Neodkladné opatrenie na zaistenie dedičstva

Kľúč k ochrane majetku a práv dedičov i veriteľov. Stratili ste blízku osobu a ocitli ste sa v zložitom procese dedičského konania? Možno sa obávate o osud zanechaného majetku, najmä ak existujú dlhy alebo spory medzi potenciálnymi dedičmi.

V takýchto situáciách sa stáva neodkladné opatrenie na zaistenie dedičstva kľúčovým nástrojom na ochranu majetkových práv a právnych záujmov všetkých zúčastnených strán – či už ste dedič, alebo veriteľ. Pochopenie tohto inštitútu je zásadné pre zabezpečenie právnej istoty a predídenie potenciálnym škodám.

Čo je neodkladné opatrenie na zaistenie dedičstva a prečo je dôležité?

Neodkladné opatrenie na zaistenie dedičstva je procesný inštitút, ktorého primárnym účelom je zabezpečiť majetok poručiteľa do právoplatného skončenia dedičského konania. Predstavte si dedičstvo ako dočasný, „čakajúci“ majetok.

Po smrti poručiteľa je potrebné zabezpečiť, aby s týmto majetkom nebolo nakladané nevhodne, aby sa nestratil, nezničil alebo aby sa z neho nepredali veci, ktoré by mohli byť neskôr predmetom sporov alebo uspokojenia dlhov.

Hlavné dôvody a situácie, kedy je potrebné zaistenie dedičstva:

• Obava zo straty, zničenia alebo znehodnotenia majetku: Ak existuje riziko, že by sa dedičstvo mohlo znehodnotiť, napríklad ak ide o veci podliehajúce skaze, alebo ak hrozí ich odcudzenie či zničenie.
• Dlhy poručiteľa: V prípade, že poručiteľ zanechal dlhy, zaistenie majetku zabezpečuje, že z neho budú môcť byť uspokojené pohľadávky veriteľov. Bez tohto opatrenia by mohlo dôjsť k rozdeleniu majetku medzi dedičov predtým, než sú dlhy usporiadané, čím by sa sťažilo alebo znemožnilo uspokojenie veriteľov.
• Spory medzi dedičmi: Ak existujú nezhody medzi potenciálnymi dedičmi ohľadom rozsahu majetku alebo dedičských podielov, neodkladné opatrenie môže zabrániť jednostranným krokom, ktoré by mohli poškodiť ostatných.
• Neznámi dediči alebo miesto pobytu: Ak nie je jasné, kto sú všetci dediči, alebo kde sa zdržiavajú, zabezpečenie dedičstva chráni ich potenciálne práva.

Aké úkony spadajú pod neodkladné opatrenie? Súd (prostredníctvom povereného notára ako súdneho komisára) vykonáva všetky potrebné úkony, aby zistil okruh dedičov, majetok poručiteľa a jeho dlhy. Zároveň môže urobiť aj neodkladné úkony na zaistenie dedičstva. Medzi ne patria najmä:

• Uloženie cenností a hotovosti do úschovy súdu alebo notára.
• Zabezpečenie hnuteľných vecí, ktoré nie je možné ponechať u dedičov.
• Zákaz výplaty z účtov poručiteľa (napríklad v bankách).
• Ustanovenie správcu dedičstva.

Úloha súdu a notára (súdneho komisára) pri zaisťovaní dedičstva

Súdny komisár (notár) má pri dedičskom konaní rozsiahle právomoci a povinnosti. Jeho úlohou je konať z úradnej povinnosti, čo znamená, že nie je viazaný len tým, čo mu oznámia účastníci konania. Musí aktívne zisťovať všetok majetok a dlhy poručiteľa.

Predbežné vyšetrenie: Prvotná fáza zistenia stavu dedičstva

V úvodnej fáze, nazývanej predbežné vyšetrenie, súdny komisár vykoná všetky potrebné úkony na detailné zistenie troch kľúčových aspektov:

1. Dedičov: Kto prichádza do úvahy ako zákonný alebo závetný dedič.
2. Majetku poručiteľa: Aké aktíva (hnuteľné a nehnuteľné veci, práva, iné majetkové hodnoty ako pohľadávky) poručiteľ zanechal ku dňu smrti.
3. Dlhov poručiteľa: Aké pasíva (záväzky) existovali ku dňu smrti poručiteľa.

Pri zisťovaní majetku a dlhov je rozhodujúci skutkový stav v čase smrti poručiteľa. Nezáleží na tom, či dedičia o existencii dlhu vedeli alebo nie, ani kedy sa dlh stal splatným.

Ustanovenie správcu dedičstva: Kedy a prečo?

Jedným z najdôležitejších neodkladných opatrení je ustanovenie správcu dedičstva. K tomuto kroku súd pristúpi, ak je potrebné spravovať majetok poručiteľa, ktorý nemožno prenechať dedičom alebo ak hrozí zmenšenie jeho hodnoty, prípadne ak je potrebné vykonať neodkladné úkony na jeho ochranu.

Kedy sa správca dedičstva vymenúva?

• Ak je dedičstvo neisté: Keď nie je isté, kto je dedičom, alebo keď je dedičov mnoho a nie je dohoda o správe majetku.
• Ak hrozí zmenšenie majetku: Napríklad, ak ide o firmu, ktorá potrebuje nepretržité riadenie, alebo ak sú aktíva, ktoré môžu rýchlo stratiť hodnotu.
• Pre ochranu veriteľov: Zabezpečuje, že majetok bude spravovaný zodpovedne, aby bolo možné uspokojiť pohľadávky veriteľov.
• V prípade odúmrte: Ak dedičstvo pripadne štátu, môže byť štát ustanovený správcom.

Úlohy a povinnosti správcu dedičstva:

Správca dedičstva je oprávnený vykonávať všetky úkony potrebné na správu majetku, ktoré súvisia s dedičstvom. To zahŕňa:

• Prehľad majetku a dlhov.
• Zastupovanie poručiteľa v súdnych a iných konaniach.
• Realizácia neodkladných úkonov na ochranu majetku (napr. úschova, údržba).
• Podávanie priebežných a záverečných správ o svojej činnosti súdnemu komisárovi.

Odmena a výdavky správcu sú hradené z dedičstva. Ak je dedičstvo predlžené, platí tieto trovy štát. Je dôležité poznamenať, že v prípade jednoosobovej obchodnej spoločnosti, kde poručiteľ bol jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom, je ustanovenie správcu dedičstva veľmi vhodné pre zachovanie funkčnosti spoločnosti do ukončenia konania.

Ochrana pred dlhmi poručiteľa a vysporiadanie predlženého dedičstva

Jedným z najčastejších a najkomplexnejších problémov v dedičskom konaní sú dlhy poručiteľa. Dedičia, ktorí dedičstvo prijmú, zodpovedajú za poručiteľove dlhy, avšak len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (tzv. zásada pro viribus hereditas). To znamená, že dedičia nie sú povinní uhradiť dlhy z vlastného majetku, pokiaľ hodnota dedičstva nie je dostatočná. Táto zodpovednosť nastáva prechodom dlhov v dôsledku univerzálnej sukcesie, t.j. dedič vstupuje do právneho postavenia poručiteľa.

Výzva veriteľom (Convocatio creditorum)

Ak dedičia majú záujem spoľahlivo zistiť všetky dlhy poručiteľa, môžu súdu (notárovi ako súdnemu komisárovi) navrhnúť vydanie výzvy veriteľom (latinsky convocatio creditorum).

Postup a význam výzvy veriteľom:

1. Súd na návrh aspoň jedného dediča vydá uznesenie, ktorým vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
2. Toto uznesenie sa zverejňuje na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Aký má vplyv na veriteľov, ak svoju pohľadávku neprihlásia? Z hmotnoprávneho hľadiska to nemá vplyv na existenciu ich pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov, pokiaľ nedôjde k likvidácii dedičstva. Ak však bolo nariadené likvidácia, neprihlásené pohľadávky nemusia byť uspokojené.

Zistenie dlhov prostredníctvom tejto výzvy je kľúčové pre vyhodnotenie, či je dedičstvo predlžené (t.j. či pasíva prevyšujú aktíva). Výsledky môžu tiež ovplyvniť rozhodnutie dediča, či dedičstvo odmietne.

Predlžené dedičstvo a likvidácia dedičstva

Predlžené dedičstvo nastáva vtedy, keď celkové dlhy poručiteľa prevyšujú hodnotu jeho majetku. V takomto prípade sú dve základné možnosti riešenia:

1. Dohoda dedičov s veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Ak dôjde k takejto dohode, súd ju schváli. Dohoda musí byť uzavretá pred súdom, typicky pred notárom ako súdnym komisárom.
2. Likvidácia dedičstva. Ak sa nedosiahne dohoda o prenechaní dedičstva veriteľom, povinnosť dedičov plniť dlhy sa riadi ustanoveniami o likvidácii dedičstva.

Čo je likvidácia dedičstva a ako prebieha?

Likvidácia dedičstva je procesný úkon, ktorého cieľom je speňaženie všetkého majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov. Je to spôsob, ako zabrániť, aby bol na úhradu dlhov postihnutý aj vlastný majetok dediča, ktorý nepatril do dedičstva.

Kedy sa nariadi likvidácia dedičstva?

• Na návrh dediča: Ak dedičia navrhnú likvidáciu, snažia sa tým minimalizovať svoje osobné ručenie za dlhy.
• Na návrh štátu: Ak dedičstvo pripadlo štátu ako odúmrť a peniaze z dedičstva nepostačujú na úhradu dlhov a veritelia odmietli prijať veci z dedičstva.
• Z úradnej povinnosti súdu: Súd môže nariadiť likvidáciu aj bez návrhu, ak je dedičstvo predlžené a nedošlo k dohode dedičov a veriteľov. Avšak súd má v takomto prípade diskrečnú právomoc a môže zvážiť, či likvidáciu nariadi, napríklad ak dedičia chcú nehnuteľnosť splácať a uhradiť dlhy.

Kto vykonáva speňažovanie majetku v likvidácii? Notár ako súdny komisár vykonáva úkony pri speňažení majetku poručiteľa. Koná pritom vo vlastnom mene, nie ako zástupca dedičov. Napríklad, kúpnu zmluvu uzatvára notár ako predávajúci.

Spôsoby speňažovania majetku:

Súdny komisár má povinnosť postupovať s náležitou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výťažok a uspokojenie veriteľov v čo najkratšom čase s čo najmenšími nákladmi.

• Dražba (Exekučná dražba): Súdny komisár môže vykonávať dražbu s primeraným použitím ustanovení Exekučného poriadku o predaji hnuteľných a nehnuteľných vecí. Ide o formu, ktorá zabezpečuje jasné podmienky zákonného postupu a hľadanie záujemcu s najvyššou ponukou.
• Priamy predaj (Predaj z "voľnej ruky"): Pri menej hodnotných veciach alebo ak sa predpokladá neúspech dražby, je možné pristúpiť k priamemu predaju prostredníctvom zmluvy. Notár uzatvára zmluvu o prevode so záujemcom. Pre efektívnosť sa odporúča zverejňovať výzvy na podávanie ponúk na internetových portáloch.

Špecifiká predaja rôznych druhov majetku: Pri speňažovaní sa zohľadňuje typ majetku (hnuteľné, nehnuteľné, obchodné podiely, práva duševného vlastníctva, členské podiely v bytovom družstve atď.), pričom pre každý typ môžu platiť osobitné postupy. Napríklad, pri predaji poľnohospodárskeho pozemku sa rozlišuje medzi prevodom a prechodom vlastníctva, čo ovplyvňuje aplikáciu zákona o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku. Pri predaji podniku sa musí zvážiť, či ho predať ako celok alebo po častiach, a taktiež ručenie za záväzky prechádzajúce na kupujúceho. Pri členskom podiele v bytovom družstve existujú dva názory na jeho speňaženie, pričom jeden pripúšťa predaj a druhý hovorí o vymáhaní vyrovnacieho podielu.

Rozvrh výťažku a zánik pohľadávok:

Po speňažení majetku sa vykoná rozvrh výťažku medzi veriteľov. Súdny komisár rozdelí výťažok podľa zákonného poradia skupín pohľadávok:

1. Trovy likvidácie a primerané náklady pohrebu.
2. Pohľadávky zabezpečené záložným právom a iné pohľadávky v skoršom poradí.
3. Ostatné pohľadávky.

Dôležitý následok likvidácie: Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. To je pre dedičov zásadná ochrana – ich zodpovednosť za dlhy poručiteľa je obmedzená len na majetok v likvidácii. Ak sa po skončení likvidácie objaví ďalší majetok poručiteľa, rozdelí sa medzi veriteľov do výšky ich neuspokojených pohľadávok; ak zostane prebytok, prejedná sa ako dedičstvo.

Sporné aktíva a pasíva v dedičskom konaní

V rámci dedičského konania môže nastať spor o rozsah majetku (aktív) alebo dlhov (pasív). Ak účastník konania popiera, že poručiteľovi patrila nejaká vec alebo právo, súdny komisár len konštatuje spornosť a neodkladá ju.

Namiesto toho odkáže účastníkov na občiansko-súdne konanie (žalobu mimo dedičského konania), aby sa spornosť vyriešila. Právoplatný rozsudok z takéhoto sporu potom slúži ako podklad pre dodatočné prejednanie dedičstva.

Kedy vyhľadať právnu pomoc?

Dedičské konanie, a obzvlášť zaistenie dedičstva či jeho likvidácia, je právne náročný proces, ktorý si vyžaduje rozsiahle znalosti hmotného aj procesného práva. Každý prípad je jedinečný a môže priniesť neočakávané komplikácie. Odporúčame vám vyhľadať odbornú právnu pomoc v nasledujúcich situáciách:

• Ak máte akékoľvek pochybnosti o rozsahu dedičstva, jeho dlhoch alebo právach dedičov.
• Ak sa ocitnete v situácii, keď hrozí znehodnotenie dedičstva alebo jeho strata.
• Ak ste veriteľ a potrebujete zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky z dedičstva.
• Ak dôjde k sporom medzi dedičmi, ktoré znemožňujú pokojné vyporiadanie dedičstva.
• Ak bolo dedičstvo vyhlásené za predlžené a zvažuje sa likvidácia.

Skúsený advokát vám pomôže nielen s orientáciou v zložitých právnych predpisoch a procesoch, ale aj s formuláciou návrhov, zastupovaním pred súdom a notárom, a zabezpečením, aby vaše práva a záujmy boli plne chránené.

Často kladené otázky (FAQ)

Q: Aký je hlavný účel neodkladného opatrenia na zaistenie dedičstva?
A: Hlavným účelom je ochrana majetku poručiteľa pred jeho znehodnotením, stratou alebo nesprávnym nakladaním až do skončenia dedičského konania. Zabezpečuje sa tak, aby majetok zostal dostupný pre budúcich dedičov a na uspokojenie prípadných dlhov.

Q: Kto zodpovedá za dlhy poručiteľa a do akej výšky?
A: Dediči zodpovedajú za dlhy poručiteľa a primerané náklady spojené s pohrebom, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. To znamená, že ich osobný majetok, ktorý nebol súčasťou dedičstva, nie je vystavený riziku, pokiaľ dedičstvo nie je predlžené a neboli porušené iné zákonné povinnosti.

Q: Čo sa stane, ak je dedičstvo predlžené (dlhy prevyšujú majetok)?
A: Ak je dedičstvo predlžené, sú dve hlavné možnosti: buď dedičia a veritelia uzavrú dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov, alebo sa nariadi likvidácia dedičstva. V prípade likvidácie sa majetok speňaží a výťažok sa rozdelí veriteľom podľa zákonom stanoveného poradia.

Q: Môžu veritelia podať svoje pohľadávky, aj keď premeškali lehotu určenú vo výzve veriteľom (convocatio creditorum)?
A: Ak nebola nariadená likvidácia dedičstva, neprihlásenie pohľadávky vo výzve veriteľom nemá vplyv na existenciu pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov. Ak však bola nariadená likvidácia dedičstva, právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie vzniká všetkým veriteľom povinnosť prihlásiť ju, bez ohľadu na to, či sú známi alebo neznámi. Neprihlásené pohľadávky po likvidácii zanikajú.

Q: Aká je úloha správcu dedičstva?
A: Správca dedičstva je osoba ustanovená súdom (notárom) na spravovanie majetku poručiteľa, ak hrozí jeho zmenšenie alebo ak je dedičstvo neisté. Správca vykonáva úkony potrebné na zachovanie hodnoty dedičstva a zastupuje poručiteľa v právnych konaniach.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 

Dobrý deň, nedávno mi zomrel blízky príbuzný a začalo sa dedičské konanie. V dedičstve je niekoľko nehnuteľností, ale aj firemný podiel a cennosti. Medzi dedičmi už teraz vznikajú spory a niektorí z nich údajne z majetku odnášajú veci, pričom nie je jasné, aké dlhy poručiteľ zanechal. Obávam sa, že do ukončenia konania sa hodnota dedičstva zníži alebo že veritelia nebudú uspokojení. Chcel by som vedieť, či môžem požiadať o neodkladné opatrenie na zaistenie dedičstva, ako sa takéto opatrenie vykonáva a či je možné ustanoviť správcu, ktorý by sa o majetok staral, kým súd nerozhodne.