Svedok pri spísaní závetu

Dobrý deň. V zmysle ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka platí: „Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.“
Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že platná právna úprava vyslovene neurčuje kto môže byť a kto nemôže byť svedkom pri závete. Rozhodovacia prax však ustálila, že „svedkom v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka“ je len taká osoba, ktorá je touto funkciou vopred poverená a je s týmto poverením uzrozumená; nie je teda týmto svedkom pri zriaďovaní závetu ten, kto bol pri tomto úkone iba náhodne prítomný“ (k tomu bližšie v Rč 59/1998).
Pre zvýšenie právnej istoty Vám odporúčam, aby bol závet zriadený u notára a tiež aby bol uložený do notárskeho centrálneho registra závetov. 
 

Dobrý deň,
najskôr uvediem, že svedkovia sú pri závete potrební iba v prípade, že ide o závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa. V tomto prípade sa postupuje tak, že dvaja svedkovia sú prítomní pri vyhlásení poručiteľa o tom, že listina (závet)  obsahuje jeho poslednú vôle.

Na danú listinu sa musia svedkovia podpísať. Zákon bližšie neurčuje, ktoré osobné údaje majú svedkovia na listinu uviesť, avšak slúžia hlavne na ich identifikáciu, to znamená, že čím presnejšie budú v závete identifikovaný, tým lepšie. Preto by bolo vhodné uviesť meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu svedkov, čo sú údaje, ktoré sa bežne používajú na identifikáciu zmluvných strán. 

Ďalej si treba dať pozor na skutočnosť, že závet musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Taktiež musí obsahovať určenie dedičov.

Možnosťou tiež je spísať závet u notára formou notárskej zápisnice. Takáto forma je najbezpečnejšie z pohľadu budúceho napadnutia. 

Dobrý deň, pokiaľ ide o vašu otázku, Občiansky zákonník (OZ) v ust. § 476e explicitne uvádza, že svedkami nemôžu byť osoby, ktoré majú podľa závetu dediť. Taktiež nimi nemôžu byť osoby , ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, osoby nevidomé, nepočujúce, nemé a tie ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa závet spisuje. Súčasne závetom povolaný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť nielen ako svedkovia, ale ani ako úradné osoby, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Blízkou osobou sa v zmysle § 116 OZ rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sú považované za osoby navzájom blízke v prípade, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú. Blízkymi osobami teda nemusia byť len príbuzní, ale môžu nimi de facto byť aj osoby vo faktickom pomere, napr. druh a družka alebo osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti. 

Cieľom takejto právnej úpravy je najmä zabezpečiť, aby prejav vôle poručiteľa obsiahnutý v závete presne zodpovedal tomu, čo tento chcel prejaviť a takto aj do budúcnosti vylúčiť akékoľvek možné napadnutie alebo spochybnenie takéhoto prejavu poslednej vôle poručiteľa. 

Dobrý deň,
spôsobilosť byť svedkom pri spísaní závetu upravuje ustanovenie § 476e Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia:

Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.