Odvolanie proti uzneseniu notára o dedičstve

Úvod do dedičského konania a rola notára

Dedičské konanie predstavuje náročné obdobie, ktoré si okrem smútku vyžaduje aj množstvo právnych a administratívnych úkonov. Notári, pôsobiaci ako súdni komisári poverení súdom, majú kľúčovú úlohu pri usporiadaní dedičstva. Ich uznesenia sú záväzné, avšak nemusia byť vždy definitívne. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces odvolania a ďalšie právne kroky v prípade sporov v dedičskom konaní.

Kto je notár a aké sú jeho právomoci?

V Slovenskej republike poveruje súd notárov so sídlom vo svojom obvode rovnomerne podľa rozvrhu práce, ktorý vydáva predseda okresného súdu. Notár v dedičskom konaní vystupuje ako súdny komisár a koná v mene súdu, vykonávajúc verejnú moc. Jeho hlavnou úlohou je zistiť všetok majetok a dlhy poručiteľa a vykonať potrebné úkony na zistenie dedičov.

Rozhodnutia notára majú formu uznesenia. Právoplatné uznesenie o dedičstve slúži ako exekučný titul pre pohľadávky medzi dedičmi, pre náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a tiež pre súdny poplatok a odmenu notára. Na základe zisteného súpisu majetku a dlhov poručiteľa notár v uznesení určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa. Ak je to potrebné, vydá aj osvedčenie o dedičstve, hoci podľa nového Civilného mimosporového poriadku už notár rozhoduje uznesením.

Odvolanie proti uzneseniu notára

Odvolanie proti uzneseniu notára (ako súdneho komisára) o dedičstve je dôležitým právnym nástrojom pre tých, ktorí sa domnievajú, že rozhodnutie nie je správne. Odvolanie je prípustné najmä proti uzneseniu o rozvrhu výťažku z likvidácie dedičstva.

Kedy a prečo podať odvolanie?

Dôvody na podanie odvolania alebo na spochybnenie uznesenia či záverov notára môžu byť rôzne. Často sú spojené so spornosťou majetku, dlhov, platnosti závetu alebo s otázkou vydedenia.

Dôvody pre spochybnenie uznesenia notára

Spornosť majetku a dlhov poručiteľa

Jedným z najčastejších dôvodov pre spory je spornosť o rozsah aktív či pasív dedičstva, prípadne aj bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

Právny problém:

Ak účastník konania popiera, že poručiteľovi patrila určitá vec alebo právo evidované vo verejnom registri, alebo ak je sporný dlh.

Relevantná právna úprava:

V slovenskom civilnom procesnom práve platí, že súd (notár ako súdny komisár) na takýto registrovaný majetok v zásade neprihliada, pokiaľ námietka nie je podložená dostatočnými a dôveryhodnými skutkovými okolnosťami spochybňujúcimi správnosť zápisu. Ak je sporný dlh (napríklad bol splatený), dedičský súd na takýto sporný dlh neprihliada.

Argumentácia:

Ak notár zistí porušenie nespornosti námietkou niektorého z účastníkov, ďalej dokazovanie nevykonáva. Namiesto toho odkáže účastníkov (dedičov) na občiansko-súdne konanie, čo znamená, že musia podať žalobu mimo dedičského konania na určenie vlastníctva veci. Po právoplatnom rozhodnutí súdu o takejto žalobe sa majetok prejedná v dodatočnom dedičskom konaní. Sporným dlhom sa nepovažuje dlh popieraný iným veriteľom.

Záver:

V prípade spornosti majetku alebo dlhov je často nevyhnutné viesť samostatné súdne konanie, aby sa tieto otázky vyriešili pred pokračovaním v dedičskom konaní.

Neplatnosť závetu alebo listiny o vydedení

Platnosť závetu a listiny o vydedení je častým predmetom sporov, pretože priamo ovplyvňuje okruh dedičov a rozsah dedičstva.

Právny problém:

Spochybnenie platnosti závetu alebo listiny o vydedení z dôvodu nedodržania formálnych či obsahových náležitostí.

Relevantná právna úprava:

• Pre platnosť závetu sú kľúčové formálne a obsahové náležitosti.

• Vlastnoručný (holografný) závet musí byť celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, vrátane dátumu. Podpis musí byť na konci textu.

• Alografný závet (napísaný inou osobou alebo mechanicky) vyžaduje prítomnosť dvoch súčasne prítomných svedkov, pred ktorými poručiteľ výslovne prehlási, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia podpísať a rozumieť prejavu vôle poručiteľa.

• Listina o vydedení musí obsahovať konkrétny dôvod vydedenia s časovou a miestnou špecifikáciou, inak je absolútne neplatná pre nezrozumiteľnosť. Dôvody môžu zahŕňať neprejavenie opravdivého záujmu, odsúdenie za úmyselný trestný čin na najmenej rok odňatia slobody, alebo vedenie neusporiadaného života.

Argumentácia:

Ak dôjde k sporu o dedičské právo (napríklad spochybnenie platnosti závetu alebo listiny o vydedení), súd (notár ako súdny komisár) určí tomu, kto platnosť popiera, aby sa obrátil žalobou na súd. Ak však ide o právnu otázku týkajúcu sa obsahu listiny (napr. nedostatok obsahových náležitostí, nezrozumiteľnosť), dedičský súd môže tento spor vyriešiť na základe vlastného posúdenia.

Záver:

Neplatnosť týchto kľúčových dokumentov je možné napadnúť buď samostatnou žalobou, alebo v niektorých prípadoch môže o ich platnosti rozhodnúť priamo dedičský súd.

Proces podania a prejednania odvolania

Lehota a forma odvolania

Proti uzneseniu notára je prípustné odvolanie. Hoci zdroje neuvádzajú všeobecnú lehotu pre každé uznesenie, v slovenskom civilnom procesnom práve je štandardná lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu (ktorým sú uznesenia notára) zvyčajne 15 dní od jeho doručenia. Vždy je však kľúčové preveriť poučenie o opravnom prostriedku priamo v doručenom uznesení.

Odvolanie musí byť podané písomne a spĺňať všeobecné náležitosti podania. Je dôležité jasne uviesť, proti ktorému uzneseniu sa odvolávate, v čom ho považujete za nesprávne a čoho sa domáhate.

Proces odvolacieho konania

Po podaní odvolania sa vec predkladá príslušnému súdu (okresnému súdu) na prejednanie odvolania. Ak notár spor nevyrieši sám, ale odkáže ho na súdne konanie (napr. spor o vlastníctvo majetku), potom sa podáva samostatná žaloba.

V odvolacom konaní sa preveruje správnosť uznesenia. Odvolací súd môže preskúmať rozhodnutie súdu prvého stupňa na základe uplatnených skutočností a dôkazov a pripúšťa zmenu tvrdení o rozhodných skutočnostiach aj v priebehu odvolacieho konania.

Účastníci odvolacieho konania

Účastníkmi dedičského konania sú osoby, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Okrem dedičov to môžu byť aj:

• Štát, ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť.

• Osoba, ktorá sa postarala o pohreb, ak má byť konanie zastavené pre nepatrnú hodnotu majetku.

• Veriteľ poručiteľa, a to v rozsahu uzavretia a schválenia dohody o vyporiadaní pohľadávky, o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, alebo po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku.

• Pozostalý manžel, pokiaľ sa rieši bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Všetci títo účastníci majú právo vyjadrovať sa k sporným skutočnostiam, vrátane existencie pohľadávok, ich výšky či premlčania.

Právne následky odvolania a riešenie sporov

Ak odvolací súd uznesenie notára zruší alebo zmení, jeho rozhodnutie je záväzné pre ďalší priebeh dedičského konania. V prípade, že spor o dedičské právo (napr. o platnosť závetu) alebo o rozsah majetku a dlhov je podstatný, notár odkáže účastníkov na podanie žaloby. Až právoplatné rozhodnutie v sporovom konaní umožní pokračovať v dedičskom konaní a prejednať majetok alebo dlhy, ktoré boli pôvodne sporné.

Ak je dedičstvo predlžené (pasíva prevyšujú aktíva), súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Pri likvidácii sa majetok poručiteľa speňaží na úhradu dlhov. Kľúčovým následkom likvidácie je, že po právoplatnom skončení likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Zodpovednosť dediča za dlhy je obmedzená len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Dôležitosť právneho zastúpenia

Dedičské konanie, a obzvlášť spory, ktoré v ňom môžu nastať, sú právne veľmi zložité. Pochopenie všetkých náležitostí, lehôt a možných právnych krokov si vyžaduje rozsiahle právne znalosti a skúsenosti. Právne zastúpenie advokátom v takýchto situáciách môže výrazne ovplyvniť výsledok konania a ochrániť vaše práva a majetkové záujmy. Advokát pomôže s formuláciou odvolania, získaním dôkazov, komunikáciou s notárom a súdom a zastupovaním v súdnych sporoch.

Často kladené otázky (FAQ)

Osvedčenie o dedičstve

Podľa nového Civilného mimosporového poriadku už neexistujú tzv. osvedčenia o dedičstve. Notár namiesto nich rozhoduje uznesením. Osvedčenia o dedičstve je možné vidieť ešte v konaniach spred roka 2016, kedy vstúpil do platnosti nový Civilný mimosporový poriadok.

Následky omeškania s odvolaním alebo žalobou

Ak nevyužijete svoje právo podať odvolanie v stanovenej lehote, uznesenie notára (súdu) sa stane právoplatným, a teda aj záväzným. To znamená, že proti nemu už nebudete môcť podať riadny opravný prostriedok. Ak nepodáte včas žalobu v prípade sporov o majetok alebo dlhy, súd (notár) na vami namietané skutočnosti neprihliadne, a dedičské konanie bude pokračovať bez ich zohľadnenia. To môže viesť k strate vašich práv alebo k výraznému oslabeniu vašej pozície.

Rozdiel medzi predlženým a nepredlženým dedičstvom z hľadiska dlhov

Nepredlžené dedičstvo znamená, že hodnota majetku poručiteľa (aktíva) prevyšuje výšku jeho dlhov (pasíva). V takom prípade dedičia zodpovedajú za poručiteľove dlhy a primerané náklady spojené s pohrebom do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Predlžené dedičstvo nastáva vtedy, keď celkové pasíva dedičstva prevyšujú jeho aktíva. V takejto situácii môže dôjsť k likvidácii dedičstva. Pri likvidácii sa celý majetok poručiteľa speňaží a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov. Kľúčovým následkom je, že právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov, čím sa zabráni postihnutiu iného majetku dediča.

Zodpovednosť za dlhy poručiteľa

Za dlhy poručiteľa v zásade zodpovedá dedič, a to len do výšky ceny majetku, ktorý z dedičstva nadobudol. Toto obmedzenie chráni dediča pred zodpovednosťou celým jeho osobným majetkom za dlhy poručiteľa, ak by presahovali hodnotu zdedeného majetku. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za dlhy spoločne a nerozdielne, avšak každý len do výšky svojho dedičského podielu. Ak dedičstvo pripadne štátu (odúmrť), štát zodpovedá za dlhy a náklady pohrebu len majetkom z dedičstva, nie iným svojím majetkom.

Záver

Dedičské konanie je často zložitým procesom plným právnych otázok a sporov. Odvolanie proti uzneseniu notára alebo podanie žaloby na vyriešenie sporných otázok sú dôležitými mechanizmami na ochranu vašich práv. Pochopenie, kedy a ako tieto mechanizmy použiť, je kľúčové. Vzhľadom na špecifickosť každého prípadu a komplexnosť právnej úpravy je vždy nevyhnutné vyhľadať odbornú právnu pomoc, ktorá vám zabezpečí správny postup a najlepšiu možnú ochranu vašich záujmov.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,

Dobrý deň.

Pán doktor, notár v dedičskom konaní rozhodol, že určitý pozemok patrí do dedičstva po mojom otcovi. Ja som presvedčený, že tento pozemok už otec predal pred dvadsiatimi rokmi a v katastri sa to neprepísalo len kvôli chybe. V uznesení notára sa to vôbec neriešilo a mám obavu, že budem musieť vyplatiť súrodencov z majetku, ktorý podľa mňa otcovi v čase smrti už nepatril. Dá sa proti takémuto rozhodnutiu nejako odvolať, a ak áno, čo by som mal spraviť ako prvé?