Vysporiadanie dedičstva a úloha advokáta

Dedičské právo je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka každého, kto sa ocitne v situácii právneho nástupcu po zosnulom. Pochopenie mechanizmov nadobudnutia dedičstva, vzniku podielového spoluvlastníctva a rôznych foriem jeho vyporiadania je kľúčové pre všetkých zúčastnených. Tento článok sa podrobne zameria na dynamiku vzniku a vysporiadania podielov v dedičstve, na rôzne podoby jeho usporiadania a úlohu advokáta v tomto procese. V celom texte sa budeme odvolávať na zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

Nadobudnutie dedičstva a vznik podielového spoluvlastníctva

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa v zmysle § 460 ods. 1 OZ. Tento prechod práv a povinností je založený na princípe univerzálnej sukcesie, čo znamená, že dedičia plne vstupujú do právneho postavenia svojho právneho predchodcu a preberajú aktíva aj pasíva ako nerozlučný celok. Nevyžaduje sa žiadny ďalší úkon na to, aby dedičstvo prešlo na dedičov.

Nie všetky práva a povinnosti však prechádzajú smrťou poručiteľa na dedičov; niektoré sú vylúčené zákonom alebo povahou samotného práva či povinnosti, napríklad osobnostné práva.

Podielové spoluvlastníctvo dedičov vzniká predovšetkým vtedy, keď poručiteľ zanechá viacero dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli. Ak nedôjde k dohode o vyporiadaní dedičstva medzi dedičmi, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov (OZ, § 483, § 484).

Výsledkom takéhoto autoritatívneho rozhodnutia súdu je práve vznik podielového spoluvlastníctva k veciam a spolumajiteľstva k právam, ktoré patria do dedičstva. To platí aj pre nadobudnutie členského podielu poručiteľa v bytovom družstve, ak ho zdedí viacero dedičov. Dedičia ako právni nástupcovia pôvodného dlžníka sú počas celého dedičského konania, až do jeho skončenia, solidárni v právach a povinnostiach dedičstva. Majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú. Táto solidarita dedičov sa líši po vyporiadaní dedičstva, kedy ich miera účasti na spoločnom dlhu je daná hodnotou ich dedičského podielu v pomere k hodnote dedičstva ako celku.

Dôležité je poznamenať, že súd nemôže rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi pred právoplatným skončením konania o dedičstve. Dôvodom je, že kým nie je isté, že v dôsledku dedenia skutočne vzniklo podielové spoluvlastníctvo k veci, návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie je predčasný.

Až po právoplatnom skončení dedičského konania bude zrejmé, komu bude potvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu poručiteľa a v akých podieloch. Ak už však účastníci majú postavenie podielových spoluvlastníkov z iného dôvodu (napríklad dedenie po inej osobe), procesný inštitút prerušenia konania umožňuje preklenúť predčasnosť žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podanej pred skončením dedičského konania.

Formy vysporiadania dedičstva

Vysporiadanie dedičstva, najmä v prípadoch, keď existuje viac dedičov, môže mať rôzne podoby. Zákonné ustanovenia umožňujú flexibilné riešenia, ktoré zohľadňujú vôľu dedičov, ale aj ochranu ich práv a prípadných veriteľov.

Dohoda dedičov o vysporiadaní dedičstva

Jedným z primárnych spôsobov vysporiadania dedičstva, ak je viac dedičov, je dohoda dedičov. Táto dohoda predstavuje preferovaný spôsob, pretože umožňuje dedičom odchýliť sa od zákonom alebo závetom určených dedičských podielov.

Obsahom dohody môže byť určené, kto z dedičov nadobúda jednotlivé veci či iné majetkové hodnoty z dedičstva ako celok, alebo akým podielom nadobúdajú dedičia niektoré veci či celé dedičstvo spoločne. Ak je predmetom dohody, že jeden dedič získa všetok majetok, musí vyplatiť ostatným dedičom ich podiely v peniazoch.

Dohoda dedičov musí byť uzavretá pred súdom (spravidla pred súdnym komisárom – notárom) a na svoju platnosť a účinnosť potrebuje schválenie súdom. Súd (súdny komisár) dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

Súd nemôže do obsahu dohody zasahovať; ak ju nemožno schváliť v uzavretej podobe, musí ju celú neschváliť. V praxi však súdni komisári vedú účastníkov k uzavretiu takej dohody, ktorá je schváliteľná. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o schválení dohody alebo vydaním uznesenia sa konanie o dedičstve končí.

Náležitosti a aspekty dohody:

• Zodpovednosť za dlhy: Obsahom dohody môže byť aj dohoda o zodpovednosti za pasíva dedičstva (náklady pohrebu a dlhy poručiteľa). Ak sa dedičia dohodnú na inom pomere zodpovednosti za dlhy než podľa zákona (§ 470 ods. 2 OZ), je potrebný súhlas veriteľa, ktorý sa stáva účastníkom konania. Inak sa zodpovednosť dedičov za pasíva riadi pomerom toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu, do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
• Zastupovanie: Dedič môže byť pri uzatváraní dohody zastúpený na základe splnomocnenia, a to aj spoludedičom. Súdny komisár musí v takom prípade posúdiť možnú kolíziu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Prípady, keď zastúpený dedič nemá z dedičstva nič nadobudnúť a jeho podiel nadobúda zástupca, si vyžadujú osobitnú obozretnosť.

Dedičskú dohodu možno až do právoplatného skončenia dedičského konania meniť, odvolať alebo nahradiť novou dohodou.

Dohoda nemusí byť schválená, ak je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi (napríklad zákaz drobenia poľnohospodárskych a lesných pozemkov). Taktiež ak sa týka nárokov, ktoré vzniknú dedičom až v budúcnosti, alebo majetku, ktorý sa má objaviť v budúcnosti. Súd musí prihliadať na nové skutočnosti, ktoré vyjdú najavo aj v priebehu odvolacieho konania.

Autoritatívne potvrdenie dedičských podielov súdom

Ak v konaní o dedičstve nedôjde medzi dedičmi k dohode o vysporiadaní dedičstva, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané, a to podľa dedičských podielov (OZ, § 483, § 484). V takomto prípade nie je súd oprávnený riešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva priamo v dedičskom konaní.

Výsledkom je vznik podielového spoluvlastníctva ku každej veci a spolumajiteľstva ku každému právu, ktoré patrí do dedičstva. Následné vyporiadanie takto vzniknutého podielového spoluvlastníctva, napríklad k nehnuteľnostiam, sa uskutočňuje mimo dedičského konania. Dedičia ho môžu vyporiadať buď dohodou spoluvlastníkov podľa § 141 Občianskeho zákonníka, alebo na základe rozhodnutia súdu na návrh niektorého zo spoluvlastníkov podľa § 142 Občianskeho zákonníka.

Špecifické aspekty vysporiadania

Započítanie (kolácia) darov

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie (OZ, § 484). Tento mechanizmus slúži na zabezpečenie zásady rovnosti podielov dedičov zo zákona. Započítavajú sa dary, ktoré svojou výškou a povahou presahujú obvyklé darovania vzhľadom na zárobkové a majetkové pomery darcu. Započítanie sa týka dedičských podielov, ktoré súd potvrdzuje, a vedie k zmene týchto podielov. Nezapočítava sa to, čo dostali osoby, ktoré samy nededia alebo nie sú predkami dediča, napríklad dary poskytnuté manželovi dediča alebo osobe žijúcej s dedičom v spoločnej domácnosti. Príkaz na započítanie môže byť aj súčasťou závetu a má právne následky.

Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Smrťou jedného z manželov zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 OZ). Ak toto spoluvlastníctvo nebolo za života poručiteľa vyporiadané dohodou alebo súdnym konaním, vysporiada sa v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Účastníkom dedičského konania je v takejto časti aj bývalý manžel poručiteľa.

Vysporiadanie BSM môže prebehnúť dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak k dohode nedôjde, o vyporiadaní rozhodne súd autoritatívne. Súd najprv určí, čo z majetku v BSM patrí do dedičstva a čo je výlučným majetkom pozostalého manžela. Predmetom dedenia je potom len tá časť majetku, ktorá pripadá zomrelému manželovi. Spoločné dlhy manželov by sa nemali zaraďovať v plnej výške do súpisu aktív a pasív dedičstva; namiesto toho sa zistí výška pôžičiek, odpočítajú ich zostatky ku dňu smrti poručiteľa a určí sa výška náhrady pre pozostalého manžela s prihliadnutím na jeho podiel ako dediča.

Ak sa konanie o vyporiadaní BSM začalo už za života oboch manželov, súd, ktorý ho začal, ho dokončí s dedičmi zomrelého manžela. Ak sa však konanie nezačalo za života oboch, už nie je možné podať návrh na súde na vyporiadanie zaniknutého BSM proti dedičovi zomrelého spoluvlastníka; v takom prípade určenie toho, čo patrí do dedičstva, spadá do výlučnej právomoci súdu v dedičskom konaní.

Likvidácia predlženého dedičstva

V kontexte vysporiadania dedičstva je dôležité spomenúť aj inštitút likvidácie predlženého dedičstva, hoci to je rozsiahla samostatná téma. Ak je dedičstvo predlžené, zákon predpokladá špecifické postupy. Predlženie dedičstva znamená, že jeho pasíva (dlhy) presahujú aktíva (hodnotu majetku).

Likvidácia dedičstva môže byť nariadená súdom buď na návrh dedičov alebo veriteľov, alebo z úradnej povinnosti. Súd tiež môže nariadiť likvidáciu, ak štát navrhne likvidáciu dedičstva, pretože veriteľ odmietol prijať veci z dedičstva na úhradu svojej pohľadávky. Cieľom likvidácie je uspokojenie veriteľov z výťažku získaného speňažením dedičstva, pričom sa zároveň chránia dediči zánikom ich zodpovednosti nad rámec hodnoty dedičstva. Speňažovanie majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, obchodných podielov, členských podielov v bytových družstvách) sa riadi špecifickými pravidlami. Na záver likvidácie sa výťažok rozdelí medzi veriteľov podľa zákonom stanoveného poradia. Neuspokojené pohľadávky a ich zabezpečenia voči dedičom zanikajú právoplatným skončením likvidácie.

Úloha advokáta pri vysporiadaní dedičstva

Úloha advokáta v dedičskom konaní je predovšetkým v poskytovaní právnej pomoci a zastupovaní účastníkov. Advokát zabezpečuje, že práva a povinnosti dedičov sú riadne chránené a že proces prebehne v súlade so zákonom.

Advokát môže okrem zastupovania priamo v dedičskom konaní pôsobiť aj ako správca dedičstva. Správca dedičstva je ustanovený súdom najmä v prípadoch, kde by bez odbornej správy mohlo dôjsť k zníženiu alebo zániku majetkových hodnôt, napríklad pri podnikateľskej činnosti poručiteľa alebo pri správe nájomného domu. Ak je advokát správcom dedičstva, jeho odmena a náhrada hotových výdavkov sa riadi osobitnou vyhláškou.

Advokát taktiež zohráva kľúčovú úlohu pri riešení sporov o dedičské právo, ktoré môžu vzniknúť v priebehu dedičského konania. Ak sa nepodarí súdnemu komisárovi spor vyriešiť dohodou a skutočnosti rozhodné pre posúdenie dedičského práva zostanú sporné (napríklad platnosť závetu, splnenie podmienok spoločnej domácnosti, alebo pravosť podpisu poručiteľa na závete), súd odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou na súde. V takomto sporovom konaní advokát zastupuje dediča a zabezpečuje jeho práva. Je potrebné, aby sa žaloby zúčastnili všetci dedičia ako nerozluční spoločníci.

Záver

Vysporiadanie dedičstva a s ním spojené otázky podielového spoluvlastníctva sú komplexné procesy, ktoré si vyžadujú dôkladné právne vedomosti. Či už ide o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozdelenie majetku medzi viacerých dedičov, alebo špecifické prípady ako je likvidácia predlženého dedičstva, vždy je potrebné dodržiavať zákonné postupy a náležitosti.

Hlavným cieľom je spravodlivé a efektívne vysporiadanie majetku a dlhov poručiteľa, aby sa dedičstvo nestalo záťažou pre dedičov. Schválená dohoda dedičov, prípadne autoritatívne rozhodnutie súdu, sú kľúčovými míľnikmi, ktoré určujú konečné vlastnícke vzťahy k zdedenému majetku. Vzhľadom na zložitosť dedičského práva je dôrazne odporúčané vyhľadať právnu pomoc advokáta, ktorý zabezpečí ochranu vašich práv a správny priebeh celého procesu.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 

Dobrý deň,

po úmrtí mojej mamy sme spolu so sestrou a bratom zdedili rodinný dom a pozemky. Notár potvrdil naše dedičské podiely, takže teraz sme podieloví spoluvlastníci. Sestra však chce všetok majetok pre seba a odmieta sa dohodnúť na vyplatení našich podielov. Brat by bol ochotný predať svoju časť, ja by som si ju rád ponechal. Navyše je v dedičstve aj členský podiel v bytovom družstve, ktorý chceme rozdeliť. Môžeme už teraz podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, aj keď dedičské konanie bolo ukončené len nedávno? Ak áno, aký je postup a aké máme možnosti, ak sa nedohodneme?