Žaloba o neplatnosť dedičskej dohody

Žaloba o neplatnosť dedičskej dohody – zastupovanie advokátom

Dedičské konanie je často zložitý proces, ktorý sa zavŕši dôležitým právnym aktom – dohodou medzi dedičmi o vyporiadaní dedičstva. Táto dohoda, ak ju schváli súdny komisár (notár), má zásadné spätné právne účinky ku dňu smrti poručiteľa. Je to právny dokument, ktorý má upraviť majetkoprávne vzťahy po zomrelej osobe.

Existujú situácie, kedy je možné platnosť takejto dohody napadnúť, ak máte pocit, že nie je spravodlivá, je v rozpore so zákonom, alebo bola uzavretá za pochybných okolností.

Čo je dedičská dohoda a aké sú jej základné predpoklady?

V tomto článku sa pozrieme na to, kedy a za akých podmienok môže byť dedičská dohoda napadnutá, aké sú jej základné predpoklady, a čo môžete urobiť pre ochranu svojich dedičských práv. Získajte prehľad o tom, ako postupovať v prípade, že je vaša dedičská dohoda sporná alebo neplatná.

Dedičská dohoda je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorým sa dedičia vzájomne dohadujú o tom, ako si rozdelia majetok a dlhy zosnulej osoby. Aby mohla byť táto dohoda súdom schválená a nadobudnúť platnosť, musí spĺňať prísne kritériá.

Nevyhnutné predpoklady platnosti dedičskej dohody

• Konsenzus všetkých dedičov: Na uzavretie dedičskej dohody je kľúčový súhlas (zhodná vôľa) všetkých dedičov, či už zákonných alebo závetných, prípadne ich právnych zástupcov. Nestačí, ak s dohodou súhlasí len väčšina dedičov; ak len jeden dedič nesúhlasí, dohoda nemôže byť uzavretá.
• Komplexnosť predmetu: Dohoda musí riešiť všetok známy majetok patriaci do dedičstva, nielen jeho časť. Nie je možné riešiť iba časť majetku a zvyšok iným spôsobom.
• Vzťah k dlhom poručiteľa: Zákon umožňuje uzatvorenie dohody o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov, ak je dedičstvo predĺžené (hodnota majetku je nižšia ako dlhy). Takáto dohoda závisí od záujmu veriteľov a musí byť v súlade so zákonom. Vo všeobecnosti platí, že súhlas dedičov so zaradením veriteľovej pohľadávky k pasívam dedičstva nemožno vykladať ako uznanie dlhu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. So súhlasom veriteľov môže byť obsahom dohody aj dohoda o zodpovednosti za dlhy poručiteľa.
• Súlad so zákonom a dobrými mravmi: Súdny komisár schváli dohodu len vtedy, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Platí, že ani dohoda, podľa ktorej by jeden z dedičov nenadobudol z dedičstva nič, nie je v rozpore s dobrými mravmi.
• Formálna stránka: Súhlas s dohodou je formálne potvrdený podpismi účastníkov na listine, napríklad v zápisnici z pojednávania.

Akékoľvek "spochybnenie", "namietanie" či "popretie dlhu", jeho existencie, výšky, právneho dôvodu alebo splatnosti zo strany dediča nemožno automaticky považovať za prejudikovaný dôvod konštatovania "spornosti" a ich "samozrejmé" nezaradenie do pasív dedičstva. Spornosť aktív či pasív dedičstva nastáva iba vtedy, ak účastníci uvedú odchylné skutkové verzie o majetku či dlhoch, pričom verzia aspoň jedného účastníka odôvodňuje zaradenie a verzia iného účastníka odôvodňuje nezaradenie majetku či dlhov do aktív alebo pasív dedičstva.

Prečo môže byť dedičská dohoda neplatná alebo súdom neschválená?

Súdny komisár má povinnosť preveriť, či dedičská dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak zistí takéto rozpory, dohodu neschváli.

Rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi

• Nerešpektovanie práv neopomenuteľných dedičov: Ak dohoda nerešpektuje dedičské práva neopomenuteľných dedičov (napríklad detí poručiteľa) na ich minimálny zákonný podiel z dedičstva (§ 479 Občianskeho zákonníka), súd ju neschváli. Neopomenuteľní dediči prestávajú byť účastníkmi konania, len ak sa neplatnosti závetu nedovolali. Je však potrebné zdôrazniť, že súkromné právo uznáva plnú slobodu poručiteľa, aby pre prípad svojej smrti voľne nakladal so svojím majetkom a ustanovenia o povinnom podiele sú len výnimočným zásahom do jeho slobodnej testovacej vôle.
• Zahrnutie neprípustných nárokov: Predmetom vyporiadania medzi dedičmi nemôžu byť nároky, ktoré dedičom môžu vzniknúť v budúcnosti po osobe, ktorá je ešte nažive.
• Zneužitie na obchádzanie veriteľov: Súd neschváli dohodu, ak zistí, že bola uzavretá s úmyslom, aby sa dedič vyhol splateniu svojich dlhov voči veriteľom.
• Neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť obsahu: Ak je dohoda neurčitá alebo nezrozumiteľná, pokiaľ ide o identifikáciu dedičov alebo majetku, mala by byť neplatná. Hoci sa to explicitne uvádza pre závety, princíp jasnosti právnych úkonov sa vzťahuje aj na dedičské dohody.

Špecifické prípady neplatnosti súvisiace s maloletými alebo zástupcami

• Nedostatok súhlasu opatrovníckeho súdu pri maloletých: Ak je účastníkom dohody maloleté dieťa, právny úkon uzavretia dohody zástupcom maloletého dieťaťa (napr. opatrovníkom) si vyžaduje právoplatné schválenie súdom starostlivosti o maloleté deti. Bez tohto schválenia dohoda nie je perfektná a nemôže byť schválená súdnym komisárom. Pri posudzovaní záujmu maloletého sa zohľadňuje nielen nadobudnutie vlastníctva, ale aj možnosť užívať veci a náklady na ich údržbu.
• Kolízia záujmov zástupcu: Ak si účastník konania ustanoví za zástupcu iného účastníka (spoludediča) a vznikne kolízia záujmov (napríklad zástupca získa celé dedičstvo bez povinnosti vyplatiť zastúpeného spoludediča), môže to viesť k problémom s platnosťou dohody.

Ako sa dedičská dohoda napáda? Proces a právne nástroje.

Napadnutie dedičskej dohody sa líši v závislosti od toho, či k sporu dôjde v priebehu dedičského konania alebo až po jeho právoplatnom skončení.

Spor o dedičské právo v priebehu konania

V dedičskom konaní súd (súdny komisár) zisťuje okruh dedičov a dedičské tituly. Ak sa v priebehu konania objaví spor o dedičské právo, súdny komisár postupuje takto:

1. Spor o skutkové otázky: Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutkových okolností (napríklad spochybňuje sa pravosť podpisu na závete, prítomnosť svedkov, duševný stav poručiteľa), súdny komisár po márnom pokuse o zmier odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby si svoje právo uplatnil žalobou na súde. Dedičský súd sám v takomto prípade o neplatnosti nerozhoduje. Žalobu podáva ten, kto spochybňuje existujúci dedičský titul (napríklad platnosť závetu alebo listiny o vydedení).
   • Platnosť závetu: Spor o pravosť závetu alebo jeho formálne náležitosti (napríklad, či bol napísaný a podpísaný vlastnou rukou, či obsahuje dátum) môže viesť k súdnemu sporu. Dátum podpísania závetu musí byť pod následkom jeho neplatnosti uvedený priamo v závete. Rovnako tak platí, že ak je holografný závet napísaný na viacerých hárkoch, stačí podpis na poslednom testamentárnom hárku, pokiaľ je súvislosť a autentickosť všetkých listov nepochybná. Pre platnosť závetu nie je nevyhnutné, aby svedkovia poznali jeho obsah; dôležité je, aby rozumeli prejavu vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
   • Platnosť listiny o vydedení: Ak listina o vydedení spĺňa zákonné formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, a je na vydedenom, aby preukázal opak žalobou na súde. Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj nezúčastneným osobám.
   • Zavrhnutiahodné konanie: Za zavrhnutiahodné konanie, ktoré zakladá nespôsobilosť dediť, sa považuje napríklad konanie proti prejavu poručiteľovej vôle, ako je donútenie, podvod, zabránenie zriadenia závetu, úmyselné potlačenie závetu, alebo podvrhnutie či sfalšovanie poslednej vôle. Návrh na zbavenie spôsobilosti poručiteľa na právne úkony, ak ho podal potomok nie v úmysle chrániť záujmy poručiteľa, môže byť tiež kvalifikovaný ako správanie odôvodňujúce vydedenie.
2. Spor o právne otázky: Ak je spor o dedičské právo výlučne právnou otázkou (napr. nedostatok formálnych náležitostí závetu, neurčitosť obsahu listiny o vydedení), dedičský súd môže tento spor vyriešiť sám v rámci dedičského konania.

Kto môže podať žalobu o neplatnosť dohody po skončení konania?

• Osoby, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve: Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom tohto konania, aby sa domáhal svojho práva žalobou. To neplatí, ak došlo k likvidácii dedičstva. Žalobca musí preukázať, že ku dňu smrti poručiteľa spĺňal predpoklady pre nadobudnutie dedičstva a že mu malo byť dedičstvo potvrdené.
• Dedič (oprávnený dedič): Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, než ten, kto dedičstvo nadobudol, môže sa oprávnený dedič domáhať vydania majetku od tzv. "nepravého dediča" na základe bezdôvodného obohatenia (§ 485 Občianskeho zákonníka). Ide o majetkový nárok, ktorý smrťou poručiteľky nezanikol.
• Žaloba na určenie vlastníctva poručiteľa: Spor o to, či určitá vec alebo právo patrili poručiteľovi, sa v občianskom súdnom konaní typovo rieši žalobou na určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Aktívne legitimovaní sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu urobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Pasívne legitimovaní sú všetci ostatní dedičia. Ak súd rozhodne, že vec do dedičstva patrí, prejedná sa v dodatočnom dedičskom konaní. Ak poručiteľ nie je evidovaný ako vlastník vo verejnom registri, dedičský súd nemôže takúto vec pojať do súpisu majetku poručiteľa, hoci by z dokazovania zistil, že zápis je nesprávny. V takom prípade má dedič naliehavý právny záujem na určení, že vec bola ku dňu smrti poručiteľa jeho vlastníctvom.
• Veritelia: Postavenie veriteľa v dedičskom konaní je špecifické. Veriteľ poručiteľa je účastníkom konania až po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak k vyrovnaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, dedičia zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo. Prechod povinností (dlhu) z exekučného titulu na dediča je možné preukázať rozhodnutím o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve vydaným notárom, hoci tento dlh nebol v súpise pasív uvedený.

Likvidácia dedičstva

Ak je dedičstvo predĺžené (pasíva prevyšujú aktíva), súdny komisár môže nariadiť likvidáciu dedičstva. Cieľom likvidácie je speňaženie majetku poručiteľa a úhrada jeho dlhov.

• Kto môže navrhnúť likvidáciu? Návrh na likvidáciu môže podať ktorýkoľvek z dedičov, štát (ak dedičstvo pripadlo ako odúmrť), prípadne aj veriteľ (hoci legislatíva sa tejto otázke vyhýba). Štát zodpovedá za dlhy len majetkom z dedičstva, na rozdiel od dedičov, ktorých zodpovednosť je širšia.
• Ako prebieha likvidácia? Súdny komisár (notár) vykonáva úkony pri speňažení majetku poručiteľa vo vlastnom mene. Speňažovanie môže prebiehať formou dražby (dobrovoľnej alebo exekučnej) alebo priamym predajom. Pri speňažovaní je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výťažok. Pri speňažovaní poľnohospodárskeho pozemku priamym predajom by mal notár postupovať v súlade so zákonom o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, zatiaľ čo pri dražbe sa tomuto postupu vyhne. Pri speňažovaní práv duševného vlastníctva je možné použiť exekučnú dražbu.
• Zánik pohľadávok: Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. To znamená, že ak po likvidácii zostanú dlhy, dedičia za ne už nezodpovedajú. Ak sa však objaví ďalší majetok poručiteľa, rozdelí sa veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok. Pohľadávky, ktoré boli premlčané už pred úmrtím poručiteľa alebo sa premlčali v priebehu dedičského konania, môžu byť namietať zo strany ostatných účastníkov konania (dedičia, štát, ostatní veritelia).

Dôsledky úspešnej žaloby a ochrana vašich práv

Ak je žaloba o neplatnosť dedičskej dohody úspešná alebo sa zistí, že iná osoba bola skutočným dedičom, súd rozhodne o vydaní majetku oprávnenému dedičovi.

• Vydanie majetku: Nepravý dedič je povinný vydať majetok a jeho úžitky (napríklad výnosy z nájmu, úroky z vkladov). Ak nadobúdateľ vec získal od nepravého dediča a bol v dobrej viere, je chránený a nárok oprávneného dediča voči nemu je vylúčený, no zostáva nárok voči nepravému dedičovi vo forme peňažnej náhrady.
• Náhrada nákladov: Náklady, ktoré nepravý dedič vynaložil na majetok, mu musia byť nahradené, pričom rozsah náhrady závisí od jeho dobromyseľnosti.
• Premlčacia doba: Pre žalobu o peňažnú náhradu voči nepravému dedičovi, ak bola vec nadobudnutá treťou osobou v dobrej viere, platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto doba začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým je dedičské konanie skončené.

Prihlásenie poručiteľovej pohľadávky do dedičstva veriteľom a ani jej zaradenie do pasív dedičstva nie sú výkonom práva v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôžu teda zabrániť premlčaniu práva veriteľa. Ak veritelia svoju pohľadávku na základe výzvy súdu neprihlásia, nemá to vplyv na existenciu ich pohľadávky, ani na zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, s výnimkou, ak došlo k nariadeniu likvidácie dedičstva.

Často kladené otázky (FAQ)

Je možné napadnúť dedičskú dohodu, ak som s ňou pôvodne súhlasil?

Áno, je to možné, ale okolnosti sú obmedzené. Ak bol váš súhlas vynútený, daný v omyle, podvodom, alebo ak dohoda protirečí dobrým mravom či zákonu (napr. nerešpektuje práva maloletého dediča alebo neopomenuteľných dedičov), môžete ju napadnúť. Právne následky môžu vzniknúť aj vtedy, ak sa objaví nový majetok, ktorý nebol v dohode zahrnutý.

Čo sa stane, ak je dedičská dohoda vyhlásená za neplatnú?

Ak je dedičská dohoda vyhlásená za neplatnú, súd rozhodne o vydaní majetku oprávneným dedičom. V zásade sa pristúpi k novému prejednaniu dedičstva alebo sa majetok vydá tomu, kto je skutočným dedičom na základe zákona alebo platného závetu. Ak nadobudol majetok "nepravý dedič" (niekto, kto nemal dediť), je povinný ho vrátiť spolu s úžitkami.

Ako dlho mám na podanie žaloby o neplatnosť dedičskej dohody?

Ak sa domáhate vydania majetku od "nepravého dediča", všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Táto doba začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým je dedičské konanie skončené. V iných prípadoch môže platiť napríklad objektívna premlčacia lehota (3 roky od kedy k obohateniu došlo), avšak presné lehoty závisia od konkrétneho dôvodu neplatnosti a právnej povahy nároku.

Môže notár odmietnuť schváliť dedičskú dohodu?

Áno, notár ako súdny komisár má povinnosť dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváliť, ak zistí, že táto dohoda odporuje zákonu alebo dobrým mravom. Typickým príkladom je, ak dohoda nerešpektuje práva neopomenuteľných dedičov alebo ak by došlo k obchádzaniu veriteľov.

citácie/zdroje:

FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník: veľký komentár. 1.–4. zväzok. Bratislava: Eurokódex, Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb.

SMYČKOVÁ, R., ŠTEVČEK, M., TOMAŠOVIČ, M., KOTRECOVÁ, A. a kol.: Civilný mimosporový poriadok: komentár. 1. vyd. Bratislava: C. H. Beck, 2017,

ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., DRGONEC, J. a kol.: Civilný sporový poriadok: komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 

Mohlo by vás zaujímať
Ako postupovať v dedičskom konaní?
Dedičské konanie a ďalší postup

Dobrý deň, po smrti mojej mamy prebehlo dedičské konanie, v ktorom sme s ostatnými súrodencami podpísali dedičskú dohodu. V tom čase som súhlasil, pretože som bol pod veľkým psychickým tlakom a nemal som k dispozícii právnika. Teraz som však zistil, že v dohode nebol zahrnutý celý majetok – chýba rodinný pozemok, o ktorom som vtedy nevedel. Navyše mám pocit, že uzatvorená dohoda zvýhodňuje jedného dediča na úkor ostatných. Chcel by som sa informovať, či je možné túto dohodu, už schválenú notárom, napadnúť, a aký postup by som mal zvoliť, aby som ochránil svoje dedičské práva.

Mohlo by vás zaujímať
Je možné zrušiť dohodu o dedičstve?
Je možné zrušiť,obnoviť.vziať späť dohodu o dedičstve?
Zastupovanie v dedičskom konaní advokátom
Súdna obnova dedičského konania - zastupovanie
Urgentné napadnutie závetu - advokátom