Dobrý deň. Naša mama spísala závet u notárky (boli sme o tom informovaní až pri dedičskom konaní súdom poverenej notárky). V závete vynechala svojich synov a ich potomkov, nakoľko počas jej života o ňu neprejavili záujem. Teraz máme problém s jedným z vynechaných potomkov, ktorý vedome predlžuje dedičské konanie. Na prvom pojednávaní sa totiž odvolal cez SMS správu, pretože sme mu nedali požadovanú sumu, ktorú cez svojho zástupcu žiadal, a hoci voči našej mame nemal žiadny vzťah (je to približne 42 ročný muž). Na druhom pojednávaní, ktoré malo byť v januári, sa opäť ospravedlnil a konania sa nezúčastnil. Prosím Vás, prečo sa neakceptuje závet spísaná u pani notárky. Ďakujem.
Dobrý deň, v prvom rade si Vám dovoľujem uviesť, že k platnosti, resp. neplatnosti závetu a listiny o vydedení sa nedá vyjadriť skôr ako by sme mali predmetný dokument k dispozícii k nahliadnutiu. Vzhľadom na to, že tento závet bol urobený pred notárom vo forme notárskej zápisnice je však málo šancí, na základe ktorých by bolo možné hovoriť o neplatnosti závetu. Vo vzťahu k opakovaným ospravedlneniam jedného z dedičov si Vám dovoľujem uviesť, že ak je právne zastúpený môže sa dedičstvo prejednať aj bez jeho osobnej účasti. Práve na ten účel slúži inštitút právneho zastupovania v dedičských a iných občianskoprávnych konaniach. Rovnako je potrebné uviesť, že v zmysle Civilného sporového poriadku v spojení s Civilným mimosporovým poriadkom nie je možné odročovať pojednávanie zo zdravotných alebo z iných dôvodov účastníka konania.
Dobrý deň, darovali sme nášmu synovi polovicu domu s podmienkou, že nebude tvoriť spoločný majetok s jeho manželkou, s ktorou máme napäté vzťahy. Mali sme vedomosť, že po synovej smrti bude majetok dediť jeho dve deti (ktoré nie sú jej spoločných). Bohužiaľ, náš syn zomrel a objavil sa závet, ktorý nedávno zosnoval, v ktorom celú darovanú polovicu domu odkazuje svojej manželke a deťom zanecháva nič. Je to z právneho hľadiska v poriadku? Ak s tým nesúhlasíme, kto by mal závet napadnúť - my ako rodičia, alebo jeho deti?
Dobrý deň, vo veci uvádzame, že ak syn bol podielovým vlastníkom domu na základe darovacej zmluvy, bolo jeho oprávnením s podielom na dome disponovať podľa svojho uváženia, avšak v rámci zákona - Občianskeho zákonníka.
Ak syn zomrel a spísal závet, kde ako dediča podielu na dome určil svoju manželku, a nie aj jeho vlastné deti, potom je možnosťo u na strane deti ako zákonných dedičov podať návrh na súd o určenie neplatnosti závetu, keďže deti sú neopomenuteľnými dedičmi v zmysle ust. Obč. zákonníka. Notár mal povinnosť zákonných dedičov - deti poučiť, že v zmysle ust. § 194 Civil. mimiosporového poriadku môžu podať žalobu na súd v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Vy ako rodičia vášho syna žalobu podať nemôžete. Žalobu na súd môžu podať len deti vášho syna.
Dobrý deň, Rád by som sa informoval. Naša suseda, ktorá je sestrou môjho dedka a má 80 rokov, chce svojich synov vydediť. Plánuje napísať na mňa závet na svoju chalupu a jej pozemky, pretože sa o ňu jej synovia nezaujímajú a len jej robia napriek. Je možné vykonať takéto niečo ak ešte žije a napísať závet?
Dobrý deň,
vydedenie je upravené v ust. § 469a Občianskeho zákonníka:
Dobrý deň, ak mám v úmysle vydediť syna z dôvodu neprejavovania záujmu o poručiteľa, je dostatočné napísať listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice, alebo je potrebné podať žalobu na súd? Ďakujem.
Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade platí ust. § 469a/ Obč. zákonníka o vydedení a teda musíte predmetnú listinu spísať buď sám, alebo čo je najlepšie, formou notárskej zápisnice u notára, ktorého si vyberiete.
I keď neprejavovanie záujmu budúceho dediča o poručiteľa, ktorý by ako potomok mal prejavovať, je dôvodom na vydedenie, ale v samotnej listine o vydedení nepostačuje len citovať zákonné ustanovenie, ale musia byť uvedené konkrétne okolnosti. Uvádzame tiež, že podstatné pre následné posúdenie platnosti vydedenia je aj to, či neprejavovanie záujmu zo strany potomka nie je spôsobené okolnosťami na strane poručiteľa, či teda samotný poručiteľ nespôsobil svojim správaním to, že potomok o neho neprejavuje záujem. V tomto smere Vám dá poučenie aj samotný notár.
Žalobu na súd nie je možné podať, lebo zákon takýto dôvod podania žaloby nepozná.
Musíte kontaktovať notára.
Dobrý deň, pán Advokát. Rád by som sa opýtal, či je možné, že matka štyroch detí prepísala tri štvrtiny domu na jedno zo svojich detí a ostatné de facto vydedila. V stredu máme dedičské konanie, a preto by som sa rád dozvedel, ako sa môžeme brániť. Je vôbec možné dosiahnuť svoje právo a ak áno, tak ako? S rodičmi sme sa nikdy nesprávali zle a vždy sme boli ochotní pomôcť, ale napriek tomu, tento dom preniesla iba na jedno z našich mien. Budem vďačný za Vašu radu. Ďakujem. S pozdravom.
Dobrý deň, počas svojho života môže každý vlastník ľubovoľne nakladať so svojím majetkom. V tomto smere nie je vlastník veci žiadnym spôsobom zákonom obmedzovaný a môže nehnuteľnosť alebo jej časť darovať alebo inak previesť aj na jedného zo svojich detí. Táto darovacia alebo kúpna zmluva z tohto dôvodu nemusí byť neplatná. S ohľadom na to, že túto nehnuteľnosť darovala, tak táto vec už nebude ani predmetom dedičského konania. Tento dar však bude mať v dedičskom konaní jeden následok, a to započítanie daru do kolačnej podstaty a na dedičský podiel tohto potomka/dediča. Neplatnosť darovacej zmluvy by ste mohli napadnúť iba v tom prípade, ak by bola splnená niektorá zo zákonných podmienok dôvodov neplatnosti darovacej zmluvy.
Trápi vás "Vydedenie synov a ich potomkov" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, prosím Vás, ako máme postupovať? Vydedený potomok sa opäť u pani notárky ospravedlnil e-mailom, že sa nemôže 16. 2. 2017 zúčastniť dedičského konania a dal návrh na apríl a máj. Takto vedome predlžuje dedičské konanie. Ako som už písala, našu mamu vôbec nepoznal. Je to vôbec možné? Mama zomrela 24. júla 2016. Na koho sa môžeme obrátiť, aby sa dedičské konanie ukončilo? Ďakujem.
Dobrý deň, tak ako je uvedené v predchádzajúcej odpovedi opakované odročovanie pojednávanie je v CMP a CSP striktne upravené a nie je možné opakovane odročovať pojednávanie na žiadosť jedného z účastníkov konania. Na túto skutočnosť je potrebné upozorniť notára a v prípade, že by si notár neplnil svoje povinnosti v súlade so zákonom bude potrebné podať sťažnosť na notára súdu, ktorý ustanovil notára.
JUDr. Milan Ficek
Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners
JUDr. Milan Ficek pôsobí v advokácii od roku 2010 a je zapísaný v zozname Slovenskej aj Českej advokátskej komory. Pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a právne komentáre poskytuje aj pre televízie Markíza, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v prestížnych médiách ako Forbes, Hospodárske noviny, Trend či portál Nehnuteľnosti.sk. Pod jeho vedením sa Ficek & Partners zaradila medzi významné advokátske kancelárie na Slovensku, známe vysokou odbornosťou a dôrazom na praktickú a zrozumiteľnú právnu pomoc.

Dlhy z dedičstva?
DLHY Z DEDIČSTVA? Veľa klientov sa ma pýtalo, či môžu v dedičskom konaní odmietnuť dlhy a nechať si len majetok po ...

Nárok na vrátenie depozitu pri nájme
NÁROK NA VRÁTENIE DEPOZITU PRI NÁJME Skončili ste prenájom a obávate sa, že prenajímateľ vám nevráti zložený ...
