office@ficek.sk | +421 800 223 230 | Napíšte nám | Klientsky portál

Právna poradňa

Zastúpenie pri neoprávnenom vydedení


Položiť otázku

Smrť blízkeho človeka je vždy náročná. Ak sa však k bolesti zo straty pridá aj zistenie, že vás poručiteľ vo svojej poslednej vôli, napríklad závetom alebo listinou o vydedení, vylúčil z dedičstva, môže to byť šokujúce a frustrujúce. Často sa stáva, že takéto vydedenie je neoprávnené, a to buď z formálnych dôvodov, alebo preto, že uvedené dôvody jednoducho nezodpovedajú skutočnosti. V takom prípade máte právo brániť sa a bojovať za svoje dedičské práva. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tom, kedy je vydedenie neplatné a ako môžete s pomocou advokáta napadnúť jeho oprávnenosť, aby ste ochránili svoje zákonné nároky.

 

Čo je vydedenie a kedy je oprávnené?

Vydedenie je právny akt, ktorým poručiteľ za života vylúči svojho potomka z dedičského práva. Vydediť možno len potomka, teda dieťa alebo vzdialenejšieho potomka (napríklad vnuka), a to len z presne stanovených dôvodov.

Z právneho hľadiska platí, že listina o vydedení musí byť vyhotovená v písomnej forme a musia v nej byť výslovne uvedené dôvody vydedenia. Listina musí byť tiež vlastnoručne podpísaná poručiteľom a obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Ak ide o listinu o vydedení, ktorú poručiteľ nenapísal vlastnoručne, vyžaduje sa aj prítomnosť dvoch súčasne prítomných svedkov, ktorí sa na listinu podpíšu.

Zákon (§ 469a Občianskeho zákonníka) striktne vymedzuje len niekoľko dôvodov, pre ktoré možno potomka platne vydať:

  • Neposkytnutie potrebnej pomoci poručiteľovi v núdzi: Ide o prípady, keď potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, hoci mu v tom nebránili objektívne okolnosti. Pri posudzovaní sa zohľadňujú aj konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem.

  • Vedenie neusporiadaného života: Ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život. Právna teória a súdna prax rozumejú pod "neusporiadaným životom" najmä závislosť na alkohole, drogách alebo hazardných hrách, zanedbávanie povinnej výživy, nesplácanie dlhov, zaobstarávanie si prostriedkov na život nekalým spôsobom, trvalé vyhýbanie sa práci alebo premrhávanie rodinného majetku.

  • Odsúdenie pre úmyselný trestný čin: Ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Toto odsúdenie musí byť právoplatné najneskôr v deň spísania listiny o vydedení. Na preukázanie stačí právoplatný rozsudok trestného súdu o vine a treste.

  • Trvalé správanie sa v rozpore s dobrými mravmi: Ak potomok trvalo prejavuje taký nezáujem o poručiteľa, ktorý by zodpovedal správaniu v rozpore s dobrými mravmi. Záujem musí byť skutočný, nie len predstieraný a formálny, a môže sa vyvodiť z rôznych vonkajších prejavov, ako je osobný alebo písomný styk či vzájomná starostlivosť. Návrh na zbavenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, ak bol podaný potomkom nie v úmysle chrániť záujmy poručiteľa, môže byť tiež kvalifikovaný ako správanie odôvodňujúce vydedenie.

Poznámka: Dôvod vydedenia musí byť konkrétny a zrozumiteľný nielen pre vydedeného potomka, ale aj pre nezúčastnené osoby, inak je listina o vydedení neplatná pre nezrozumiteľnosť.

 

Neoprávnené vydedenie: Kedy je listina o vydedení neplatná?

Neplatnosť listiny o vydedení môže nastať z rôznych dôvodov, ktoré možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: formálne nedostatky a nedostatok vecných dôvodov.

 

Formálne nedostatky listiny o vydedení

Tak ako pri závete, aj pri listine o vydedení sú kľúčové jej formálne náležitosti. Ak chýba čo i len jedna z nich, listina je neplatná. Medzi najčastejšie formálne vady patria:

  • Nedostatok písomnej formy a podpisu: Závet alebo listina o vydedení musia byť vždy v písomnej forme a podpísané poručiteľom. Ústny prejav nemá žiadne právne účinky. Ak poručiteľ píše listinu o vydedení vlastnou rukou (holografný závet), celý text vrátane podpisu a dátumu musí byť napísaný vlastnou rukou, bez použitia mechanických prostriedkov, ako je písací stroj alebo počítač.

  • Chýbajúci alebo nesprávny dátum: V každej listine o vydedení musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Dátum podpísania závetu (alebo listiny o vydedení) sa musí zhodovať s dátumom, kedy bola listina skutočne podpísaná. Ak dátum chýba, alebo je uvedený iba v osvedčovacej doložke notára či iného úradu, listina je neplatná. Nie je rozhodujúce, kde v texte je dátum umiestnený, pokiaľ tvorí logický celok s textom.

  • Nedostatok zrozumiteľnosti a konkrétnosti: Dôvod vydedenia musí byť v listine uvedený výslovne s časovou a miestnou špecifikáciou. Ak nie je dostatočne konkretizovaný, listina je neplatná pre nezrozumiteľnosť.

  • Nevhodní alebo chýbajúci svedkovia: Ak poručiteľ závet (alebo listinu o vydedení) nepíše vlastnou rukou, vyžaduje sa prítomnosť dvoch súčasne prítomných svedkov, ktorí sa na listinu podpíšu. Svedkami nemôžu byť osoby, ktoré sú dedičmi zo závetu alebo zo zákona, ani osoby im blízke. Takisto nemôžu byť svedkami osoby nespôsobilé na právne úkony, nevidomé, nepočujúce, nemé osoby a tí, ktorí nepoznajú jazyk, v ktorom poručiteľ prejavuje svoju vôľu. Svedkovia nemusia poznať obsah listiny, ale musia rozumieť prejavu vôle poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

  • Nedostatočné spojenie listov: Hoci pre platnosť závetu (a teda aj listiny o vydedení) napísaného na viacerých listoch Občiansky zákonník výslovne nevyžaduje ich pevné spojenie (zošitie), musí byť zrejmá nadväznosť textu a pravosť všetkých listov nesmie byť spochybnená.

 

Nedostatok vecných (materiálnych) dôvodov

Okrem formálnych nedostatkov môže byť listina o vydedení neplatná aj vtedy, ak uvedené dôvody vydedenia fakticky neexistovali, alebo sa nezakladali na pravde. Ak listina o vydedení spĺňa formálne náležitosti, predpokladá sa, že zákonné predpoklady pre vydedenie boli splnené. Je však na vydedenom potomkovi, aby preukázal opak, teda že dôvody pre vydedenie neboli dané.

Príkladmi neoprávneného vydedenia z vecných dôvodov môžu byť:

  • Nepravdivé tvrdenie o neposkytnutí pomoci: Poručiteľ v listine uvedie, že potomok mu neposkytol potrebnú pomoc, hoci potomok vie preukázať, že sa o poručiteľa staral, navštevoval ho a finančne ho podporoval.

  • Nepravdivé tvrdenie o neusporiadanom živote: Ak poručiteľ uvedie, že potomok vedie neusporiadaný život (napr. má problém s hazardom), ale potomok vie preukázať, že takýto problém nikdy nemal a žije riadnym životom.

  • Neexistencia alebo irelevantnosť odsúdenia: Odsúdenie pre trestný čin sa vyžaduje ako právoplatný rozsudok pre úmyselný trestný čin s trestom odňatia slobody na minimálne jeden rok, a to v deň spísania listiny o vydedení. Ak tieto podmienky splnené neboli (napr. nešlo o úmyselný čin, trest bol nižší, alebo rozsudok nebol právoplatný v čase spísania listiny), dôvod pre vydedenie neexistuje.

Poznámka: Ústavný súd vyslovil pochybnosti o ústavnosti ustanovenia § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje poručiteľovi výslovne určiť, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, a to bez ohľadu na to, či proti týmto potomkom existujú zákonom stanovené dôvody pre vydedenie. Súdy by mali vždy vychádzať z individuálnych okolností prípadu.

 

Postup pri napadnutí neoprávneného vydedenia

Napadnutie neoprávneného vydedenia je komplexný právny proces, ktorý si vyžaduje znalosť hmotného aj procesného práva. Základné kroky sú nasledujúce:

  1. Zistenie stavu dedičstva a dôvodov vydedenia: Dedičské konanie sa začína predbežným vyšetrením, ktorého úlohou je zistiť dedičov, majetok a dlhy poručiteľa. V rámci tohto vyšetrenia sa tiež vyhlasujú závet a listiny o vydedení. Notár ako súdny komisár (ktorý vedie dedičské konanie) prečíta listinu o vydedení účastníkom a poučí ich o jej právnych následkoch.

  2. Označenie spornosti notárom: Ak účastník konania (vydedený potomok) popiera, že poručiteľovi patrila vec alebo právo, alebo ak popiera dlh, ktorý je zaradený do súpisu dedičstva, notár (súdny komisár) túto skutočnosť iba konštatuje ako spornú a na ňu pri výpočte čistej hodnoty dedičstva neprihliadne. Dedičský súd (notár) v zásade nemôže prejudiciálne riešiť, či je zápis vo verejnom registri nesprávny a či je vlastníkom poručiteľ. Rovnako notár nerozhoduje o platnosti dôvodov vydedenia, ak sú sporné zo skutkového hľadiska.

  3. Podanie žaloby v samostatnom sporovom konaní: Vydedený potomok, ktorý nesúhlasí s vydedením, musí podať samostatnú žalobu na súd, ktorou sa domáha určenia, že dôvody pre vydedenie neexistovali, alebo že listina o vydedení je neplatná pre formálne vady.

    • Aktívna legitimácia: Žalobu podáva vydedený potomok (alebo jeho potomkovia, ak sa na nich vzťahujú účinky vydedenia).

    • Pasívna legitimácia: Žalovaní sú všetci ostatní dedičia.

    • Dôkazné bremeno: Dôkazné bremeno leží na vydedenom potomkovi. Musí preukázať, že dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú pravdivé, alebo že listina má formálne nedostatky.

      • Dôkazy o formálnej neplatnosti: Môže ísť o znalecké posudky grafológov na pravosť podpisu, posudky porovnávajúce techniku písma, alebo dôkazy o tom, že dátum bol dopísaný dodatočne.

      • Dôkazy o neexistencii vecných dôvodov: Tu je potrebné zhromaždiť všetky dostupné dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdenia poručiteľa. Môžu to byť výpovede svedkov, písomná komunikácia, výpisy z účtov preukazujúce finančnú pomoc, lekárske správy. Ak je dôvodom "neusporiadaný život", je potrebné vyvrátiť konkrétne tvrdenia, napríklad doložiť zamestnanie, výpisy o splácaní dlhov, či potvrdenia o liečbe závislosti. Pri odsúdení pre trestný čin je kľúčové preskúmať právoplatný rozsudok a jeho súlad s požiadavkami zákona o vydedení.

  4. Výsledok sporového konania: Ak súd v samostatnom sporovom konaní rozhodne, že vydedenie je neplatné (či už pre formálne vady alebo pre neexistenciu vecných dôvodov), potom súdny komisár pokračuje v dedičskom konaní, akoby vydedenie nenastalo. To znamená, že dedičský podiel, z ktorého bol potomok neoprávnene vydedený, mu bude priznaný. Ak bol už majetok rozdelený, môže to viesť k dodatočnému dedičskému konaniu.

 

Úloha advokáta v procese napadnutia vydedenia

Vzhľadom na komplexnosť a citlivosť prípadov neoprávneného vydedenia je advokátske zastúpenie kľúčové pre úspešnú obhajobu vašich práv. Advokát vám poskytne:

  • Odborné právne poradenstvo a analýzu prípadu: Advokát posúdi platnosť listiny o vydedení z formálneho aj vecného hľadiska. Preskúma, či sú splnené všetky zákonné náležitosti (písomná forma, podpis, dátum, uvedený dôvod) a či sú uvedené dôvody dostatočne konkretizované a odôvodnené.

  • Strategické vedenie prípadu: Advokát určí, či je vhodnejšie napadnúť vydedenie pre formálne vady alebo pre nedostatok vecných dôvodov, alebo kombinovať oba prístupy. Pripraví žalobu a všetku potrebnú dokumentáciu.

  • Zhromažďovanie a predkladanie dôkazov: Pomôže vám efektívne zhromaždiť a predložiť dôkazy potrebné na vyvrátenie tvrdení poručiteľa alebo na preukázanie formálnych nedostatkov. To môže zahŕňať vyhľadávanie svedkov, zabezpečenie listinných dôkazov či koordináciu znaleckých posudkov.

  • Zastupovanie pred súdom: Advokát vás bude zastupovať v samostatnom sporovom konaní, komunikovať so súdom, predkladať argumenty a vyjadrovať sa k návrhom protistrany. Jeho cieľom je dosiahnuť právoplatné rozhodnutie o neplatnosti vydedenia.

  • Ochrana vašich záujmov v dedičskom konaní: Advokát zabezpečí, aby súdny komisár správne konštatoval spornosť a postúpil prípad na sporové konanie, čím sa zabezpečí ochrana vašich dedičských práv. Bude tiež dohliadať na následné procesy, ako je dodatočné dedičské konanie, ak je to potrebné.

  • Možnosti mimosúdneho riešenia: Hoci vydedenie je obvykle napadnuté súdnou cestou, advokát môže preskúmať aj možnosti mimosúdnej dohody s ostatnými dedičmi, ak sú ochotní k takémuto riešeniu pristúpiť.

Ak je vydedenie úspešne napadnuté a dedičstvo pripadne vám, potom náklady konania, vrátane odmeny advokáta a súdnych poplatkov, môžu byť uhradené z dedičstva.

 

Často kladené otázky (FAQ)

 

Kto môže napadnúť vydedenie?

Vydedenie môže napadnúť potomok, ktorý bol vydedený. Ak poručiteľ v listine o vydedení výslovne určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, môžu vydedenie napadnúť aj títo potomkovia.

 

Aká je lehota na napadnutie vydedenia?

Zdroje výslovne neuvádzajú konkrétnu lehotu pre podanie žaloby na určenie neplatnosti listiny o vydedení. Vo všeobecnosti však platí, že v občianskom súdnom konaní sa uplatňujú premlčacie doby. Preto je kľúčové konať bez zbytočného odkladu, akonáhle sa o vydedení dozviete, aby ste predišli prípadnej strate práv z dôvodu premlčania. Právoplatným skončením dedičského konania začína plynúť trojročná premlčacia doba pre nároky voči nepravému dedičovi, ak bol majetok získaný od neho. Preto je urgentná konzultácia s advokátom nevyhnutná.

 

Čo sa stane, ak je vydedenie úspešne napadnuté?

Ak súd rozhodne, že listina o vydedení je neplatná, vydedený potomok (alebo jeho potomkovia) sa stáva plnohodnotným dedičom a má nárok na svoj dedičský podiel, akoby k vydedeniu nikdy nedošlo. Majetok, ktorý by mu podľa zákona pripadol, sa následne prejedná v dedičskom konaní (alebo v dodatočnom dedičskom konaní, ak už bolo pôvodné konanie skončené).

 

Je možné napadnúť vydedenie aj po skončení dedičského konania?

Áno, je to možné. Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľovi patrila nejaká vec alebo právo, ktoré neboli v pôvodnom dedičskom konaní prejednané, alebo ak je výsledkom sporového konania rozhodnutie, že vydedenie je neplatné, môže sa začať dodatočné dedičské konanie. Typicky sa to rieši žalobou na určenie, že poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci.

 

Záver

Napadnutie neoprávneného vydedenia je náročná, no často úspešná cesta k ochrane vašich dedičských práv. Vyžaduje si precíznu znalosť práva a dôkladnú prípravu. Ak sa ocitnete v takejto situácii, neváhajte vyhľadať odbornú právnu pomoc. Skúsený advokát vám poskytne nielen právnu expertízu, ale aj strategické vedenie a podporu v celom procesne, čím maximalizuje vaše šance na spravodlivý výsledok.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 

Otázka: Zastúpenie pri neoprávnenom vydedení

Dobrý deň, nedávno som sa počas dedičského konania po mojej mame dozvedel, že som bol vydedený listinou spísanou pred troma rokmi. V listine je uvedené, že som sa o ňu v chorobe nestaral, čo však nie je pravda – pravidelne som ju navštevoval, finančne podporoval a pomáhal jej so starostlivosťou. Listinu vraj podpísala pred dvoma svedkami, ale nie som si istý, či spĺňa všetky zákonné náležitosti. Chcel by som vedieť, či je možné takéto vydedenie napadnúť, ak dôvod nie je pravdivý, a ako mám postupovať, aby som získal svoj dedičský podiel.

Odpoveď: Zastúpenie pri neoprávnenom vydedení

Dobrý deň,

vo Vašom prípade je možné napadnúť vydedenie z dvoch hlavných dôvodov: pre formálne vady listiny alebo pre neexistenciu vecného dôvodu. Ak listina o vydedení nespĺňa zákonom stanovené formálne náležitosti (písomná forma, podpis, dátum, uvedenie konkrétneho dôvodu, prítomnosť oprávnených svedkov pri alografnej forme), je absolútne neplatná. Rovnako, ak uvedený dôvod – neposkytnutie pomoci – nebol pravdivý a viete to preukázať (napr. svedeckými výpoveďami, lekárskymi správami, finančnými dokladmi), môžete podať žalobu na určenie neplatnosti vydedenia.

Žaloba sa podáva proti ostatným dedičom v samostatnom sporovom konaní, pričom dôkazné bremeno nesiete Vy.

Ak súd rozhodne vo Váš prospech, budete mať nárok na dedičský podiel, akoby k vydedeniu nedošlo. Odporúčam začať konanie bezodkladne, aby ste predišli riziku premlčania nároku.

Dedičské právo
JUDr. Milan Ficek

advokát