Dedičstvo a jeho následný predaj

Odpoveď advokáta na dedičské právo

Dobrý deň

Právna úprava dedenia a BSM

Vzhľadom na to, že po Vašom strýkovi dedil Váš otec, predpokladám, že strýko nemal zriadený žiadny závet a dedilo sa v tzv. tretej dedičskej skupine. Nakoľko Váš strýko nemal žiadnych ďalších súrodencov alebo iných zákonných dedičov zdedil všetko Váš otec. V tomto prípade sa dedilo podľa ustanovenia § 475 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 475 Občianskeho zákonníka

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Občiansky zákonník v ustanovení § 143 definuje veci patriace do BSM, t.j. veci, ktoré nadobudne niektorý z manželov počas trvania manželstva a sú ich spoločnými vecami. Toto ustanovenie však pre nadobúdanie vecí dedením upravuje výnimku, ktorá hovorí, že veci nadobudnuté dedením nepatria do BSM.

Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Nakoľko táto nehnuteľnosť nepatrí do BSM, tak Váš otec pri jej predaji ani nepotreboval súhlas Vašej mamy podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by totiž postupoval Vami opísaným spôsobom pri nehnuteľnosti, ktorá do BSM patrí, mohla by Vaša mama namietať relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu (nakoľko by bol Váš otec scudzil spoločnú nehnuteľnosť bez jej súhlasu).

Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Právna úprava vlastníckeho práva

Je potrebné si uvedomiť, že vlastník veci (hnuteľnej i nehnuteľnej) je jediný, ktorý môže rozhodovať o tom, ako s touto vecou naloží. Tzn. že na jednej strane nikoho nemôžete nútiť, aby predal svoju vec, ale rovnako nikomu nemôžete brániť v tom, aby predal svoju vec. Váš otec svojím postupom neporušil žiadne ustanovenia Občianskeho zákonníka (vychádzajúc z informácií vo Vašej otázke). Uplatnil si iba svoje právo rozhodovať o osude svojej veci a nakladaní s vecou.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

 

Jedinou možnosťou, ktorá by prichádzala do úvahy je napadnúť platnosť kúpnej zmluvy z dôvodu symbolickej kúpnej ceny. Tým by ste však dosiahli iba to, že by sa prípadne na kúpnu zmluvu prihliadalo ako na darovaciu, postupom v súlade s nižšie citovaným ustanovením. Tzn. že vec by zostala vo vlastníctve netere.

Podľa ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Dám Vám však do pozornosti nález Ústavného súdu SR, ktorý hovorí o kúpnej zmluve za symbolickú kúpnu cenu. Podľa tohto nálezu je totiž potrebné, prečo sa vlastník rozhodol predať svoju vec za symbolickú cenu, či to nebolo z dôvodu vďaky, prípadne iného dôležitého dôvodu. Tzn. že pred podaním prípadnej žaloby je potrebné posúdiť z akého dôvodu mohol Váš otec previesť nehnuteľnosť za symbolickú cenu.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 21. júna 2016, číslo konania III. ÚS 412/2016-10

Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Ústavný súd sa stotožnil so záverom, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi a predmetnú kúpnu zmluvu, preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.

Zhrnutie

V našom právnom poriadku je jedinou osobou, ktorá môže rozhodovať o osude svojich vecí ich vlastník. Ak sa vlastník veci rozhodne predať svoju vec inej osobe, nedá sa tomu zabrániť (s pár výnimkami, napríklad relatívna neplatnosť právneho úkonu pri prevode spoločnej veci z BSM bez súhlasu druhého manžela). Tým, že previedol svoju nehnuteľnosť na svoju neter za symbolickú kúpnu cenu, mohol porušiť ustanovenie týkajúce sa zastieraných právnych úkonov. Týmto by ste však nedosiahli to, aby sa nehnuteľnosť vrátila do jeho vlastníctva, iba by sa na kúpnu zmluvu prihliadalo ako na darovaciu zmluvu.

Odpoveď advokáta na dedičské právo

Dobrý deň, poznamenávame, že problematike vyporiadania podiel. spoluvlastníctva sa venujeme v mnohých našich odpovediach, len treba dať do vyhľadávacieho poľa na úvodnej stránke slovné spojenie, napr. vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Ako vyplýva z otázky, vo Vami uvedenom prípade je dom v podielovom spoluvlastníctve; pri prevode podielu na nehnuteľnosti platí ust. § 140 Obč. zákonníka :

"Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak chcete svoj podiel predať cudzej tretej osobe, treba ho ponúknuť na predaj aj Vašim dvom sestrám. Ak na Vašu ponuku reagovať nebudú a túto cenu za podiel neuhradia v lehote do 2 mesiacov (§ 605 Obč. zákonníka), potom môžete svoj podiel na dome predať cudzej osobe. Otázkou však je, či cudzia tretia osoba bude mať záujem o kúpu len podielu na nehnuteľnosti.

Ak sa so sestrami nedohodnete na predaji domu - nehnuteľnosti ako celku, potom riešením je podať návrh na súd o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Obč. zákonníka :

"Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov."

Bez písomného súhlasu sestier, ktorým Vás písomne splnomocnenia s ich úradne overenými podpismi celý dom, teda ja podiely sestier, nepredáte.