadny odkazovník (§ 1734 ods. 5 a § 1735 návrhu).

Od kedy budú nové pravidlá platiť?

Návrh počíta s účinnosťou od 1. júla 2027. Rozhodujúce bude právo účinné v deň smrti poručiteľa (§ 1910 návrhu).

Súvisiace články zo série o novom dedičskom práve

• Dedičská zmluva: čo to je a ako sa uzatvára
• Závet podľa nového Občianskeho zákonníka
• Dedenie zo zákona: dedičské skupiny po novom
• Odkaz a odkazovník
• Od kedy platí nové dedičské právo
• Nové dedičské právo 2027: prehľad všetkých zmien

Zdroje a citácie

• Vládny návrh zákona Občiansky zákonník, parlamentná tlač č. 1312 (IX. volebné obdobie NR SR), legislatívny proces LP/2025/486 – § 1726 až 1735, § 1831, § 1910.
• Dôvodová správa k návrhu Občianskeho zákonníka, osobitná časť, k § 1727, § 1728, § 1732, § 1733 a § 1734; všeobecná časť (charakteristika šiestej časti).
• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov – § 461, § 462, § 478.

Právny stav k 22. 6. 2026. Článok vychádza z vládneho návrhu Občianskeho zákonníka, ktorý Národná rada SR 9. 6. 2026 posunula do druhého čítania. Navrhovaná účinnosť je 1. 7. 2027. Do schválenia zákona sa môže znenie aj číslovanie paragrafov zmeniť.

JUDr. Milan Ficek, advokát
Advokátska kancelária Ficek & Partners, Žilinská 14, 811 05 Bratislava
E-mail: office@ficek.sk | dedicstvo.sk