^{Právna poradňa}

Vymáhanie dedičského podielu cez súd

Dedenie predstavuje komplexný právny proces, ktorý sa začína smrťou poručiteľa a zahŕňa prechod jeho majetku, ale aj záväzkov na dedičov. Často je tento proces sprevádzaný rôznymi spormi, či už medzi dedičmi navzájom o rozsah dedičstva, alebo medzi dedičmi a veriteľmi o úhradu dlhov. Pre ochranu práv a majetku je kľúčové pochopenie, ako sa tieto situácie riešia súdnou cestou a aké možnosti majú dedičia alebo veritelia.

Dedenie a Prechod Dlhov

Základné Princípy

Dedičské právo je založené na princípe univerzálnej sukcesie, čo znamená, že na dediča prechádzajú všetky práva a povinnosti poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Dedič tak v plnom rozsahu vstupuje do právneho postavenia svojho právneho predchodcu bez potreby osobitného právneho úkonu.

Zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa je zákonom obmedzená len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Okrem poručiteľových dlhov zodpovedá dedič aj za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za tieto náklady a dlhy pomerne podľa toho, čo z dedičstva nadobudli. Zodpovednosť dediča sa vzťahuje nielen na zdedený majetok, ale aj na jeho vlastný majetok, keďže prechodom zdedeného majetku na dedičov dochádza k jeho splynutiu s vlastným majetkom dediča (confusio bonorum). Dedič však nie je povinný zdedený majetok predať alebo speňažiť na úhradu dlhov.

Pojem "Predlžené Dedičstvo"

Pojem "predlžené dedičstvo" sa používa v prípadoch, keď celkové pasíva (dlhy) dedičstva prevyšujú jeho aktíva (majetok). Pre správne posúdenie je kľúčové určiť všeobecnú cenu majetku (VCM) poručiteľa, prípadne aj znaleckým posudkom. Podhodnotenie VCM dedičmi môže viesť k tomu, že fakticky nepredlžené dedičstvo sa stane predlženým a bude predmetom likvidácie.

Účastníci Dedičského Konania a Ich Postavenie pri Sporoch o Dedičstvo

Kto sú Účastníci

Účastníkmi dedičského konania sú osoby, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi. Ďalším účastníkom je aj ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, ak má byť konanie zastavené pre majetok nepatrnej hodnoty.

Postavenie Veriteľa

Veriteľ poručiteľa sa stáva účastníkom konania za presne vymedzených podmienok:

V rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa.
V rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.
Po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak svoju pohľadávku prihlásil.

Sporné Otázky

Sporné otázky sú v dedičskom konaní bežné. Ak nastane spor o rozsah aktív (majetku) či pasív (dlhov) dedičstva, súdny komisár (notár) sa obmedzí na konštatovanie spornosti a k spornému majetku či dlhu neprihliada. Notár tak nerieši skutkový spor účastníkov o rozsahu pasív dedičstva. O spornosť nejde, ak sa tvrdenia líšia len v nepodstatných okolnostiach, alebo ak účastník vyjadrí nesúhlas bez uvedenia relevantných skutočností.

Ak dedič popiera, že poručiteľovi patrila vec alebo právo evidované vo verejnom registri, dedičský súd na základe námietky účastníka na takýto majetok neprihliadne len výnimočne, ak námietka nie je podložená dôveryhodnými skutočnosťami. Ak chce účastník dosiahnuť určenie, že vec alebo právo patria do dedičstva, musí sa obrátiť na súd žalobou v sporovom konaní mimo dedičského konania. Rovnako, ak dedič popiera existenciu dlhu alebo tvrdí, že zanikol po vzniku exekučného titulu (napr. splatením), považuje sa dlh na účely konania o dedičstve za sporný a dedičský súd na neho neprihliada.

Špecifické Situácie a Dlhy, ktoré Neprechádzajú Dedením

Dlhy a Práva, Ktoré Zanikajú alebo Prechádzajú Singulárnou Sukcesiou

Nie všetky práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na dedičov. Existujú určité skupiny práv, ktoré smrťou poručiteľa zanikajú alebo prechádzajú na iné osoby mimo dedenia (tzv. singulárna sukcesia). Medzi ne patria najmä:

Osobné práva poručiteľa: Právo na ochranu osobnosti, na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto práva sú striktne spojené s konkrétnou fyzickou osobou a smrťou zanikajú. Podobne je to s niektorými autorskými právami, ako je právo označiť dielo menom, právo na nedotknuteľnosť diela alebo autorský dohľad.
Dlhy vzniknuté po smrti poručiteľa: Dlhy, ktoré vznikli až po smrti poručiteľa, napríklad nedoplatok nájomného za byt alebo úhrady za služby spojené s užívaním bytu po jeho smrti, nepatria do pasív dedičstva a nemôžu byť predmetom dohody o vysporiadaní dedičstva.
Niektoré peňažné nároky zo zamestnania a sociálneho poistenia: Tieto nároky prechádzajú do štvornásobku priemerného mesačného zárobku poručiteľa postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Až ak týchto osôb niet, stávajú sa predmetom dedičstva. Podobne je to aj s niektorými nárokmi zo sociálneho poistenia.
Dedičské právo samotné: Nárok na dedičstvo (dedičské právo) nemôže byť predmetom právneho obehu; nemožno sa ho vopred vzdať, postúpiť ho na iného ani scudziť na základe právneho úkonu medzi živými.

Vymáhanie Dlhov a Pohľadávok Poručiteľa

Zistenie Dlhov a Výzva Veriteľom

Úlohou súdu (prostredníctvom notára ako súdneho komisára) v dedičskom konaní je zistiť všetok majetok a dlhy poručiteľa, pričom koná z úradnej povinnosti. Predbežné vyšetrenie je jedným z najdôležitejších úkonov na zistenie dedičov, majetku a dlhov poručiteľa.

Jedným z nástrojov na zistenie dlhov je výzva veriteľom (convocatio creditorum), ktorú súd na návrh dedičov vydá. Táto výzva je procesným inštitútom a jej účelom je zistenie dlhov poručiteľa. Či už veriteľ svoju pohľadávku na základe tejto výzvy prihlási alebo nie, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa. Ak teda veriteľ pohľadávku neprihlási, dedičia stále zodpovedajú, pokiaľ nedôjde k nariadeniu likvidácie dedičstva.

Premlčanie Dlhu

V konaní o dedičstve môžu účastníci vzniesť námietku premlčania dlhu. Toto právo majú dedičia, štát (v prípade odúmrte) a v štádiu likvidácie dedičstva aj ostatní veritelia. Notár by mal byť v tejto otázke aktívny a prihliadať na námietky premlčania.

Oznámenie pohľadávky v konaní o likvidácii dedičstva sa považuje za riadne uplatnenie pohľadávky, ktoré zastavuje plynutie premlčacej doby. Naopak, samotné prihlásenie pohľadávky do bežného dedičského konania alebo na základe konvokácie veriteľov nemá za následok neplynutie premlčacej lehoty.

Likvidácia Predlženého Dedičstva

Všeobecné Princípy a Nariadenie

Likvidácia dedičstva je osobitný proces, ktorý prichádza do úvahy v situáciách, keď je dedičstvo predlžené (pasíva prevyšujú aktíva), a nedôjde k dohode dedičov s veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Hlavným účelom likvidácie je speňaženie všetkého majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov.

Súd (prostredníctvom notára ako súdneho komisára) môže nariadiť likvidáciu predlženého dedičstva aj bez návrhu. Zvyčajne tak urobí na návrh dediča, štátu alebo veriteľa. V prípade, že dedičstvo nikto nenadobudne (tzv. odúmrť), pripadá štátu. Štát zodpovedá za dlhy poručiteľa len majetkom z dedičstva. Ak peniaze z dedičstva nepostačujú na úhradu dlhov a veritelia odmietnu prijať veci z dedičstva na úhradu svojich pohľadávok, štát je oprávnený navrhnúť likvidáciu dedičstva.

Poznámka:

Likvidácia dedičstva chráni vlastný majetok dediča pred postihom za poručiteľove dlhy, keďže sa dlhy uspokoja výlučne z majetku poručiteľa a neuspokojené pohľadávky veriteľov proti dedičom zanikajú.

Proces Speňažovania Majetku

Speňažovanie majetku vykonáva notár ako súdny komisár, pričom koná vo vlastnom mene. Pri speňažovaní musí postupovať s náležitou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výťažok v čo najkratšom čase a s čo najmenšími nákladmi (princíp hospodárnosti).

Existujú dva hlavné spôsoby speňažovania:

Dražba: Môže ísť o exekučnú dražbu alebo dobrovoľnú dražbu. Dražba je vhodná najmä pre majetok s vyššou a trvácnou hodnotou, ako sú nehnuteľnosti. Súdny komisár pri nej postupuje primerane podľa Exekučného poriadku (ďalej len „EP“).
Priamy predaj: Notár uzatvára kúpne zmluvy. Táto metóda je často vhodná pri väčšine likvidácií dedičstiev a prináša nižšie náklady. Súdny komisár by mal vypracovať a zverejniť verejnú výzvu na podávanie ponúk. Cena, za ktorú sa majetok speňažuje, sa určuje v čase predaja, nie v čase smrti poručiteľa. Notár informuje účastníkov konania o každom speňažovaní majetku a prihliada na ich návrhy.

Ak sa majetok poručiteľa nepodarí speňažiť, napríklad po opakovaných neúspešných pokusoch v dražbe, súd rozhodne, že tento majetok pripadá štátu ku dňu smrti poručiteľa.

Rozvrh Výťažku a Ukončenie Likvidácie

Konečným cieľom likvidácie dedičstva je rozdelenie výťažku získaného speňažením majetku medzi veriteľov. Poradie uspokojovania veriteľov je určené zákonom. Výťažok by mal súdny komisár zložiť na zvláštny účet súdu. O rozvrhu výťažku sa vydá uznesenie, proti ktorému je prípustné odvolanie. Ak sa na rozvrhu dohodnú veritelia, súd dohodu schváli, ak neodporuje kogentným ustanoveniam zákona.

K trovám likvidácie dedičstva patria náklady speňažovania (napr. odmena znalca, náklady na uskladnenie, dražobné náklady), ktoré súd uhradí z výťažku speňaženia v prvej skupine pohľadávok.

Dôsledky Likvidácie

Kľúčový dôsledok likvidácie je, že právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Tým sa dedičom neuloží žiadna ďalšia zodpovednosť za dlhy poručiteľa. Ak sa však objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik. Záložné práva, ktoré viazli na speňaženom majetku, zanikajú právoplatným skončením likvidácie dedičstva.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

^{Otázka: Vymáhanie dedičského podielu cez súd}

Dobrý deň, po smrti mojej mamy sme so sestrou zistili, že na jej rodinnom dome viazne hypotéka, o ktorej sme nevedeli. Hodnota domu podľa odhadu znalca je nižšia, než je zostatok dlhu. Banka už naznačila, že bude požadovať splatenie zostatku od dedičov. Máme obavy, že prídeme nielen o dom, ale budeme musieť doplácať aj zo svojho. Čo máme robiť, aby sme ochránili svoj majetok?

^{Odpoveď: Vymáhanie dedičského podielu cez súd}

Dobrý deň,

Váš prípad sa zjavne týka predlženého dedičstva, teda situácie, keď celkové pasíva prevyšujú aktíva. Základné pravidlo podľa zákona je, že za dlhy poručiteľa zodpovedáte len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak by ste dedili dom v hodnote napríklad 100 000 €, vaša zodpovednosť za dlhy by sa týmto limitom končila – banka by už nemohla siahnuť na váš ostatný osobný majetok.

Pri predlženom dedičstve sú dve hlavné možnosti:

Dohoda s veriteľom – napríklad o prenechaní majetku na úhradu dlhu, čím sa zodpovednosť dediča úplne vyčistí.
Likvidácia dedičstva – osobitný proces, pri ktorom sa všetok majetok poručiteľa speňaží a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov podľa zákonného poradia. Po jej právoplatnom skončení zanikajú voči dedičom všetky neuspokojené pohľadávky veriteľov.

Vo vašej situácii odporúčam v dedičskom konaní notárovi oznámiť, že ide o predlžené dedičstvo, a zvážiť návrh na jeho likvidáciu. Znalec by mal objektívne určiť všeobecnú cenu majetku, aby sa predišlo riziku podhodnotenia alebo nadhodnotenia, ktoré by mohlo ovplyvniť priebeh likvidácie.

Ako právny zástupca by som dohliadol na to, aby bol postup vedený v súlade so zákonom a aby ste neboli zaviazaní nad rámec ceny dedičstva. Zabezpečil by som komunikáciu s bankou, kontrolu znaleckých posudkov, prípadne návrh na likvidáciu dedičstva a zastupovanie v konaní. Cieľom je, aby ste nestratili viac než je hodnota zdedeného majetku a aby bol váš osobný majetok chránený pred veriteľmi.