Vyplatenie dedičského podielu ostatnými dedičmi

Dobrý deň. 

V dedičskom konaní po Vašom otcovi sa bude zároveň vyporiadavať aj bezpodielové spoluvlastníctvom manželov a preto predmetom dedičstva bude len 1/2 domu, pretože 1/2 domu patrí manželke Vášho otca. 

Ak Váš otec nezanechal závet, tak po Vašom otcovi budú dediť zákonní dedičia, ktorými sú v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a manželka, a to každý z nich rovným dielom. Z uvedeného dôvodu predmet dedenia, t.j. 1/2 domu sa rozdelí na 3 časti medzi Vás, otcovho syn a jeho manželku. Váš dedičský podiel potom bude vo výške 1/6 domu. 

V dedičskom konaní majú dedičia právo uzatvoriť dohodu, na základe ktorej predmet dedenia zdedí len niektorý z dedičov, pričom tento dedič je povinný v lehote uvedenej v dohode vyplatiť ustupujúcich dedičov. Je len na dedičoch, či takúto dohodu uzatvoria alebo nie. Ak sa dedičia nedohodnú, tak notár ako súdny komisár musí postupovať podľa zákona a každému dedičovi prisúdi zákonom určený podiel. 

Dedič môže dedičstvo odmietnuť, pričom odmietnutie dedičstva musí uskutočniť buď ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu a to v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o práve odmietnuť dedičstvo a o jeho následkoch dozvedel.

Pokiaľ ide o hypotéku, tak je potrebné platiť ju aj počas dedičského konania. Predpokladám, že manželka Vášho otca bola pri hypotéke spoludlžníkom a preto ju platí ona. Poskytnutý hypotekárny úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti pre prípad neplatenia úveru, kedy banka je oprávnená uplatniť záložné právo a nehnuteľnosť predať.  V prípade, že budete dedičom a neodmietnete dedičstvo, tak ako dedič zodpovedáte za poručiteľove dlhy, ktoré na Vás prešli jeho smrťou, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. 

Dobrý deň,

z právneho hľadiska Vás otcov brat nemôže prinútiť, aby ste mu svoj spoluvlastnícky podiel previedli za 30 000 eur. Ako vlastník jednej polovice domu a pozemku môžete ponuku odmietnuť a požadovať inú sumu. Hodnota 60 000 eur uvedená v dedičskom konaní z roku 2019 nie je rozhodujúca pre vyporiadanie spoluvlastníctva v roku 2026. Primeraná náhrada sa určuje podľa všeobecnej, teda obvyklej trhovej ceny nehnuteľnosti v danom mieste a v čase vyporiadania. Zohľadňuje sa stav nehnuteľnosti, jej poloha, vybavenie, ako aj aktuálna ponuka a dopyt. Pri polovici nehnuteľnosti sa vychádza zásadne z polovice obvyklej ceny celej nehnuteľnosti.

Odporúčam, aby ste otcovmu bratovi poslali písomný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Uveďte v ňom aktuálne ocenenia 120 000 a 130 000 eur, požadovanú náhradu 50 000 eur a primeranú lehotu na prijatie návrhu a zaplatenie. Súčasne môžete navrhnúť, aby ste si dali vypracovať spoločný nezávislý znalecký posudok a náklady naň znášali rovnakým dielom. Ak sa dohodnete, musíte uzavrieť písomnú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Dohoda sa musí týkať celého predmetu spoluvlastníctva a vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa následne zapíše vkladom do katastra nehnuteľností. K podpisu dohody pristúpte až vtedy, keď bude bezpečne upravené zaplatenie náhrady, napríklad prostredníctvom notárskej úschovy, či bankovej vinkulácie. Ak otcov brat odmietne primeranú dohodu, môžete podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Súd najprv posúdi, či možno dom a pozemok reálne rozdeliť. Ak rozdelenie nie je dobre možné, môže nehnuteľnosti prikázať jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Ak ich žiadny spoluvlastník nechce alebo nedokáže vyplatiť primeranú náhradu, súd môže nariadiť predaj a rozdeliť výťažok podľa podielov. Zákon určuje záväzné poradie týchto spôsobov vyporiadania. Ak by súd prikázal dom a pozemok otcovmu bratovi, náhradu by určoval podľa aktuálnej všeobecnej ceny v čase vyporiadania, nie podľa hodnoty z roku 2019. Pri staršom znaleckom posudku musí súd vychádzať z aktualizovanej ceny, pretože ceny nehnuteľností sa môžu v priebehu konania zmeniť. Za daných okolností ponuku 30 000 eur nemusíte prijať. Najskôr si zabezpečte aktuálny znalecký posudok, predložte písomný návrh na vyporiadanie za 50 000 eur a pri neúspechu uplatnite žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Samotné tvrdenie druhého spoluvlastníka, že hodnota zostala od roku 2019 na úrovni 60 000 eur, nezodpovedá pravidlám určovania primeranej náhrady v zmysle súdnej praxe. 

Dobrý deň,  z Vami položenej otázky vyplýva, resp. predpokaldáme že otec ako poručiteľ zanechal závet, v ktorom odkázal svoju polovicu domu dcére /Vašej priateľke/. Druhá polovica domu patrila mame, z tejto polovice majú všetci súrodenci (vrátane priateľky) po jednej šestine a v závete otca je uvedené, že priateľka má vyplatiť súrodencov z tej polovice po mame.

Podľa ust. § 460 a nasl.Občianskeho zákonníka platí, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ak existuje závet, dedí sa podľa závetu, ak nie je závet, dedí sa podľa zákona. Ak je závet len na časť majetku, zvyšok sa dedí podľa zákona.

Ak otec v závete odkázal svoju polovicu domu priateľke, táto polovica prechádza na ňu. Keďže predpokladáme, že všetky deti sú plnoleté a musí sa im dostať aspoň jedna polovica ich zákonného podielu ak nedošlo k ich vydedeniu, inak je závet v tejto časti neplatný.

Druhá polovica domu, ktorá patrila mame, sa delí medzi všetkých oprávnených dedičov podľa zákona, ak mama nezanechala závet. Ak je dedičov šesť, každý má jednu šestinu z tejto polovice.

Kľúčová otázka je, či priateľka musí vyplatiť súrodencov z tej polovice po mame, ak to otec napísal do závetu. Podľa ust. § 478 Občianskeho zákonníka poručiteľ v závete ustanoví podmineky, sú tieto podmienky neplatné. Naviac otec ako poručiteľ nemôže určiť čo má dedič vykonať s už zdedeným majetkom, v tomto prípade po matke Vašej priateľky. Závet môže určovať len to, čo patrí poručiteľovi, nie majetok inej osoby (v tomto prípade matky).

O podiele na dome po mame rozhoduje dedičské konanie po matke, a ak sa všetci dedičia dohodnú, môžu sa dohodnúť aj na vyplatení. Ak však nie je dohoda, priateľka nie je povinná vyplatiť súrodencov z podielu po mame len na základe závetu otca, pretože otec nemôže rozhodovať o majetku, ktorý mu nepatrí. 

Ak by priateľka potrebovala pomoc s vyporiadaním nehnuteľnosti, toto má riešenie, buď dohodou medzi všetkými spoluvlastníkmi, alebo riešením je podanie návrhu na súd o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva. Podstatné je to, čo chce prateľka ako spoluvlastník nehnuteľnosti dosiahnúť.

Ak by ste potrebovali presnejšie posúdenie podľa konkrétneho znenia závetu alebo situácie, odporúčam predložiť presné znenie závetu a dedičské uznesenie po poručiteľke - matke Vašej priateľky.

Dobrý deň,
najskôr je potrebné pochopiť, že ak sa po ukončení dedičského konania objaví majetok, ktorý nebol v pôvodnom konaní zahrnutý (tzv. dodatočne objavený majetok), podľa § 211 a nasl. Civil. mimosporového poriadku sa vykoná dodatočné konanie o dedičstve. V tomto konaní sa zisťuje, kto je dedičom tohto majetku podľa právneho stavu v čase smrti pôvodného poručiteľa (teda Vášho dedka).

Váš dedko zomrel v roku 1996. V tom čase platili všeobecné pravidlá dedenia podľa Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že dedičmi sú osoby, ktoré by dedili v čase smrti poručiteľa. Ak by v pôvodnom konaní dedili dvaja synovia, v dodatočnom konaní by sa postupovalo rovnako – teda podiely by patrili týmto dvom synom. Ak však títo synovia už zomreli, do úvahy prichádza tzv. prechod dedičstva (prechod dedičského práva) na ich dedičov, a to podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka a to v rozsahu podielov, aký by pripadol na ich predkov /dvaja bratia/. Podiel dedičov - vnukov sa teda nezväčšuje.
Ak po jednom synovi sú dvaja dedičia, títo dvaja si rozdelia podiel svojho otca (teda polovicu) medzi sebou podľa podielov, ktoré im patrili v jeho dedičskom konaní. Rovnako po druhom synovi štyria dedičia rozdelia druhú polovicu podľa podielov z jeho dedičského konania.

Keďže z otázky vyplýva, že ide o dedenie ornej pôdy v extraviláne, tu platí ust. § 23 zákona č. 180/1995 Zb.z. o  niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom:

"(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

(2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

(4) Vyjadrenie dedičov podľa odseku 3 musí mať písomnú formu a nemožno ho odvolať."

Postup notára je teda správny ak ide o poľnohosp. a lesné pozemky. Odporúčam pozemky v dedič.konaní dať na dohodnutého dediča, s tým, že ostatným bude povinný vyplatiť hodnotu ich zákonného podielu na dedičstve v dohodnutej dobe, prípadne vyplatiť náhradu v určitej lehote neskoršej, alebo ak dôjde k predaju týchto pozemkov.

Dobrý deň, z Vami položenej otázky predpokladáme, že stará matka ešte žije, len ste sa dozvedeli o obsahu ňou spísaného závetu.
Ak je náš predpoklad správny, potom uvádzame, že ak vaša babka zanechala závet, v ktorom rozdelila svoj majetok (byt vám, pozemok tete, matke doživotné právo bývania), platí, že dedičstvo sa spravuje podľa tohto závetu, pokiaľ nie je v rozpore s právom neopomenuteľných dedičov.  Neopomenuteľnými dedičmi po Vašej starej matke je Vaša mama, tete je neopomenuteľným dedičov ak je dcérou Vašej starej matky.

Neopomenuteľnými dedičmi sú  totiž deti poručiteľa (vaša matka, teta, prípadne ďalšie deti, ak existujú). Ak by boli deti poručiteľa vylúčené zo závetu alebo by im bol ponechaný menší podiel, ako im patrí zo zákona, majú právo na 1/2 ich zákonného podielu na dedičstve. Ak závet v tetjo čati zákonu odporuje je neplatný, čo vyplýva z ust. § 479 Obč. zákonníka :

"Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. "

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali zo zákona, a plnoleté deti aspoň polovicu zo zákonného podielu, ak nie sú vydedené alebo sa dedičstva nevzdali. Ak by teda vaša teta (dcéra poručiteľky) v závete nedostala aspoň polovicu svojho zákonného podielu v hodnotom vyjadrení v €, mala by právo domáhať sa doplnenia svojho podielu do tejto výšky.

V praxi to znamená, že ak by hodnota bytu a pozemku nebola rozdelená tak, aby teta dostala aspoň polovicu svojho zákonného podielu, mohla by žiadať doplatenie do tejto výšky. Ak však hodnota pozemku, ktorý dostala, dosahuje alebo prevyšuje polovicu jej zákonného podielu, nič ďalšie jej nepatrí.

Ak vaša teta ako dcéra poručiteľky by nadobudla na základe závetu pozemok a jeho hodnota je aspoň polovica jej zákonného podielu, nemusíte jej nič vyplácať z bytu. Ak by však jej podiel bol nižší, mohla by žiadať doplatenie do výšky polovice svojho zákonného podielu. Vždy je potrebné porovnať hodnotu dedičstva, ktoré jej bolo zanechané, s hodnotou jej povinného podielu podľa zákona.

Ako sme už uviedli, ak stará matka ešte žije, riešením je aj spísanie darovacích zmlúv na jednotlivé nehnuteľnosti, vrátane spísania dohody o zriadení vecného bremena v prospech Vašej matky a následne ak stará mama zomrie, predmetné nehnuteľnosti už nebú predmetom dedenia, lebo stará mama už nebude ich vlastníkom ku dňu úmrtia.

Vo veci vyporiadania nehnuteľností /spísanie dar. zmlúv a dohody o zriadení vecného bremena odporúčam kontaktovať advokáta.

Vo veci môžete kontaktovať aj anšu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

každý spoluvlastník má právo so svojím podielom nakladať a žiadať o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak sa s bratom neviete dohodnúť na vyplatení Vášho podielu, odporúčam podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd môže prikázať nehnuteľnosť jednému zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť ostatných alebo môže rozhodnúť o predaji nehnuteľnosti a rozdelení výťažku podľa podielov. Viete nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluslvstníctve proti svojej vôli. Súd by spoluvlastníctvo nezrušil iba v prípade, ak by mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by však musela protistrana v konaní preukázať. 

Čo sa týka exekúcií, ak sú vedené na podiel Vášho brata, exekútor môže siahnuť len na jeho podiel, nie na Váš. 

Dobrý deň, z ptázky vyplýva, že by  ste zdedili spolu s vašim bratom a teda byt je v podielovom spoluvlastníctve. Ak brat je jediným užívateľom bytu, pričom sa nateraz nechce s vami dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlatníctve, odproúčam vo veci poslať mu písomnú výzvu s návrhom na odkúpenie vášho podielu na dohodnutú sumu, minimálne podľa dedičského uznesenia, prípadne podľa znaleckého posudku na trhovú hodnotu nehnuteľnosti a určiť mu aj lehotu na vyporiadanie.

Ak by medzi vami nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielovího spoluvlastnícve, potom riešneím je len podanie návrhu na súd o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle ust. Občianskeho zákonníka. Odporúčam vám, aby ste mu tiež ozrejmili, že môžete od neho žiadať, aby vám platil nájom za užívanie vášho podielu na byte, čo by mohlo prispeiť k rýchlejšiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.

V prípade potreby odprúčam kontaktovať advokáta, ktorý by pripravil všetky podklady  dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctve, vrátane návrhu na vklad do katastra.

Môžete vo veci kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

ak sa chcete nechať vyplatiť zo svojho podielu v dome a pozemku, ktoré vlastníte spolu s otcom a bratom, môžete postupovať nasledujúcimi spôsobmi: 

a) Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so spoluvlastníkmi: Pokiaľ sa s ostatnými spoluvlastníkmi (otec a brat) dohodnete, môžete im svoj podiel predať. Dohoda by mala byť spísaná písomne a mala by obsahovať všetky dôležité náležitosti vrátane ceny, spôsobu platby a dátumu prevodu.

b) Predaj podielu tretej osobe: Ak dohoda so súčasnými spoluvlastníkmi nie je možná, môžete svoj podiel predať tretej osobe. V takom prípade by ste však museli dodržať predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, teda najprv ponúknuť svoj podiel na predaj im za rovnakých podmienok.

c) Súdne vysporiadanie: Ak nedôjde medzi vami k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, je možné obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka, nakoľko platí, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli.  Súd môže pri rozhodovaní prikázať nehnuteľnosť jednému či viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, alebo ak o ňu nemá nikto z nich záujem, môže nariadiť jej predaj a rozdelí výťažkok všetkým spoluvlastníkom podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. 

Dobrý deň, vo Vami uvedneom prípade platí ust. § 45 ods. 2 písm. c/ exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučným titulom je okrem iných aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Ak teda z dedičského uznesenia vyplýva povinnosť dediča uhradiť Vám ako ustupujúcemu dedičovi určitú sumu so stanovením lehoty splatnosti, potom predmetní uznesenie je exekučným titulom a môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Pred podaním návrhu odporúčam, aby ste dedičovi poslali výzvu k úhrade dlžnej sumy s poukázaním na uvedneé dedičské uznsenie s upozornením na možnosť podania návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor.

Dobrý deň, z úoloženej otázky vyplýva, že nedošlo k vyplateniu podielu na dedičstve v zmysle dedičského uznesenia. Darkyňa ako povinná v zmysle dedičského uznesenia darovala majetok nadobudnutý dedením svojej dcére.

AK je to tak a v čase darovania povinná v exekučnom konaní nemala žiadne exekúcie, potom riešením je len podať žalobu na súd v zmysle ust. § 42a/ Občianskeho zákonníka :

Dobrý deň,

pri predaji nehnuteľnosti, ktorú ste zdedili a potom odkúpili sestrin podiel, je potrebné rozlišovať medzi oslobodením od dane z príjmov a prípadnou povinnosťou podať daňové priznanie. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane, ak uplynulo aspoň päť rokov odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva.

Pre podiel, ktorý ste zdedili po rodičoch, toto oslobodenie platí, ak vaši rodičia vlastnili túto nehnuteľnosť viac ako päť rokov. Ak sa týka podielu, ktorý ste od sestry odkúpili, platí päťročná lehota odo dňa kúpy. Ak tento podiel predáte skôr ako po piatich rokoch, príjem z jeho predaja bude musieť byť zdanený.

Pri podávaní daňového priznania si môžete ako výdavok uplatniť kúpnu cenu zaplatenú za odkúpený podiel, ako aj náklady na úpravy a iné relevantné výdavky.