Vyplatenie sestry za vzdanie sa dedičstva, kým mama žije: je taká dohoda platná?
Právna pomoc zadarmo
Položiť otázku
Dohoda so súrodencom, že sa za peniaze vopred vzdá dedičstva po rodičovi, ktorý ešte žije, je neplatná – ústna aj písomná, aj u notára. Kým rodič žije, dedičstvo neexistuje a dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná (§ 574 ods. 2 OZ). Peniaze zaplatené na základe takej dohody by ste mohli žiadať späť, súrodenec by však po smrti rodiča mohol dediť naplno. Riešenie treba hľadať u rodiča – darovaním, závetom alebo zmluvou o investíciách.
Prečo sa nemožno vzdať dedičstva vopred
- Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Dovtedy deti nemajú na majetok rodiča žiadny nárok.
- Vzdanie sa budúcich práv je neplatné (§ 574 ods. 2 OZ). Súčasná úprava nepozná ani zmluvu o zrieknutí sa dedičstva.
- Dedičstvo možno odmietnuť až po smrti poručiteľa v konaní o dedičstve; tam sa dedičia môžu aj platne dohodnúť, kto čo nadobudne a koho vyplatí.
- Čo ste súrodencovi zaplatili z neplatnej dohody, je bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať (§ 451 ods. 2 OZ). Nárok sa však premlčuje (§ 107 OZ).
Čo môže urobiť rodič – porovnanie možností
| Riešenie | Výhoda | Na čo myslieť |
|---|---|---|
| Darovanie domu alebo podielu s vecným bremenom bývania pre rodičov | Investujete do vlastného; rodičia bývajú ďalej. | Dar sa pri dedení zo zákona započíta do vášho podielu (§ 484 OZ). |
| Kúpa domu alebo podielu za skutočne zaplatenú cenu | Nič sa nezapočítava. | Cena musí byť reálne zaplatená a preukázateľná. |
| Závet v prospech dieťaťa, ktoré v dome býva | Rodič zostáva vlastníkom; závet môže kedykoľvek zmeniť. | Súrodenec musí dostať aspoň polovicu zákonného podielu (§ 479 OZ), ak nie je vydedený. |
| Písomná zmluva o investíciách (pôžička, uznanie dlhu) | Investícia je zdokumentovaná; dlh prechádza na dedičov. | Treba presne uviesť sumy a podmienky vrátenia. |
Investície do domu rodiča
Kto bez zmluvy investuje do cudzej nehnuteľnosti, má voči vlastníkovi spravidla len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu zhodnotenia (§ 451 OZ). Subjektívna premlčacia lehota je dva roky, objektívna tri roky (§ 107 OZ). Ak tento nárok včas nevznesiete, v konaní o dedičstve sa investície uplatňujú veľmi ťažko. Uschovajte faktúry, výpisy z účtu a fotodokumentáciu prác.
Postup v praxi
- Sestre zatiaľ nič neplaťte na základe „dohody o vzdaní sa dedičstva“.
- Dohodnite sa s mamou na jednom z riešení v tabuľke a dajte ho spísať písomne.
- Ak chcete sestru vyplatiť už teraz, urobte to tak, aby to malo právny základ – napríklad mama daruje dom obom deťom do podielového spoluvlastníctva a vy od sestry jej podiel kúpite.
- Po smrti mamy sa so sestrou môžete dohodnúť v konaní o dedičstve; dohodu dedičov schvaľuje súd.
Vzor: darovacia zmluva na dom na darovacie-zmluvy.sk
Súvisiace otázky
Platí dohoda, ak ju podpíše aj mama?
Nie. Ani súhlas rodiča nezmení nič na tom, že sa súrodenec vzdáva práva, ktoré mu ešte nevzniklo.
Môže mama dom rozdeliť medzi deti ešte za života?
Áno, darovaním alebo predajom. Vlastník môže so svojím majetkom za života nakladať podľa svojej vôle, súhlas detí nepotrebuje.
Započíta sa mi rekonštrukcia, ktorú som zaplatila?
Nie automaticky. Investície treba preukázať a uplatniť ako pohľadávku voči mame (neskôr voči dedičstvu), a to včas pred premlčaním.
Čo ak sestra po smrti mamy dedičstvo odmietne?
Odmietnutie je možné až po smrti mamy, v lehote jedného mesiaca od upovedomenia súdom (§ 463 OZ), a nemožno ho odvolať.
Súvisiace články
- Dá sa vzdať dedičstva vopred?
- Vzdanie sa dedičstva v prospech súrodenca
- Vyplatenie súrodenca pri darovaní
- Rodičia darovali dom súrodencovi: na čo mám nárok?
- Darovacia alebo kúpna zmluva na byt pre dieťa
Chcete rodinný dom vyriešiť ešte za života rodičov tak, aby nevznikol spor? Navrhneme vhodný postup a pripravíme zmluvy. Dohodnite si konzultáciu.
JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, Bratislava
Najčastejšie otázky
Možno zmluvne zabezpečiť vrátenie investícií do domu rodičov pri dedení?
kto investuje do cudzej nehnuteľnosti bez zmluvy, má voči vlastníkovi spravidla len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu zhodnotenia (§ 451 OZ). Tento nárok sa premlčuje – subjektívna lehota je dva roky odo dňa, keď ste sa o obohatení dozvedeli, objektívna tri roky (§ 107 OZ).
celá odpoveď ›Možno sa za odplatu vopred vzdať dedičstva po žijúcom rodičovi?
nie. Kým mama žije, dedičstvo ešte neexistuje a dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je podľa § 574 ods.
celá odpoveď ›Môže rodič počas života darovať byt deťom a zriadiť súrodencovi doživotné právo bývania?
rozumiem Vašej situácii a obavám, ktoré súvisia s rozdelením majetku medzi deti, najmä ak je jeden z potomkov problémový. Vysvetlím Vám, aké možnosti podľa slovenského občianskeho práva existujú, ako aj ich limity a riziká.
celá odpoveď ›Môžem v závete určiť dedičov vrátane maloletých a vydediť nevestu alebo zaťa?
áno, za dedičov môžete určiť aj neplnoleté osoby. Zaťa, či nevestu nemusíte vydediť, pretože oni ani nemajú dedičské právo po Vašej osobe.
celá odpoveď ›Dá sa vysporiadať rodinný dom bez súhlasu spoluvlastníka (otca)?
pokiaľ je problém len v tom, že Váš otec nechce nič vybavovať ohľadom kúpno-predajnej zmluvy, potom vec môžete riešiť aj tým spôsobom, že advokát prípadne notár sa aj osobne môže dostaviť k Vám za účelom overenia jeho podpisu na kúpnopredajnej prípadne darovacej zmluve. Z otázky predpokladáme, že RD je v bezpodielovom…
celá odpoveď ›Môže sa dieťa domáhať podielu na nehnuteľnosti rodičov ešte za ich života?
zo zákona platí, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Prakticky to znamená, že rodičia Vášho manžela môžu so svojim majetkom disponovať podľa svojho uváženia a nepotrebujú k tomu žiaden súhlas svojich detí a na druhej strane deti nemôžu za života rodičov žiadať, aby im rozdelili budúce dedičstvo.
celá odpoveď ›Otázka
Dobrý deň, s manželom bývame v dome, ktorý vlastní moja mama, a čiastočne sme ho zrekonštruovali. So sestrou sme sa ústne dohodli, že jej vyplatíme polovicu hodnoty domu pred rekonštrukciou a ona sa potom zriekne nároku na dedičstvo po mame. Mama s tým súhlasí, ale prepísať dom na mňa zatiaľ nechce. Ako mám postupovať? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
dohoda so sestrou, že sa za peniaze vopred „zriekne“ dedičstva po mame, by bola neplatná – kým mama žije, dedičstvo neexistuje a dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná (§ 574 ods. 2 OZ). Sestra by mohla zaplatené peniaze dokonca držať bez právneho dôvodu a vy by ste ich museli vymáhať ako bezdôvodné obohatenie.
Bezpečnejšie je riešiť to s mamou: darovaním domu alebo jeho podielu vám s vecným bremenom bývania pre rodičov, závetom alebo aspoň písomnou dohodou o vašich investíciách do jej domu. Po smrti mamy sa so sestrou môžete platne dohodnúť v konaní o dedičstve.
Podrobnejší rozbor nájdete nižšie.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Možno zmluvne zabezpečiť vrátenie investícií do domu rodičov pri dedení?
Dobrý deň, s manželom bývame v dome mojich rodičov a chystáme sa ho za vlastné peniaze zrekonštruovať. Dom vlastnia rodičia. Ako sa máme poistiť, aby sme o investované peniaze neprišli, ak by sa dom neskôr dedil medzi súrodencov? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
kto investuje do cudzej nehnuteľnosti bez zmluvy, má voči vlastníkovi spravidla len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu zhodnotenia (§ 451 OZ). Tento nárok sa premlčuje – subjektívna lehota je dva roky odo dňa, keď ste sa o obohatení dozvedeli, objektívna tri roky (§ 107 OZ). Preto je dôležité riešiť veci vopred a písomne.
Najbezpečnejšie je, ak vám rodičia ešte pred rekonštrukciou darujú dom alebo jeho podiel a zriadia si v ňom vecné bremeno doživotného bývania. Dar sa vám však pri dedení zo zákona započíta do dedičského podielu (§ 484 OZ). Ďalšou možnosťou je písomná zmluva s rodičmi o investíciách (napríklad pôžička alebo uznanie dlhu), z ktorej bude zrejmé, koľko ste vložili a čo vám rodičia alebo ich dedičia majú vrátiť.
Uschovajte si faktúry, výpisy z účtu a fotodokumentáciu prác. Bez dôkazov sa investície v konaní o dedičstve uplatňujú veľmi ťažko.
Možno sa za odplatu vopred vzdať dedičstva po žijúcom rodičovi?
Dobrý deň, brat by sa chcel za vyplatenie určitej sumy vzdať dedičstva po našej mame, ktorá ešte žije. Dá sa s ním uzavrieť taká zmluva, prípadne u notára? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
nie. Kým mama žije, dedičstvo ešte neexistuje a dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná. Nepomôže ani notárska zápisnica. Súčasná úprava zmluvu o zrieknutí sa dedičstva vopred nepozná.
Ak by ste bratovi teraz zaplatili, plnili by ste z neplatnej dohody a mohli by ste peniaze žiadať späť ako bezdôvodné obohatenie (§ 451 OZ). Brat by si po smrti mamy mohol napriek tomu uplatniť svoj dedičský podiel.
Brat môže dedičstvo odmietnuť až po smrti mamy v konaní o dedičstve, prípadne sa dedičia môžu dohodnúť, že majetok nadobudne len jeden z nich a ostatných vyplatí. Za života mamy je riešením napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo závet – pri závete však brat ako neopomenuteľný dedič musí dostať aspoň polovicu svojho zákonného podielu (§ 479 OZ), ak nie je vydedený.
Môže rodič počas života darovať byt deťom a zriadiť súrodencovi doživotné právo bývania?
Dobrý deň,
touto formou by som Vás chcela požiadať o radu.
Ako môže rodič rozdeliť majetok svojim deťom ešte počas života? Problém je, že jeden z troch súrodencov má vážne problémy s hazardom. Ostatní dvaja nechcú niesť zodpovednosť za jeho prípadné dlhy, ale zároveň ho nechcú pripraviť o jeho podiel. Je možné majetok počas života rodiča rozdeliť tak, aby dvaja súrodenci dostali svoj podiel a tretí súrodenec by mal len právo užívať byt, v ktorom by mohol doživotne bývať, prípadne s obmedzením, že byt nemôže určitý čas predať? Alebo, ak by sa byt predal, je možné zabezpečiť, aby súd určil majetkového opatrovníka, ktorý by mu vyplácal peniaze postupne, aby mal zabezpečený pravidelný príjem?
Naším cieľom je, aby bol problémový súrodenec zabezpečený, no zároveň aby sme predišli situácii, keď by celý jeho podiel mohol byť rýchlo premrhaný. Chceli by sme, aby bola o každého postarané, ale aj aby sme my nemali dlhodobé starosti a zodpovednosti spojené s jeho spravovaním majetku.
Vopred ďakujem za Vašu radu.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
rozumiem Vašej situácii a obavám, ktoré súvisia s rozdelením majetku medzi deti, najmä ak je jeden z potomkov problémový. Vysvetlím Vám, aké možnosti podľa slovenského občianskeho práva existujú, ako aj ich limity a riziká.
Najprv je potrebné si uvedomiť, že počas života môže vlastník so svojím majetkom nakladať podľa vlastnej vôle, teda môže ho darovať, predať alebo inak previesť na kohokoľvek, vrátane svojich detí. Zároveň však platí, že po smrti sa dedí podľa zákona alebo závetu, pričom zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov (deti), ktorí majú nárok na povinný podiel, ak by boli opomenutí v závete.
Ak chcete majetok rozdeliť počas života, môžete využiť najmä tieto právne inštitúty:
Darovanie – môžete darovať jednotlivé časti majetku deťom podľa vlastného uváženia. Pri darovaní bytu problémovému synovi môžete do darovacej zmluvy zakotviť vecné bremeno doživotného užívania bytu v jeho prospech, prípadne aj v prospech inej osoby (napr. seba). Vecné bremeno však nebráni vlastníkovi byt predať, iba nový vlastník musí rešpektovať právo doživotného užívania. Nemožno však platne do zmluvy zakotviť absolútny zákaz prevodu bytu na určitý čas (napr. 5 rokov), pretože takýto zákaz je podľa judikatúry a komentárov k Občianskemu zákonníku neplatný pre rozpor so zásadou voľného nakladania s vlastníctvom veci.
Zriadenie podielového spoluvlastníctva – môžete rozdeliť byt na podiely a každému dieťaťu darovať určitý podiel, čím zabránite tomu, aby problémový brat predal nehnuteľnosť samostatne. Totiž, ak je vec v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, možno ju predať len so súhlasom všetkých spoluvlastníkov. Spoluvlastník môže predať len svoj podiel na spoločnej veci, avšak aj tu platí predkupné právo ostatných spoluvlastníkov.
Závet – ak by ste majetok nerozdelili počas života, môžete spísať závet, v ktorom určíte, kto čo zdedí. Aj tu však platí ochrana neopomenuteľných dedičov. Dedičskú zmluvu súčasný Občiansky zákonník nepozná.
Pokiaľ osoba nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, nemôžete jej zabrániť, aby nakladala so svojím majetkom podľa vlastného uváženia. Opatrovníka aj na správu majetku majú len maloleté osoby alebo osoby, ktoré sú obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. Obmedziť osobu v spôsobilosti na právne úkony však môže jedine súd súdnym rozhodnutím, ak sú splnené zákonné dôvody pre takéto obmedzenie.
Odporúčam zvážiť darovanie majetku počas života s tým, že problémovému synovi zriadite vecné bremeno doživotného užívania bytu, prípadne mu darujete podiel na niektorej z nehnuteľností. Absolútny zákaz prevodu bytu na určitý čas nie je možné dohodnúť. Ak by sa stav syna zhoršil, je možné iniciovať konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka, ktorý by spravoval jeho majetok. Všetky tieto kroky odporúčam konzultovať s advokátom, ktorý pripraví zmluvy na mieru a vysvetlí riziká.
Môžem v závete určiť dedičov vrátane maloletých a vydediť nevestu alebo zaťa?
Dobrý deň,
chcel by som sa opýtať, či je možné menovite určiť dedičov, vrátane neplnoletých, a zároveň vydediť napríklad nevestu alebo zaťa. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
áno, za dedičov môžete určiť aj neplnoleté osoby. Zaťa, či nevestu nemusíte vydediť, pretože oni ani nemajú dedičské právo po Vašej osobe. Po Vás podľa zákona môžu dediť napr. Vaše deti, či manžel, ale nie manželia Vašich detí.
Trápi vás "Vyplatenie sestry za vzdanie sa dedičstva, kým mama žije: je taká dohoda platná?" a chcete pomôcť?
Dá sa vysporiadať rodinný dom bez súhlasu spoluvlastníka (otca)?
Dobrý deň,
Rada by som sa spýtala na možnosti vysporiadania dedičstva v prípade, keď obaja rodičia stále žijú. Náš otec je smrteľne chorý a očakáva sa, že mu zostávajú len pár mesiacov života. Moja matka by rada ešte za jeho života vysporiadala rodinný dom, aby sme sa vyhli dedičskému konaniu. Otec však o vysporiadaní nechce ani počuť a čaká, že sa to porieši až po jeho smrti, aby na to nemusel myslieť.
Náš dom je v pôvodnom stave a potrebný je jeho úplný zásah a rekonštrukcia. Sme traja súrodenci a dohodli sme sa, že sestra s manželom ostanú bývať s rodičmi a postarajú sa o nich. Avšak nechcú začať s rekonštrukciou, pretože dom nie je vysporiadaný a prepísaný na ich meno. Je nejaká možnosť vysporiadať majetkovo dom, keď otec ako polovičný majiteľ nechce s tým súhlasiť?
Existuje spôsob, ako sa v tejto situácii vyhnúť zdĺhavému dedičskému konaniu po smrti otca? Ďalej, ak by moja sestra teraz začala investovať do domu, ako by mohla ošetriť svoje investície tak, aby nepodliehali dedičskému konaniu?
Vopred ďakujem za každú odpoveď, ktorá by nám pomohla vyriešiť túto situáciu.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
pokiaľ je problém len v tom, že Váš otec nechce nič vybavovať ohľadom kúpno-predajnej zmluvy, potom vec môžete riešiť aj tým spôsobom, že advokát prípadne notár sa aj osobne môže dostaviť k Vám za účelom overenia jeho podpisu na kúpnopredajnej prípadne darovacej zmluve.
Z otázky predpokladáme, že RD je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak je to tak, potom platí ust. § 145 Obč. zákonníka :
"(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne."
Z uvedeného zákonného textu vyplýva, že ak by ste chceli investovať - rekonštruovať RD, potrebujete súhlas oboch rodičov ako bezpodielových spoluvlastníkov.
Otca ako vlastníka nehnuteľnosti nemôžete prinútiť k tomu, aby nehnuteľnosť previedol na budúcich potencionálnych dedičov resp. aby súhlasil s rekonštrukciou.
Treba však rozoznávať investície do nehnuteľnosti spočívajúce v zmene vybavenia (chladnička, TV a podobne), alebo ide o práce, kde nie je potrebné ohlásenie stav. úradu (výmena okien, dverí, maľovanie a podobne) alebo stav. práce, kde potrebujete ohlásenie prípadne stavebné povolenie stav. úradu. Pre podanie ohlásenia stavby prípadne pre podanie žiadosti o stav. povolenie sú potrebné podpisy oboch vlastníkov nehnuteľnosti.
Ak je vo veci treba ohlásenie stav. úradu prípadne stav. povolenie, možnosťou je len dohodnúť sa písomne, že obaja rodičia budú súhlasiť s rekonštrukciou nehnuteľnosti a podať ohlásenie resp. žiadosť o stav. povolenie na stav. úrad.
Môže sa dieťa domáhať podielu na nehnuteľnosti rodičov ešte za ich života?
Dobrý deň, chcela by som sa informovať o pravidlách dedenia. Môj manžel pochádza z rodiny troch súrodencov. Pred pätnástimi rokmi sme sa vzali a jeho rodina ho ako keby odsunula z života. Ostatní súrodenci dostávajú všetko, len môjmu manželovi nič neposkytujú a on nie je na nich naštvaný. Rada by som sa spýtala, či je možné požiadať o čiastku z nehnuteľnosti a zda je to právne v poriadku, ak ešte rodičia žijú a on tam nebýva. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
zo zákona platí, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Prakticky to znamená, že rodičia Vášho manžela môžu so svojim majetkom disponovať podľa svojho uváženia a nepotrebujú k tomu žiaden súhlas svojich detí a na druhej strane deti nemôžu za života rodičov žiadať, aby im rozdelili budúce dedičstvo.
Ak by aj manžel chcel požiadať o svoju čiastku z nehnuteľnosti , ktorá by na neho pripadala v prípade dedenia, jeho rodičia túto žiadosť nemusia brať do úvahy a nie sú na túto povinný odpovedať. Poznamenávame, že nie je podmienkou darovania alebo predaja nehnuteľnosti Vášmu manželovi to, aby v dotknutej nehnuteľnosti aj býval.
Riešením by hádam bolo zistiť dôvody tohto stavu a usporiadať ich ak je to možné.
Chceme ešte uviesť, že v prípade úmrtia rodiča Vášho manžela platí, že ust. § 484 Občianskeho zákonníka (citujeme) :
"Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený."
Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že dedičovi do dedičského podielu sa započítava to čo za života od poručiteľa dostal ak sa nejedná o obvyklé darovanie. Darovanie nehnuteľnosti sa nepovažuje za obvyklý dar.
Alebo inakšie, súrodencom Vášho manžela sa započítava na ich dedičský podiel to, čo za života už dostali od poručiteľa pokiaľ sa nejedná o obvyklé darovanie. Podmienkou však je, aby nejaký majetok bol predmetom dedičstva.
Súčasne platí, že pokiaľ by rodičia manžela spísali závet, potom podľa ust. § 479 Obč. zákonníka platí, že "plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."
Stav nehnuteľnosti môžete zistiť na stránke www.katasterportal.sk.