Dobrý deň, mala by som otázku ohľadom dedičstva. S manželom sme rozvedení a máme jedno maloleté dieťa. Môj exmanžel sa znovu oženil a zatiaľ sú bezdetní. Ak by sa niečo stalo môjmu exmanželovi, môže jeho súčasná manželka podniknúť také kroky, aby maloleté dieťa vylúčila z dedičstva? Alebo napríklad môj exmanžel môže za svojho života spísať závet, v ktorom vylúči svoje, zatiaľ, jediné dieťa z dedičstva? Ďakujem pekne.
Dobrý deň. Vaša otázka smeruje k uplatneniu inštitútu vydedenia. V dôsledku vydedenia vo svojej podstate dochádza k odňatiu dedičského práva dedičovi, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo, a to na základe právneho úkonu poručiteľa.
Inštitút vydedenia je upravený v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že:
„(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.“
Vydedenie a jeho dôsledky
Vydedenie (lat. exheredatio) možno definovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok (ako neopomenuteľný dedič) nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel.
Ako vyplýva z uvedenej definície a tiež z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, na vydedenie musí existovať zákonný dôvod. Preto ak by zákonný dôvod na vydedenie neexistoval, nemohlo by dôjsť k účinnému vydedeniu potomka.
Vo vzťahu k zákonným dôvodom vydedenia je potrebné uviesť, že tieto zákon upravuje taxtatívne, čo znamená, že nie je možné rozširovať alebo dopĺňať iné (domnelé) dôvody na vydedenie. Pritom dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Vydedenie z iných než zákonom ustanovených dôvodov je neplatné (R 50/1985).
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vydedenie sa týka jedine potomkov poručiteľa. Netýka sa teda ostatných osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako zákonní alebo závetní dedičia. Pritom úkon vydedenia môže urobiť výlučne poručiteľ (nie jeho manželka ani žiadna iná osoba). Navyše ani manželia nemôžu spísať spoločnú listinu o vydedení svojich potomkov.
Vo Vašom prípade navyše terajšia manželka prípadného poručiteľa nie je matkou jeho (zatiaľ) jediného potomka, a teda v žiadnom prípade nemôže vo vzťahu k tomuto potomkovi spisovať závet.
Pokiaľ ide o dôsledok vydedenia, je potrebné konštatovať, že vydedenie má v zásade rovnaké právne účinky ako dedičská nespôsobilosť (§ 469 Občianskeho zákonníka), a teda spôsobuje stratu práva na dedičstvo po poručiteľovi.
Charakter inštitútu vydedenia
Vydedenie sa vo svojej podstate približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch totiž ide o právny úkon pre prípad smrti (lat. mortis causa). V jednom prípade však ide o dispozíciu v pozitívnom zmysle - závet a v druhom prípade ide o dispozíciu v negatívnom zmysle - vydedenie).
Aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina (listina o vydedení), ktorá má charakter negatívneho závetu, pričom nie je vylúčené, aby bola priamo zahrnutá do závetu.
Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny úkon. Z formálneho hľadiska totiž musí tento prejav vôle poručiteľa obsahovať rovnaké náležitosti, ako závet.
Rozhodovacia prax súdov (judikatúra)
Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom (uznesenie NS ČR zo 16. 7. 2008, sp. zn 21 Cdo 3772/2007).
Prvý dôvod vydedenia – v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch – je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV.ÚS 55/2011-19).
Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).
Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti odôvodňujú záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičom (prarodičom atď.), t. j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti (rozsudok NS ČR z 15. 5. 2007, sp. zn. 21 Cdo 688/2006).
Dobrý deň, píšem v mene mojej mamy, ktorá mi ako dcére chce venovať dedičstvo, ale potrebuje vydediť môjho brata, pretože prerušili vzájomné kontakty, čo trvá už viac ako štyri roky. Dedičstvo by som získala za opatrovanie oboch rodičov. Chcem sa opýtať, či je potrebná osobná návšteva a aké doklady sú potrebné k vydedeniu jej syna. Prosím o informácie. Vopred veľmi pekne ďakujem za odpoveď. S pozdravom
Dobrý deň, z položenej otázky vyplýva, že Vaša mama ešte žije.
Ak je náš predpoklad správny potom nie je potebné spisovať žiadnu listinu o vydedení. Možnosťou na strane Vašej matky je spísanie darovacích zmlúv s Vami ako obdarovanou. Odporúčam súčasne aj zriadenie vecného bremena v prospech matky, ktoré spočíva v práve doživotného bývania v nehnuteľnosti. Ak ide o nehnuteľnosti, darovacia zmluva v súlade s ust. § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka musí byť písomná a podlieha vkladovému konaniu do katastra nehnuteľností.
Pokial ide o iný majetok hnuteľný, odporúčam rovnako spísanie darovacej zmluvy. Vaša mama môže so svojim majetkom nakladať podľa svojho uváženia, nemusí mať súhlas svojho syna na to, aby majetok darovala Vám počas svojho života.
Ak potebujte spísať darovacie zmluvy, môžete kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.
Dobrý deň, chcem sa opýtať, či je možné zrušiť osvojenie dieťaťa. Môj manžel si počas trvania prvého manželstva vzal za ženu slobodnú matku a osvojil si jej dcéru. Po rozvode s ňou táto osvojená dcéra, ktorá je už teraz dospelá, neudržiavala s otcom žiadny kontakt. V čase, keď bola slobodná, si otcove priezvisko zmenila späť na matkino za slobodna. K otcovi, ktorý si ju osvojil, nemá žiadny kontakt a ani si neželá s ním komunikovať. Je možné požiadať o zrušenie osvojenia, prípadne zabrániť tomu, aby mala táto osvojená dcéra nárok na dedičstvo po ňom? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
Vaša otázka sa týka možnosti zrušenia osvojenia dospelej osoby a prípadného vylúčenia osvojenej dcéry z dedenia po Vašom manželovi.
Vzhľadom na skutočnosť, že osvojená dcéra Vášho manžela je už plknoletá, zrušenie osvojenia nie je právne možné. Zmena priezviska osvojenej dcéry ani prerušenie kontaktov nemá vplyv na právny vzťah osvojenia. Osvojená dcéra je z právneho hľadiska stále dcérou Vášho manžela a má rovnaké dedičské práva ako biologické deti.
Ak by Váš manžel chcel zabrániť tomu, aby osvojenej dcére vznikol nárok na dedičstvo, jedinou možnosťou je spísať závet, v ktorom ju vydedí. Dôvody vydedenia musia byť v súlade so zákonom (§ 469a Občianskeho zákonníka), napríklad ak by o neho neprejavovala skutočný záujem, ak by mu neposkytla potrebnú pomoc v chorobe alebo starobe, alebo ak by viedla trvalo neusporiadaný život. Vydedenie musí byť riadne odôvodnené a odporúčam, aby závet a listina o vydedení boli spísané cestou notára.
V prípade, že by Váš manžel závet nespísal, osvojenej dcére by vznikol zákonný nárok na dedičstvo v prvej dedičskej skupine.
Odporúčam preto zvážiť spísanie závetu a listiny o vydedení, ak je to vôľa Vášho manžela.
Dobrý deň, v listine o vydedení môjho zosnulého manžela je uvedené, že naše deti sa o otca neprejavovali záujem minimálne 10 rokov. Na základe svedeckých výpovedí išlo však len o 8 rokov. Súd listinu o vydedení zamietol. Chcem sa spýtať, mám v prípade odvolania šancu spor vyhrať? Ďakujem. Ružena
Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že ste podali žaliobu o neplatnosť vydedenia, keďže poručiteľ v závete uviedol, že potomok neprejavoval záujem o poručiteľa 10 rokov, pričom súd po vykonaním dokazovaní ustálil, že išlo len o obdobie 8 rokov. V otázke uvádzate, že "súd listinu o vydedení zamietol". Usudzujeme, že súd návrh o neplatnosť vydedenia zamietol. Nepoznáme konkrétne okolnosti vášho prípadu, predpokladáme, však, že zákonné dôvody vydedenia v zmysle ust. § Obč. zákonníka poznáte. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).
Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti odôvodňujú záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičom (prarodičom atď.), t. j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti (rozsudok NS ČR z 15. 5. 2007, sp. zn. 21 Cdo 688/2006).
" OS uviedol, že v prípade ak je dôvodom vydedenia neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch podľa § 469a písm. a/ Obč. zák. a neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by potomok malo poručiteľa prejavovať (§ 469a písm. b/ Obč. zák.), treba posúdiť potrebu pomoci na strane poručiteľa a objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť mu potrebnú pomoc a prejavovať opravdivý záujem. Tento dôvod vydedenia spravidla n s dobrými mravmi. V konaní nebolo preukázané tvrdenienavrhovateľky o nadmernom požívaní alkoholu poručiteľom a o jeho nespôsobilosti na vykonanie právneho úkonu –vydedenia zo zdravotných dôvodov. Bolo síce preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky neumožňuje, aby pracovala, ale na druhej strane ani neovplyvňuje jej správanie a konanie vo vzťahu k členom jej rodiny, t.j. vo vzťahu k poručiteľovi a jej matke (odporkyni 2/). Počas obdobia, kedy poručiteľ býval v byte na Č.spolu snavrhovateľkou a jej rodinou, mu vôbec neposkytovala potrebnú pomoc a neprejavovala o neho opravdivý záujem, i keď jej vtom nebránili žiadne objektívne prekážky. Naopak z dôvodu vznikajúcich konfliktov a hádok sa poručiteľ s odporkyňou 2/, ktorá starostlivosť o poručiteľa vykonávala výlučne sama, v r. 1998 z tohto bytu (ktorý je vi ch vlastníctve a v ktorom navrhovateľka býva od roku 1974), odsťahovali. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v našej spoločnosti starostlivosť detí osvojich rodičov je vnímaná v širšom ponímaní, zahŕňa aj spolunažívanie medzi viacerými generáciami a ich vzájomnú pomoc. V danej veci treba z hľadiska dobrých mravov vnímať aj poskytnutie pomoci detí rodičom, teda aj poručiteľovi navrhovateľkou, ak býva v byte svojich rodičov s celou svojou rodinou (za vyše tridsať rokov si svoje bývanie ani inak nevyriešila). O svojich rodičov, o ich potreby, sa musia deti zaujímať a poskytnúť im pomoc, ktorú vo svojom veku potrebujú.
Dobrý deň, máte skúsenosti s vydedením a tým, ako sa rozhoduje na súde v prípade, ak súd uzná, že dôvody vydedenia nie sú dôkazované? Ide o situáciu, kde dcéra môjho priateľa podala návrh, tvrdiac, že dôvody vydedenia neexistujú. Napriek tomu sa o svojho otca vôbec nestarala a v čase jeho choroby mu pomáhali len jeho súrodenci. S pozdravom, Eva
Dobrý deň, podmienky vydedenie upravuje ust. § 469a/ Obč. zákonníka :
Uvádzame tiež, že ak dôvodom vydedenia bolo, že dcéra o otca neprejavovala záujem, tento jediný dôvod spočívajúci v nezáujme o poručiteľa nie je samotným dôvodom vydedenia. Ide o to, či otec dcéru požiadal o pomoc v chorobe, či dcéra mohla objektívne túto pomoc v chorobe poskytovať resp. zabezpečovať a či ju otec o túto pomoc aj požiadal. Samotný nezáujem dediča o poručiteľa nie je dôvodom vydedenia. Otázkou je tiež, či tento dôvod aj reálne existoval a či samotný poručiteľ svojim správaním nedal dôvod na to, aby dcéra o otca nezaujímala. Vo veci existuje mnoho súdnych rozhodnutí.
" OS uviedol, že v prípade ak je dôvodom vydedenia neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch podľa § 469a písm. a/ Obč. zák. a neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by potomok malo poručiteľa prejavovať (§ 469a písm. b/ Obč. zák.), treba posúdiť potrebu pomoci na strane poručiteľa a objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť mu potrebnú pomoc a prejavovať opravdivý záujem. Tento dôvod vydedenia spravidla n s dobrými mravmi. V konaní nebolo preukázané tvrdenienavrhovateľky o nadmernom požívaní alkoholu poručiteľom a o jeho nespôsobilosti na vykonanie právneho úkonu –vydedenia zo zdravotných dôvodov. Bolo síce preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky neumožňuje, aby pracovala, ale na druhej strane ani neovplyvňuje jej správanie a konanie vo vzťahu k členom jej rodiny, t.j. vo vzťahu k poručiteľovi a jej matke (odporkyni 2/). Počas obdobia, kedy poručiteľ býval v byte na Č.spolu snavrhovateľkou a jej rodinou, mu vôbec neposkytovala potrebnú pomoc a neprejavovala o neho opravdivý záujem, i keď jej vtom nebránili žiadne objektívne prekážky. Naopak z dôvodu vznikajúcich konfliktov a hádok sa poručiteľ s odporkyňou 2/, ktorá starostlivosť o poručiteľa vykonávala výlučne sama, v r. 1998 z tohto bytu (ktorý je vich vlastníctve a v ktorom navrhovateľka býva od roku 1974), odsťahovali. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vnašej spoločnosti starostlivosť detí osvojich rodičov je vnímaná vširšom ponímaní,zahŕňa aj spolunažívanie medzi viacerými generáciami aich vzájomnú pomoc. V danej veci treba zhľadiska dobrých mravov vnímať aj poskytnutie pomoci detí rodičom, teda aj poručiteľovi navrhovateľkou, ak býva vbyte svojich rodičov scelou svojou rodinou (za vyše tridsať rokov si svoje bývanie ani inak nevyriešila). O svojich rodičov, o ich potreby, sa musia deti zaujímať a poskytnúť im pomoc, ktorú vo svojom veku potrebujú. Nestačí pomoc obmedziť len na možnosť bývania rodičov vjednej izbe vo vlastnom byte. ....
Trápi vás "Zákonné podmienky vydedenia" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, mám rozvedených rodičov. Otec sa so mnou prestal po 27 rokoch rozprávať, pretože mu vadilo, že lepšie vychádzam s mamou a jej priateľom. Otec som navštevovala niekoľkokrát do roka. Odteraz to už neplánujem a tu sa objavuje otázka ohľadom dedičstva. Vediem usporiadaný život, mám čistý register, otec je zdráv a zatiaľ nepotrebuje pomoc. Sám ukončil náš "vzťah", o ktorý ja už neplánujem bojovať. Ak by ma chcel vydediť, existuje nejaká možnosť, ako to napadnúť? Alebo postačuje naozaj dobrý právnik, ktorý mi pomôže zdediť majetok v prípade, že otec zomrie? Som jeho jediné dieťa. Ďakujem.
Dobrý deň,
zákonné podmienky vydedenia stanovuje ust. § 469 Obč.zákonníka :
" OS uviedol, že v prípade ak je dôvodom vydedenia neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch podľa § 469a písm. a/ Obč. zák. a neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by potomok malo poručiteľa prejavovať (§ 469a písm. b/ Obč. zák.), treba posúdiť potrebu pomoci na strane poručiteľa a objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť mu potrebnú pomoc a prejavovať opravdivý záujem. Tento dôvod vydedenia spravidla n s dobrými mravmi. V konaní nebolo preukázané tvrdenienavrhovateľky o nadmernom požívaní alkoholu poručiteľom a o jeho nespôsobilosti na vykonanie právneho úkonu –vydedenia zo zdravotných dôvodov. Bolo síce preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky neumožňuje, aby pracovala, ale na druhej strane ani neovplyvňuje jej správanie a konanie vo vzťahu k členom jej rodiny, t.j. vo vzťahu k poručiteľovi a jej matke (odporkyni 2/). Počas obdobia, kedy poručiteľ býval v byte na Č.spolu snavrhovateľkou a jej rodinou, mu vôbec neposkytovala potrebnú pomoc a neprejavovala o neho opravdivý záujem, i keď jej vtom nebránili žiadne objektívne prekážky. Naopak z dôvodu vznikajúcich konfliktov a hádok sa poručiteľ s odporkyňou 2/, ktorá starostlivosť o poručiteľa vykonávala výlučne sama, v r. 1998 z tohto bytu (ktorý je vich vlastníctve a v ktorom navrhovateľka býva od roku 1974), odsťahovali. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vnašej spoločnosti starostlivosť detí osvojich rodičov je vnímaná vširšom ponímaní,zahŕňa aj spolunažívanie medzi viacerými generáciami aich vzájomnú pomoc. V danej veci treba zhľadiska dobrých mravov vnímať aj poskytnutie pomoci detí rodičom, teda aj poručiteľovi navrhovateľkou, ak býva vbyte svojich rodičov scelou svojou rodinou (za vyše tridsať rokov si svoje bývanie ani inak nevyriešila). O svojich rodičov, o ich potreby, sa musia deti zaujímať a poskytnúť im pomoc, ktorú vo svojom veku potrebujú. Nestačí pomoc obmedziť len na možnosť bývania rodičov vjednej izbe vo vlastnom byte. ....
Dobrý deň. Môj otec mi zanechal závet a listinu o vydedení. Ako dôvod vydedenia je uvedená jediná veta: "Potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať." Pričom v rozsudku o rozvode si na mňa nenárokoval žiadne práva (v čase rozvodu som mal 14 rokov) a svoj nezáujem o mňa konzekventne prejavoval až do svojej smrti (neboli žiadne kontakty). Mám šancu napadnúť toto vydedenie? Ako mám postupovať? Vopred ďakujem.
Dobrý deň,
uvedenie dôvodu vydedenia tak ako ho uvádzate v otázke, je len citáciou ust. § 469a/ Obč. zákonníka :
" Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život."
Dôvod vydedenia musí byť v listine o vydedení uvedený konkrétne a nepostačuje teda len citácia zákonného ustanovenia. Navia aj keby boli uvedené konkrétne dôvody neprejavovania opravdivého záujmu zo strany potomka, tieto dôvody ako dôvody vydedenia musia existovať v čase spísania listiny o vydedení. Z uvedeného dôvodu vydedenie nie je platné.
Vo veci Vás v konaní musí poučiť notár a budete musieť podať žalobu o neplatnosť vydedenia a neplatnosť závetu.
Len pripomíname, že podľa ust. § 479 Obč. zákonníka platí :
"Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."
Keďže listina o vydedení bude súdom vyhlásená za neplatnú, v rozpore so zákonom bude aj závet, a teda musí sa Vám dostať aspoň toľko koľko robí jedna polovica Vášho zákonného dedičského podielu.
Príbuzný je presvedčený, že vydedením svojho potomka, o ktorom desaťročia neprejavoval žiaden záujem, má svoj majetok ošetrený. Ja som presvedčená o opaku. V poslednom čase vidím z potomkovej strany snahu o kontakt - sem-tam telefonát, pohľadnica alebo zaslanie bezvýznamného balíčka. Môžete potvrdiť moju domnienku, že potomok bude aj napriek vydedeniu, ktoré bolo spísané pred vyše 30 rokmi, zahrnutý do dedičského konania? Ďakujem.
Dobrý deň,
pre vydedenie platí ust. § 469a/ Obč. zákonníka :
" Vydedenie
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia."
Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že podmienky vydedenia a dôvod vydedenia musia byť konkrétne uvedené v listine o vydedení, nepostačuje uviesť resp. odvolať sa na ust. § 469a/ Obč. zákonníka.
Ako uvádza KS Prešov v rozsudku sp. zn. : 10Co/18/2017 z 11.9.2018 "dôvod vydedenia musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený (kauzálny právny úkon) a musí byť daný v čase jej spísania, inak by išlo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. ....Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia nemožno preto paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. ....Zákonný dôvod vydedenia uvedený v ustanovení § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu."
T.j. : Pokiaľ v listine u vydedení spísanej pred 30 rokmi je uvedené, že sa vydeďuje konkrétny potomok len s odvolávkou na ust. § 469a/ Obč. zákonníka, toto je nepostačujúce a dôvod musí byť uvedený ako konkrétna situácia. Ako uvádza aj NS SR, sp. zn. :Cdo/195/2017 z 23.4.2018, dôvod vydedenia musí byť konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu (ten, kto bol vydedený), ale aj subjektu nezúčastnenému, pričom skutky, pre ktoré malo dôjsť dôvodne k vydedeniu boli v konaní bezpečne preukázané vykonaným dokazovaním.“.
V prípade sporu samotný dedič bude môcť podať žalobu na súd o určenie neplatnosti vydedenia.
Ďakujem vám za vašu radu. Ešte ma zaujíma, či je možné môj byt prípadne napísať na neplnoleté vnúčatá rovnakým dielom ako dcére, ktorá sa o mňa stará? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deń, áno je to možné, avšak keďže deti sú maloleté, na schválenie tohto právneho úkonu budú rodičia maloletých potrebovať súhlas súdu v súlade s ust. § 31 zákona o rodine v súlade s ust. § 119 CIvil. mimosporového poriadku : "Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého."
Predpokladáme, ako sme uviedli v predch. odpovedi, že k bytu bude zriadené vecné bremeno - právo doživ. bývania v predmetnom byte, preto obsahom darovacej zmluvy musí byť aj zriadenie tohto vecného bremena.
Návrh na konanie o schválenie právneho úkonu maloletého je potrebné podať na okresný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným spôsobom.
O problematike schválenia právneho úkonu za maloletého píšeme v mnohých našich odpovediach a článkoch na uvedenú problematiku týkajúcu sa nadobudnutia nehnuteľnosti maloletými.
Trápi vás "Zákonné podmienky vydedenia" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, mám záujem o spísanie závety platnej po mojej smrti. Mám dve dcéry, avšak jedna sa o mňa nezaujíma, komunikuje len cez SMS a spoznáva ma len z problémov, ktoré zostali po jej odchode zo Slovenska. V roku 1995 získala byt po mojej babičke, ktorý následne zadlžila. Moj bývalý záť, ktorý po roky netušil, kde sa jeho dcéra nachádza, a teda ani neplatil alimenty na ich spoločného syna ani ho nevidel až do pred dvoch rokmi, dlh vyplatil. Keďže neplatil, dlh sa nahromadil, a tak bývalú manželku prinútila byt prepísať na syna (môjho vnuka), čo aj urobil. Vzhľadom na situáciu v rodine by som chcela vo svojej závete zanechať byt svojej druhej dcére, ako aj iné veci. Stará sa o mňa počas mojej choroby spolu s jej manželom. Chcela by som poprosiť o radu, ako to správne a efektívne spísať, aby bol závet právne platný. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, podmienky vydedenia určuje občiansky zákonník v ust. § 469a/ nasledovne :
" (1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia."
Vzhľadom na okolnosti, ktoré uvádzate v otázke, je treba v závete uviesť dôvod vydedenia druhej dcéry, nepostačuje však citácia uvedeného zák. ustanovenia, ale konkrétne dôvody.
Sme však názoru, že okolnosť, že dcéra vám neoznámila kde sa zdržiava nie je dôvodom na vydedenie.
Otázka starostlivosti je tiež obtiažnou okolnosťou, ktorá by mala byť dôvodom na vydedenie a to preto, že vy ako matka by ste museli pomoc a starostlivosť jednak potrebovať a o túto aj dcéru aj žiadať, pričom ona by musela byť schopná vám túto pomoc a starostlivosť zabezpečiť. Príklad : Vy ste na Slovensku a napr. dcéra by žila so svojou rodinou niekde v zámorí resp. vzdialenom mieste a osobnú pomoc resp. starostlivosť by vám zabezpečiť objektívne ani nemohla.
Dôvod vydedenia musí byť konkrétne uvedený v listine o vydedení a musí už aj existovať už v tomto čase spísania listiny o vydedení.
Riešením vami uvedenej situácie je teraz darovať byt druhej dcére so zriadením vecného bremena práva doživ. bývania v byte. Takto by ste dosiahli okrem iných aj to, že predmetom dedenia predmetný byt nebude a dcéra, ktorá sa stane vlastníkom bytu nemusí vašej druhej dcére nič vyplácať. Toto riešenie je pre vás jednoduchšie.
Vo veci spísania závetu a listiny o vydedení, prípadne spísanie darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena odporúčame kontaktovať advokáta prípadne notára.
Dobrý deň. Rada by som sa spýtala, či je možné vydediť potomka, ktorý z dôvodu, že býva v zahraničí, navštevuje svojho rodiča len veľmi sporadicky, napríklad raz za 4 roky. A čo ak rodič neprejavuje žiadny záujem o kontakt s potomkom? Potomok sa môže ani nedozvedieť o smrti svojho rodiča a nemá ani šancu byť oboznámený so smrťou a s dedičským konaním. Ako sa mám v takom prípade správať a aké sú možnosti napadnutia takéhoto dedičského konania? Vopred veľmi ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, jedným zo zákonných dôvodov na vydedenie je keď potomok trvalo neprejavuje opravdivý záujem o svojho rodiča. Nie je možné však v týchto veciach postupovať automaticky a zovšeobecňovať situácie pre naplnenie tohto dôvodu. Je potrebné skúmať to, kde tento potom býva, aké má náklady s cestou k svojmu rodičovi... Rovnako je potrebné prihliadnuť na to, či kontaktuje rodiča aspoň inou formou. Vo Vašej veci bude potrebné skúmať i to, že ani samotný rodič neprejavuje žiadny záujem o svojho potomka. To, či sú alebo boli naplnené podmienky pre vydedenie je možné skúmať vždy až po detailnom oboznámení sa so skutkovými okolnosťami Vášho prípadu. Ak sa oprávnený dedič nedozvedel o dedičskom konaní a nebol účastníkom tohto dedičského konania (hoci mal byť) môže sa svojho práva domáhať v súlade s ustanoveniami §§ 485 až 487 Občianskeho zákonníka a žiadať o vydanie dedičstva, ktoré by patrilo jemu.
JUDr. Milan Ficek
Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners
JUDr. Milan Ficek pôsobí v advokácii od roku 2010 a je zapísaný v zozname Slovenskej aj Českej advokátskej komory. Pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a právne komentáre poskytuje aj pre televízie Markíza, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v prestížnych médiách ako Forbes, Hospodárske noviny, Trend či portál Nehnuteľnosti.sk. Pod jeho vedením sa Ficek & Partners zaradila medzi významné advokátske kancelárie na Slovensku, známe vysokou odbornosťou a dôrazom na praktickú a zrozumiteľnú právnu pomoc.
Ako chráni spotrebiteľa zákon #66
Kúpili ste si nový telefón, ktorý prestal fungovať? Alebo vám prišli topánky z e-shopu, ktoré vás tlačia? Nakupovanie je radosť, ale ...
Pokuta za stavebný materiál?!
POKUTA ZA STAVEBNÝ MATERIÁL?! Takto porušíte zákon ⚖️ Stačí, ak na chodník pred domom vyložíte stavebný materiál.
