Ako vysporiadať pozemky ak sú neznámi spoluvlastníci

Dobrý deň,

V praxi sa pri takýchto starých spoluvlastníkoch (napr. narodených okolo roku 1850) vychádza z toho, že už nežijú, no v katastri stále figurujú „historicky“ zapísaní ako vlastníci. Aby sa dalo s ich podielmi na pozemkoch nakladať (odkúpiť, sceliť, vysporiadať spoluvlastnícke vzťahy a podobne), je potrebné legálne „dotiahnuť“ ich právny stav, a to najčastejšie formou tzv. dodatočného dedičského konania.

Nasledujúce prípady sa obvykle riešia takto:

1. Dodatočné dedičské konanie

Ak v minulosti neprebehlo dedičské konanie (alebo nebolo uzavreté pre chýbajúcich dedičov), je potrebné podať na príslušný súd návrh na dodatočné dedičské konanie.

Súd poverí notára, ktorý sa pokúsi zistiť, či po daných osobách (zomrelých spoluvlastníkoch) ešte existujú nejakí dedičia. To sa často nezaobíde bez genealogického pátrania.

Ak sa dedičia nenájdu, prípadne žiadni neexistujú, dedičstvo v princípe prepadne štátu (resp. prejde na Slovenskú republiku).

2. Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva

Pokiaľ ste spoluvlastníkom a chcete „vyčistiť“ list vlastníctva alebo sceliť, predaje alebo iné právne úkony vyžadujú, aby boli všetci spoluvlastníci známi.

V konaní o vysporiadanie spoluvlastníctva súd (ak už vie, že spoluvlastníci sú neznámi či mŕtvi) ustanoví týmto osobám opatrovníka. Ten zastupuje ich práva, pokiaľ nie sú žiadni nájdení dediči.

Ak sú skutočne bez dedičov, prípadne ich súd vyhlási za neznámych, resp. vyhlási pôvodných vlastníkov za mŕtvych (pri starých ročníkoch narodenia to býva formalita, avšak stále treba iniciovať konanie), ich podiely následne pripadnú štátu.

3. Správa Slovenského pozemkového fondu (SPF)

V prípade, že ide o poľnohospodársku pôdu alebo lesné pozemky, do doby, kým sa nevysporiada dedičské konanie, môže byť správcom neznámych podielov práve SPF.

Pokiaľ SPF prevezme pozemky do správy, dá sa s ním rokovať napríklad o nájme alebo odkúpení podielov, avšak najprv musí byť právne potvrdené, že podiely skutočne prešli na štát (t. j. že neexistujú žiadni dedičia).

4. Vyhlásenie za mŕtveho

Zákon (Občiansky zákonník) umožňuje vyhlásiť nezvestnú alebo dávno neaktívnu osobu za mŕtvu, čím sa otvára priestor na dedičské konanie. V prípade osôb narodených v roku 1850 je reálne isté, že nežijú, no napriek tomu sa táto formálna procedúra vykonať musí.

Súdu sa predloží návrh na vyhlásenie osoby za mŕtvu a zvyčajne to robí buď potenciálny dedič, alebo niekto, kto má právny záujem (spoluvlastník, prípadne budúci nabyvateľ).

Zhrnutie postupu:

1. Vyžiadajte si na príslušnom okresnom súde (kde malo dedičské konanie prebiehať) informácie, či už niekedy bolo alebo nebolo vedieť dedičské konanie po týchto „historických“ spoluvlastníkoch.

2. Ak nebolo, podajte návrh na dodatočné dedičské konanie.

3. Notár (poverí ho súd) bude skúmať, či existujú dedičia.

4. Ak sa nepreukáže existencia dedičov, predmetné spoluvlastnícke podiely pripadnú štátu, ktorý ich zastupuje spravidla SPF (ak ide o poľnohospodárske alebo lesné pozemky).

5. Následne s takto vysporiadanými podielmi môžete ďalej právne nakladať – či už odkúpiť, odpredať inej osobe, prípadne vysporiadať celé spoluvlastníctvo.

Bez tohto formálneho vysporiadania (či už cestou dedičského konania, alebo vyhlásenia daných osôb za mŕtve) žiaľ nie je možné len tak „vyhlásiť“, že ide o neznámych vlastníkov a automaticky ich podiel získať. Je potrebné, aby prebehol celý proces podľa predpisov o dedičstve a vysporiadaní spoluvlastníctva.