Právna poradňa

Kto zdedí byt po partnerovi, ak spolu dlhodobo žijeme, ale nie sme manželia?


Položiť otázku
Muž a žena stoja zamyslene vo dverách bytu, na stole pred nimi leží kľúč a dokument, nad nimi nápis Roky spolu. Kto zdedí byt?

Druh alebo družka nededí po partnerovi automaticky. Zo zákona dedí až v druhej alebo tretej dedičskej skupine, a to len ako osoba, ktorá s poručiteľom žila najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starala sa o ňu alebo bola naňho odkázaná výživou. Ak má zosnulý partner deti, zdedia byt ony a partner nedostane nič, pokiaľ nie je spísaný závet. Advokát JUDr. Milan Ficek v článku vysvetľuje, kedy partner dedí, ako sa líši dedenie od spoluvlastníctva a hypotéky, a ako partnera zabezpečiť už za života.

Prečo partner bez sobáša nededí v prvej skupine

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) a dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch dôvodov (§ 461 Občianskeho zákonníka). Ak závet nie je, rozhoduje poradie dedičských skupín. V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý rovnakým dielom (§ 473 Občianskeho zákonníka). Druh ani družka v prvej skupine nie sú. Kým má poručiteľ čo i len jedného potomka, na partnera bez sobáša sa pri dedení zo zákona vôbec nedostane – aj keď ide o spoločné dieťa partnerov, ako v otázke Dedenie v prípade smrti partnera. Pozor aj na situáciu, keď je zosnulý partner formálne stále ženatý alebo vydatá: manžel dedí v prvej skupine spolu s deťmi, hoci s poručiteľom roky nežil, a v druhej skupine má vždy najmenej polovicu dedičstva (§ 474 ods. 2).

Kedy druh alebo družka dedí zo zákona

V druhej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, „ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa“ (§ 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia skupina: súrodenci poručiteľa a rovnako vymedzené spolužijúce osoby, opäť rovnakým dielom; za súrodenca, ktorý nededí, nastupujú jeho deti (§ 475 Občianskeho zákonníka). Partner teda v druhej skupine nikdy nededí sám (pozri aj odpoveď Dedenie druha alebo družky); celý byt môže zo zákona zdediť až v tretej skupine, ak poručiteľ nemá súrodencov ani ich deti. Štvrtá skupina (prarodičia a ich deti, § 475a) so spolužijúcimi osobami už nepočíta.

Zákon vyžaduje súčasne tri veci:

  • spoločnú domácnosť – domácnosť tvoria fyzické osoby, „ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby“ (§ 115 Občianskeho zákonníka); ide o skutočné spolužitie a spoločné hospodárenie, nie o adresu v občianskom preukaze;
  • trvanie najmenej jeden rok bezprostredne pred smrťou – dlhší vzťah, ktorý sa pred smrťou rozpadol, podmienku nespĺňa; krátkodobá hospitalizácia pred úmrtím sa spravidla za ukončenie spoločnej domácnosti nepovažuje, vždy však rozhoduje konkrétne posúdenie;
  • starostlivosť o spoločnú domácnosť alebo odkázanosť výživou – stačí jedna z týchto alternatív, typicky vedenie domácnosti, nákupy, varenie, opatera alebo finančné prispievanie.

Samotná dĺžka vzťahu nárok nezakladá. Rovnako trvalý pobyt má podľa zákona o hlásení pobytu občanov len evidenčný charakter a nezakladá nijaké právo k bytu ani voči jeho vlastníkovi (zákon č. 253/1998 Z. z.). Pri dedení je nanajvýš jedným z dôkazov, že ste spolu skutočne bývali.

Dedičstvo, spoluvlastnícky podiel a hypotéka nie sú to isté

Ľudia často zamieňajú tri rôzne veci. Dedičstvo je len majetok, ktorý patril zosnulému. Ak ste spoluvlastníkom bytu, váš podiel (§ 137 Občianskeho zákonníka) zostáva vaším majetkom a do dedičstva nepatrí; podiel zosnulého však na vás neprechádza automaticky, dedia ho jeho dedičia. Stanete sa spoluvlastníkom s nimi, pri prevode ich podielu máte predkupné právo, ibaže prevádzajú blízkej osobe (§ 140 Občianskeho zákonníka), a ktorýkoľvek spoluvlastník sa môže domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva dohodou alebo súdom (§ 141 Občianskeho zákonníka a § 142 Občianskeho zákonníka). Hypotéka je záväzok: ak ste spoludlžníkom, banka môže po smrti partnera žiadať celú splátku od vás (solidárne záväzky, § 511 Občianskeho zákonníka); dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 Občianskeho zákonníka). Bez poistenia úveru tak môže partner bez sobáša splácať byt, ktorý zdedili deti zosnulého. Ak ste do cudzieho bytu investovali, možno voči dedičom uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 Občianskeho zákonníka), nároky sa však rýchlo premlčujú a treba ich preukázať.

Porovnanie modelových situácií

Modelové situácie nižšie predpokladajú, že byt je jediným majetkom v dedičstve, poručiteľ nebol v čase smrti ženatý ani vydatá a partner spĺňa podmienky spolužijúcej osoby.

Modelová situácia Kto zdedí byt Postavenie partnera Ako to riešiť vopred
A – byt vlastní zosnulý partner sám, má deti z predchádzajúceho vzťahu, závet nespísal Celý byt dedia jeho deti rovnakým dielom v prvej skupine (§ 473 ods. 1). Ak niektoré dieťa nededí, nastupujú jeho deti (§ 473 ods. 2). Partner nededí nič, ani po desiatkach rokov spolužitia. Nemá právny titul na bývanie, dedičia môžu žiadať vypratanie bytu. Iba závet (s rešpektovaním povinného podielu detí), darovanie či predaj podielu za života alebo vecné bremeno bývania.
B – byt vlastní sám, nemá deti, spoločná domácnosť s partnerom trvá viac ako rok Ak žijú obaja rodičia: partner, otec a matka po jednej tretine (§ 474). Ak žije jeden rodič: po polovici. Ak nežije žiadny rodič, prechádza dedenie do tretej skupiny: partner a súrodenci rovnakým dielom, za zosnulého súrodenca jeho deti (§ 475). Bez súrodencov a ich detí zdedí partner celý byt. Partner je zákonným dedičom, ale len ak preukáže spoločnú domácnosť, starostlivosť o ňu alebo odkázanosť výživou najmenej rok pred smrťou. Ak bol poručiteľ stále ženatý či vydatá, manžel dostane najmenej polovicu. Závet v prospech partnera odstráni neistotu, rodičia ani súrodenci nie sú neopomenuteľní dedičia, takže závetom ich možno úplne vylúčiť.
C – byt je v podielovom spoluvlastníctve partnerov 1/2 a 1/2, závet nie je Polovica zosnulého ide jeho zákonným dedičom (deťom, inak podľa druhej či tretej skupiny). Polovica žijúceho partnera zostáva jeho vlastníctvom, nie je predmetom dedičstva. Partner sa stáva spoluvlastníkom s dedičmi. Podiel zosnulého na neho neprechádza automaticky. Pri predaji podielu dedičmi má predkupné právo (§ 140), ktorýkoľvek spoluvlastník môže žiadať zrušenie spoluvlastníctva (§ 141 a § 142). Ak je spoludlžníkom hypotéky, splácať musí ďalej. Závet na druhú polovicu (pri deťoch s povinným podielom), vzájomné závety partnerov, poistenie úveru, dohoda s dedičmi o vyplatení podielu.
D – závet v prospech partnera, poručiteľ má plnoleté deti Závet platí, ale každé plnoleté dieťa má nárok aspoň na polovicu svojho zákonného podielu (§ 479); maloleté dieťa na celý zákonný podiel. V ukracujúcej časti je závet relatívne neplatný, ak sa dieťa neplatnosti dovolá (§ 40a). Partner zdedí zvyšok po povinných podieloch: pri dvoch plnoletých deťoch polovicu bytu, pri jednom plnoletom dieťati tiež polovicu. Ak deti povinný podiel v dedičskom konaní neuplatnia, zdedí celý byt. Vydedenie detí je možné len z dôvodov podľa § 469a. Inak darovanie alebo predaj podielu za života, vecné bremeno bývania, poistenie s oprávnenou osobou.

Modelový príklad

Predpoklady: partner vlastní byt v hodnote 200 000 eur, má dve plnoleté deti z prvého manželstva a spíše závet, v ktorom celý byt odkazuje družke. Zákonný podiel každého dieťaťa by bol jedna polovica, povinný podiel plnoletého dieťaťa je polovica z toho, teda štvrtina bytu (50 000 eur). Ak sa obe deti v dedičskom konaní dovolajú neplatnosti závetu v ukracujúcej časti, družka zdedí polovicu bytu a každé dieťa štvrtinu. Ak by bolo hoci jedno dieťa maloleté, patrí mu celý zákonný podiel, teda polovica, a družke by zostala len štvrtina. Dedičia sa môžu v konaní dohodnúť aj inak, napríklad tak, že družka byt nadobudne celý a deti vyplatí.

Závet v prospech partnera a povinný podiel detí

Závet je jediný spôsob, ako partnera zaradiť medzi dedičov bez zmeny vlastníctva za života. Možno ho napísať vlastnou rukou, v inej písomnej forme za účasti dvoch súčasne prítomných svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice; každý závet musí obsahovať deň, mesiac a rok podpisu, inak je neplatný (§ 476 Občianskeho zákonníka§ 476d). Svedkom nesmie byť osoba, ktorá má podľa závetu dediť, ani osoba jej blízka (§ 476e, § 476f). Podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (§ 478 Občianskeho zákonníka). Odporúčame spísať závet u notára: má formu verejnej listiny, notár overí totožnosť a spôsobilosť, a závet sa eviduje v Notárskom centrálnom registri závetov, takže sa v dedičskom konaní nájde.

Závet však neprelomí ochranu potomkov. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, plnoletým aspoň polovica (§ 479 Občianskeho zákonníka). Závet, ktorý to nerešpektuje, nie je neplatný sám od seba; ide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa musí dieťa dovolať (§ 40a), spravidla v dedičskom konaní. Ak deti nárok neuplatnia, dedí sa podľa závetu. Rodičia, súrodenci ani spolužijúce osoby neopomenuteľnými dedičmi nie sú, tých možno závetom vylúčiť úplne. Vydediť potomka možno len z dôvodov uvedených v § 469a (napríklad neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe či starobe alebo trvalé neprejavovanie záujmu), dôvod musí byť v listine uvedený.

Ako partnera zabezpečiť už za života

  1. Závet – najjednoduchší krok; počítajte s povinným podielom detí a závet pravidelne aktualizujte. Závetom možno v prospech partnera zriadiť aj vecné bremeno doživotného bývania, vzniká na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve (§ 151o ods. 1).
  2. Darovanie podielu na byte (§ 628 Občianskeho zákonníka) – partner sa stane spoluvlastníkom už za života, vlastníctvo prechádza vkladom do katastra. Dar možno spojiť s vecným bremenom v prospech darcu. Nevýhoda: dar je nevratný a pri rozchode zostáva obdarovanému; pri dedení zo zákona sa navyše dedičovi započítava, čo od poručiteľa bezplatne dostal, ak nejde o obvyklé darovania (§ 484 Občianskeho zákonníka).
  3. Kúpa podielu – ak si partner podiel kúpi za trhovú cenu, nikto nemôže namietať ukrátenie dedičov ani darovanie; výsledkom je situácia C.
  4. Vecné bremeno doživotného bývania (§ 151n a nasl.) – zriaďuje sa písomnou zmluvou a vkladom do katastra; viaže každého ďalšieho vlastníka, teda aj dedičov. Partner sa nestane vlastníkom, ale nikto ho z bytu nevysťahuje.
  5. Životné poistenie a poistenie úveru – ak je partner v poistnej zmluve určený ako oprávnená osoba, poistné plnenie mu vyplatí poisťovňa priamo a nie je predmetom dedičstva (§ 817 Občianskeho zákonníka). Bez určenia oprávnenej osoby má plnenie prednostne manžel a deti.
  6. Manželstvo – ak sobáš neodmietate zo zásady, je najjednoduchším riešením: manžel dedí v prvej skupine spolu s deťmi a v druhej skupine má vždy najmenej polovicu.

Dedičské konanie u notára: čo musí spolužijúca osoba urobiť

Konanie o dedičstve upravuje Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z., § 158 a nasl.). Súd ho začína bez návrhu po tom, čo sa dozvie o úmrtí, a poverí notára ako súdneho komisára. V predbežnom vyšetrení sa vykonajú všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov (§ 175 CMP); osobitne sa zisťuje aj to, či poručiteľ zanechal závet. Vychádza sa pritom z matriky a z výpovede osoby, ktorá vybavovala pohreb; o partnerovi bez sobáša sa notár nemusí vôbec dozvedieť. Preto sa spolužijúca osoba musí u notára prihlásiť sama a svoje postavenie preukázať: spoločnú adresu, spoločné platby za byt a energie, výpisy z účtu, dohody o spoločnom hospodárení, svedectvá susedov či rodiny, doklady o opatere. Dedičia sú následne upovedomení o dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť do jedného mesiaca odo dňa upovedomenia (§ 189 CMP, § 463 Občianskeho zákonníka a § 464 Občianskeho zákonníka). Ak deti či rodičia postavenie partnera spochybnia, ide o spor o dedičské právo; ak závisí od sporných skutočností, súd uznesením odkáže toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou (§ 192 a nasl. CMP).

Typické chyby

  • spoliehanie sa na dĺžku vzťahu alebo trvalý pobyt namiesto závetu či zmluvy,
  • závet bez dátumu, napísaný na počítači bez svedkov alebo so svedkom, ktorý má sám dediť,
  • závet, ktorý ignoruje povinný podiel detí a vyvolá zbytočný spor,
  • hypotéka na dvoch, byt na jedného a žiadne poistenie úveru,
  • partner sa v dedičskom konaní neprihlási a dedičstvo sa prejedná bez neho.

Krátka otázka a odpoveď

Stačí na zdedenie partnerovho bytu spoločný trvalý pobyt?

Nie. Trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá právo k bytu ani dedičský nárok. Partner bez sobáša dedí zo zákona iba v druhej alebo tretej skupine, ak s poručiteľom aspoň rok pred smrťou skutočne žil v spoločnej domácnosti a staral sa o ňu alebo bol odkázaný výživou. Ak má poručiteľ deti, partner bez závetu nededí nič.

Ako vám môžeme pomôcť

Advokátska kancelária Ficek & Partners posúdi, či spĺňate podmienky spolužijúcej osoby, a pripraví závet, darovaciu alebo kúpnu zmluvu či zmluvu o vecnom bremene tak, aby obstála pri povinných podieloch detí. Zastúpime vás aj v dedičskom konaní u notára a v spore o dedičské právo. Konzultáciu si môžete dohodnúť online na ficek.sk/dohodnut-termin-konzultacie alebo nám napíšte na office@ficek.sk.

JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, 811 05 Bratislava
office@ficek.sk

Právny stav ku dňu 11. 9. 2026. Článok vychádza z: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (§ 40a, § 115, § 116, § 137 až § 142, § 151n až § 151p, § 451, § 460 až § 484, § 511, § 628, § 817); zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (§ 158 a nasl., § 175, § 189, § 192 a nasl.); zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Článok má informatívny charakter a nenahrádza právne poradenstvo v konkrétnej veci.

Otázka: Kto zdedí byt po partnerovi, ak spolu dlhodobo žijeme, ale nie sme manželia?

Dobrý deň, s priateľom žijeme už dvanásť rokov v byte, ktorý kúpil pred začiatkom nášho vzťahu a je zapísaný iba na neho. Nie sme manželia a svadbu neplánujeme. V byte mám trvalý pobyt. Spoločne hradíme všetky výdavky na domácnosť a ja sa o domácnosť starám. Priateľ má z prvého manželstva dve dospelé deti, s ktorými sa takmer nestýka. Nemá závet a tvrdí, že po toľkých rokoch by som byt aj tak zdedila ja. Je to pravda? Kto by byt zdedil, keby priateľ zomrel? Mohla by som v byte zostať bývať? Dá sa táto situácia vopred právne upraviť?

Odpoveď advokáta na dedičské právo: Kto zdedí byt po partnerovi, ak spolu dlhodobo žijeme, ale nie sme manželia?

Dobrý deň,

vo Vašej situácii by ste byt zo zákona nezdedili. Druh alebo družka nepatrí do prvej dedičskej skupiny, v ktorej dedia deti a manžel poručiteľa (§ 473 Občianskeho zákonníka). Keďže Váš priateľ má dve deti, zdedili by celý byt ony, každá polovicu, a to bez ohľadu na dĺžku Vášho vzťahu či trvalý pobyt. Osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starala sa o ňu alebo bola naňho odkázaná výživou, dedí až v druhej alebo tretej skupine (§ 474 a § 475), teda len vtedy, ak poručiteľ nemá potomkov.

Ak Vás má priateľ zabezpečiť, musí konať za života: spísať závet vo Váš prospech (deti majú ako plnoleté nárok aspoň na polovicu svojho zákonného podielu, § 479), darovať alebo predať Vám podiel na byte, prípadne Vám zriadiť vecné bremeno doživotného bývania. Podrobný postup a porovnanie modelových situácií nájdete v sumarizácii pod touto odpoveďou.

S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát

Dedičské právo
JUDr. Milan Ficek

Advokát na dedičské právo

zobraziť 8.053 recenzií
  • Jakub M.
    Jakub M.

    18. septembra

    Rýchlosť, kvalitná odpoveď - odporučam! Využijem aj v buducnosti

    recenzie

  • Peter K.
    Peter K.

    18. septembra

    Vysoko hodnotím advokátsku kanceláriu pre ochotu a nielen ochotu ale aj fundovanú odpoveď na...

    recenzie

  • Barbora K.
    Barbora K.

    28. septembra

    Velmi ochotni advokati, mozem iba odporucat

    recenzie

  • Valéria H.
    Valéria H.

    2. októbra

    Výborné služby, promptná kvalifikovaná odpoveď na položené otázky. Veľká vďaka. Môžem len odporúčať!...

    recenzie

  • Ľudovít B.
    Ľudovít B.

    25. októbra

    Ďakujem za perfektnú odpoveď na môj problém, ktorý predtým neskúsená právná poradkyňa riadne...

    recenzie

  • Jarmila J.
    Jarmila J.

    30. októbra

    Dakujem za promptnu a zrozumitelnu odpoved. Odporucam obratit sa na tuto poradnu.

    recenzie

  • Silvia M.
    Silvia M.

    5. novembra

    Super pristup, rychlo poradili, vysvetlili, som velmi spokojna!

    recenzie

  • Andrea K.
    Andrea K.

    8. novembra

    Profesionálna odpoveď, takisto prístup ku klientovi, odporúčam

    recenzie

  • Lenka O.
    Lenka O.

    21. novembra

    Profesionálny, zrozumiteľný a rýchly prístup. Najlepšia právna poradňa!

    recenzie