Dedičstvo po otcovi pre mamu a dve deti: dom deťom, mame doživotné bývanie a čo s jej podielom
Právna pomoc zadarmo
Položiť otázku
Bez závetu dedia po manželovi manželka a deti rovnakým dielom – pri dvoch deťoch každý tretinu (§ 473 ods. 1 OZ). Dedičia sa však môžu dohodnúť inak: napríklad že dom zdedia deti a mame zriadia doživotné vecné bremeno bývania (§ 482 OZ, § 151o ods. 1 OZ). Čo dohoda dedičov urobiť nedokáže, je záväzne určiť, kto zdedí mamin majetok po jej smrti. To môže len mama sama závetom, pričom deti chráni povinný podiel.
Krok 1: najprv BSM, až potom dedičstvo
Ak manželia dom, auto či úspory nadobudli počas manželstva, patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Smrťou manžela BSM zaniká (§ 148 ods. 1 OZ) a vyporiada sa v konaní o dedičstve – podiely sú rovnaké (§ 150 OZ). Polovica týchto vecí patrí mame ako jej vlastný majetok a dedí sa len manželova polovica. Výnimkou sú veci, ktoré manžel zdedil alebo dostal darom – tie do BSM nepatria (§ 143 OZ) a dedia sa celé.
Príklad: dom v BSM v hodnote 200 000 €
| Osoba | Z BSM | Z dedičstva (1/3 z polovice) | Spolu podiel na dome |
|---|---|---|---|
| Manželka | 1/2 (100 000 €) | 1/6 (cca 33 333 €) | 2/3 |
| Syn | – | 1/6 (cca 33 333 €) | 1/6 |
| Dcéra | – | 1/6 (cca 33 333 €) | 1/6 |
Ilustratívny výpočet pri zákonnom dedení a dome v BSM. Ak dom patril len manželovi, každý z troch dedičov má 1/3.
Možnosti rozdelenia v dedičskom konaní
| Riešenie | Výhody | Riziká |
|---|---|---|
| Bez dohody – každý 1/3 (§ 483 OZ) | žiadne vyjednávanie | spoluvlastníctvo domu aj auta, neskoršie spory |
| Dom deťom, mame vecné bremeno doživotného bývania | mama má bývanie zapísané v katastri; po jej smrti netreba ďalšie dedičské konanie o dome | mama sa vlastníctva vzdáva natrvalo, pri predaji či úvere rozhodujú deti |
| Mama nadobudne dedičský podiel na dome, deti auto alebo vyplatenie | mama zostáva vlastníčkou celého domu | po jej smrti nové dedičské konanie; rozhodne jej závet alebo zákon |
| Predaj domu a rozdelenie peňazí | čisté rozdelenie, splatenie dlhu | mama prichádza o bývanie |
Dohodu dedičov súd schváli, ak neodporuje zákonu ani dobrým mravom (§ 482 ods. 2 OZ). Hodnoty vecí, ktoré dedičia uvedú, rozhodujú aj o tom, ako sa rozdelí zodpovednosť za dlh.
Pozor pri dome v BSM: dohoda dedičov sa týka len otcovej polovice. Aby deti nadobudli celý dom, musí im mama prenechať aj svoju polovicu – napríklad v dohode o vyporiadaní BSM, ktorú súd schvaľuje v konaní o dedičstve (§ 195 Civilného mimosporového poriadku), ak ju takto notár pripustí, alebo neskôr darovacou zmluvou s vecným bremenom. Inak mama zostane spoluvlastníčkou svojej polovice.
Dlh v dedičstve
Každý dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, pri viacerých dedičoch podľa pomeru toho, čo nadobudli (§ 470 OZ). Kto zdedí cennejšiu časť, nesie aj väčšiu časť dlhu. Prakticky sa oplatí dlh splatiť ešte pred rozdelením alebo dohodnúť, že ho splatí ten, kto dostane auto či dom. Ak bol dlh spoločný (napr. úver manželov), mama zaň zodpovedá aj ako dlžníčka, nielen ako dedička.
Dá sa už teraz zariadiť, čo bude po mame?
Nie dohodou dedičov. Dedičské konanie po otcovi rieši len otcov majetok. O tom, čo patrí mame, rozhodne po jej smrti jej závet alebo zákon. Dohoda, ktorou by sa deti vopred vzdali budúceho dedičstva, je neplatná (§ 574 ods. 2 OZ).
- Závet mamy môže určiť rovnaké podiely detí. Mama ho však môže kedykoľvek zmeniť.
- Povinný podiel – plnoleté dieťa musí dostať aspoň polovicu zákonného podielu (§ 479 OZ), inak je závet v tejto časti neplatný.
- Vydedenie je možné len zo zákonných dôvodov (§ 469a OZ), napríklad keď dieťa v rozpore s dobrými mravmi neposkytlo rodičovi pomoc v chorobe či starobe alebo oň neprejavuje opravdivý záujem. Dôvod musí byť v listine uvedený a dieťa ho môže po smrti mamy napadnúť.
- Riešenie s vecným bremenom je jediný spôsob, ako už dnes zafixovať rozdelenie domu medzi deti – čo mama nevlastní, nemôže závetom odkázať inak.
Súvisiace otázky
Musí mama dedičstvo odmietnuť, aby dom dostali deti?
Nie. Odmietnutím by jej podiel pripadol ostatným dedičom a nemohla by si vyjednať vecné bremeno. Vhodnejšia je dohoda dedičov, v ktorej sa vecné bremeno zriadi priamo.
Platí sa za vecné bremeno daň?
Daň z dedičstva sa na Slovensku neplatí. Vecné bremeno zriadené dohodou dedičov sa zapisuje do katastra na základe uznesenia o dedičstve; odmena notára sa počíta len z čistej hodnoty dedičstva – mamina polovica z BSM do nej nepatrí a do základu odmeny sa nezapočítava.
Môže sa mama neskôr vecného bremena vzdať?
Áno, dohodou s vlastníkmi domu. Zánik sa zapíše do katastra. Najneskôr vecné bremeno zanikne jej smrťou (§ 151p ods. 4 OZ).
Kto platí dane a energie, keď dom vlastnia deti a býva v ňom mama?
Daň z nehnuteľností platia vlastníci. Náklady na zachovanie a opravy znáša oprávnená osoba primerane, ak sa nedohodnú inak (§ 151n ods. 3 OZ). Odporúčam to upraviť priamo v dohode.
Súvisiace články
- Dedičstvo po otcovi pre mamu a štyri deti: výpočet podielov a kto zaplatí dlh
- Mama a brat mi chcú prenechať celé dedičstvo po otcovi
- Pozemky, ktoré otec zdedil: dedí ich aj mama?
- Mama má doživotné právo bývania a je v zariadení: kto platí náklady?
- Vyplatenie sestry za vzdanie sa dedičstva, kým mama žije: je taká dohoda platná?
Chcete dedičstvo rozdeliť tak, aby mama mala istotu bývania a deti férový podiel? Pripravíme návrh dohody dedičov aj závet. Dohodnite si konzultáciu.
JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, Bratislava
Môže mama v dedičskom konaní prenechať dom deťom a ponechať si doživotné bývanie?
Čo sa stane, ak sa dedičia u notára nedohodnú?
Kto splatí dlh po otcovi, ak si dedičia rozdelia majetok nerovnako?
Môže jeden dedič zdediť pozemok a druhý dom, ktorý na ňom stojí?
Môže mama neskôr vydediť dieťa, ktoré sa o ňu nestará?
Otázka
Dobrý deň, po zosnulom dedia manželka a dve dospelé deti. V dedičstve je rodinný dom s pozemkom, auto a dlh. Mama v dome býva, deti žijú samostatne. Ako dedičstvo spravodlivo rozdeliť? Môže mama prenechať dom deťom a ponechať si doživotné bývanie? Môže jeden zdediť pozemok a druhý dom? A dá sa už v dedičskom konaní zariadiť, aby si po maminej smrti deti jej podiel rozdelili rovnako a žiadne nebolo vydedené?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
bez závetu dedia manželka a obe deti v prvej skupine rovnakým dielom, každý tretinu (§ 473 ods. 1 OZ). Ak manželia dom nadobudli počas manželstva, najprv sa vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo – polovica patrí manželke a dedí sa len manželova polovica. Dedičia sa môžu dohodnúť aj inak (§ 482 OZ), napríklad že dom zdedia deti a mame zriadia doživotné vecné bremeno bývania. Za dlh zodpovedajú dedičia podľa pomeru toho, čo zdedili (§ 470 OZ).
Dohoda dedičov však nemôže záväzne určiť, kto zdedí mamin majetok po jej smrti. To môže urobiť len mama sama závetom; plnoleté deti majú nárok na povinný podiel (§ 479 OZ) a vydediť ich možno len zo zákonných dôvodov (§ 469a OZ). Podrobný rozbor nájdete nižšie.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Môže mama v dedičskom konaní prenechať dom deťom a ponechať si doživotné bývanie?
Mama by chcela, aby dom po otcovi zdedili deti, pričom ona by v ňom chcela bývať až do smrti. Dá sa takáto dohoda uzavrieť priamo u notára?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Áno. Dedičia sa môžu na súde (u notára ako súdneho komisára) dohodnúť, že dom nadobudnú len deti, a súčasťou dohody môže byť zriadenie vecného bremena doživotného bývania v prospech mamy. Vecné bremeno môže podľa § 151o ods. 1 OZ vzniknúť aj dohodou dedičov schválenou v konaní o dedičstve a zapíše sa do katastra. Mama tak nebude vlastníčkou, no z domu ju nikto nemôže vysťahovať ani pri predaji. Rozhodnutie však dobre zvážte – mama sa vlastníctva vzdáva natrvalo a bez súhlasu detí ho späť nezíska.
Čo sa stane, ak sa dedičia u notára nedohodnú?
Ak sa matka a deti nedokážu dohodnúť na rozdelení domu a auta, ako bude notár postupovať a čo bude nasledovať?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Ak sa dedičia nedohodnú, súd (notár ako súdny komisár) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov (§ 483 OZ). Pri zákonnom dedení manželky a dvoch detí tak každý dostane tretinu z každej veci a vznikne podielové spoluvlastníctvo domu aj auta. Nedohoda teda dedičské konanie nezablokuje, len presunie problém na neskôr. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú ani potom, ktorýkoľvek z nich môže navrhnúť, aby spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd (§ 142 OZ).
Kto splatí dlh po otcovi, ak si dedičia rozdelia majetok nerovnako?
Otec zanechal dlh. Ak sa dohodneme, že dom dostanú deti a mama len auto, kto bude dlh splácať?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Za dlhy poručiteľa zodpovedá každý dedič do výšky ceny toho, čo zdedil, a pri viacerých dedičoch podľa pomeru nadobudnutého dedičstva (§ 470 OZ). Ak dom pripadne deťom a mame len auto, ponesú deti väčšinu dlhu podľa hodnôt v schválenej dohode. Dedičia sa môžu v dohode dohodnúť aj na tom, kto dlh fakticky zaplatí, napríklad ten, kto dostane cennejšiu vec. Veriteľa treba o dohode informovať; dlh sa najjednoduchšie vyrieši tak, že sa splatí ešte pred rozdelením alebo z predaja auta.
Môže jeden dedič zdediť pozemok a druhý dom, ktorý na ňom stojí?
Brat by chcel dom a sestra pozemok okolo neho. Dá sa dedičstvo takto rozdeliť a je to rozumné?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Právne áno – stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 OZ), takže dom a pozemok môžu mať rôznych vlastníkov. Prakticky to však neodporúčam. Vlastník domu potrebuje pozemok na prístup a užívanie, vlastník pozemku zase nemôže voľne využiť plochu pod domom, a spory sú takmer isté. Ak si chcete pozemok rozdeliť, oplatí sa geometrickým plánom oddeliť len záhradu, ktorá dom nepotrebuje, alebo dom s pozemkom ponechať jednému a ostatných vyplatiť.
Trápi vás "Dedičstvo po otcovi pre mamu a dve deti: dom deťom, mame doživotné bývanie a čo s jej podielom" a chcete pomôcť?
Môže mama neskôr vydediť dieťa, ktoré sa o ňu nestará?
Bojíme sa, že mama bude jedným z detí manipulovať a druhému sa vyhrážať, že mu nič nenechá. Môže dieťa vydediť a dá sa tomu predísť?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Vydediť dieťa možno len zo zákonných dôvodov uvedených v § 469a OZ, napríklad ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytlo rodičovi potrebnú pomoc v chorobe či starobe alebo oň neprejavuje opravdivý záujem. Vydedenie musí mať formu závetu a dôvod v ňom musí byť uvedený. Plnoletému dieťaťu inak patrí aspoň polovica zákonného podielu (§ 479 OZ). Zmluvne tomu vopred zabrániť nemožno – vzdať sa práv, ktoré vzniknú až v budúcnosti, je neplatné (§ 574 ods. 2 OZ) a mama môže závet kedykoľvek zmeniť.