Vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi – žaloba

Dedičské konanie je často zložitým a citlivým procesom, ktorého cieľom je spravodlivo rozdeliť majetok zosnulého (poručiteľa) medzi jeho právnych nástupcov, dedičov. Čo sa však stane, ak sa po skončení dedičského konania ukáže, že určitý majetok, ktorý mal patriť poručiteľovi, nebol zahrnutý do dedičstva, alebo sa dokonca ocitol v rukách osoby, ktorá naň nemala právny nárok? V takýchto prípadoch nemusí stačiť len rozhodnutie z dedičského konania a oprávnený dedič je nútený domáhať sa svojho práva prostredníctvom žaloby na určenie vlastníctva.

Tento článok podrobne vysvetľuje právne východiská a procesné možnosti, ako sa domôcť svojho dedičského práva, ak štandardné dedičské konanie nebolo dostatočné. Zameriame sa na kľúčové aspekty, ktoré je potrebné pochopiť pre úspešné presadenie vašich nárokov.

Proces dedenia a postavenie dediča

V slovenskom právnom poriadku sa dedenie zakladá na princípe **univerzálnej sukcesie**. To znamená, že smrťou poručiteľa vstupuje dedič do všetkých jeho práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a neprechádzajú na iné subjekty inak ako dedením. Nejde pritom o žiadny špecifický úkon, ako je to napríklad pri prevode vlastníctva alebo postúpení pohľadávky.

Dedičské právo je majetkovým právom, avšak samo o sebe **nemôže byť predmetom právneho obehu**. Nemožno sa ho vopred vzdať, postúpiť na iného ani scudziť na základe právneho úkonu medzi živými (inter vivos).

Úloha súdu a notára v dedičskom konaní

V dedičskom konaní, ktoré vedie notár ako súdny komisár poverený súdom, je primárnou úlohou súdu zistiť všetok majetok poručiteľa a jeho dlhy. Notár koná z úradnej povinnosti a nie je viazaný len vyjadreniami účastníkov konania o rozsahu majetku. Pri zisťovaní skutočností sa riadi **vyšetrovacím princípom**, čo znamená, že má aktívne zisťovať, či sú tvrdené skutočnosti pravdivé, nielen čakať, kým ich žiadateľ preukáže.

Právoplatné rozhodnutie súdu o dedičstve (vydané notárom) je kľúčové. Týmto rozhodnutím sa **definitívne určí, kto sa stal dedičom** poručiteľovho majetku alebo jeho jednotlivých častí. Na základe tohto rozhodnutia je následne zrejmý rozsah zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Toto rozhodnutie je zároveň exekučným titulom pre pohľadávky medzi dedičmi (ak sa vzájomne vyplácajú), pre náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pre súdny poplatok a odmenu súdneho komisára. Pre veriteľa poručiteľa však toto uznesenie **nie je exekučným titulom**.

Prečo môže vzniknúť spor o vlastníctvo majetku v dedičstve?

Hoci je dedičské konanie navrhnuté tak, aby bolo komplexné, môžu nastať situácie, keď sa objavia sporné otázky týkajúce sa rozsahu majetku alebo dlhov poručiteľa.

Spornosť majetku a dlhov

Dedičské konanie je **mimosporové konanie**. To znamená, že nie je jeho cieľom riešiť hlboké spory o tom, či určitá vec alebo právo patrilo poručiteľovi, alebo či určitý dlh skutočne existuje. Ak je majetok alebo dlh medzi dedičmi sporný, súdny komisár túto spornosť iba konštatuje a na spornú položku pri výpočte čistej hodnoty dedičstva neprihliada. Dlhom sa rozumie sporný dlh, ak niektorý dedič popiera, že dlh vôbec existoval alebo zanikol. O spornosť dlhu nejde, ak bol potvrdený právoplatným rozsudkom. Dlh popieraný iným veriteľom poručiteľa sa taktiež nepovažuje za sporný.

Verejné registre a domnienka správnosti

Častým problémom je, ak poručiteľ nie je evidovaný ako vlastník veci alebo práva vo verejnom majetkovom registri (napr. kataster nehnuteľností, evidencia cenných papierov, patentový register, register ochranných známok). Napriek tomu, že by súdny komisár (notár) mohol na základe dokazovania zistiť, že zápis v registri nezodpovedá skutočnosti, **nemôže takúto vec v zásade automaticky pojať do súpisu majetku poručiteľa**. Je to z dôvodu **vyvrátiteľnej domnienky správnosti zápisu vo verejnom registri** a toho, že dedičský súd nemôže prejudiciálne rozhodovať o tom, či je zápis nesprávny. Rozhodnutie o dedičstve by v takom prípade nebolo listinou spôsobilou na zápis dedičov ako vlastníkov veci do verejného registra.

V praxi to znamená, že ak napríklad poručiteľ bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, ale v katastri je zapísaná iná osoba, dedičský súd **nemôže priamo rozhodnúť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva**.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe

V takýchto prípadoch, kde je sporná otázka vlastníctva alebo iného majetkového práva, má dedič **naliehavý právny záujem** na podaní určovacej žaloby. Typovo sa toto rieši žalobou dedičov na určenie, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom veci. Súdna prax tento postup považuje za správny a nevyhnutný. Takýto rozsudok súdu, ktorý určí, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom konkrétnej spornej veci, je potom listinou preukazujúcou vlastníctvo a umožňujúcou dedičom nadobudnutie dedičstva k spornej veci.

Kedy sa stáva dedič "nepravým"?

Pojem "**nepravý dedič**" sa v kontexte dedičského práva používa pre situácie, keď určitá osoba bola v dedičskom konaní určená ako dedič, avšak neskôr sa preukáže, že na to nemala právny nárok. Môže sa to stať z viacerých dôvodov:

• **Objavenie neskoršieho závetu**: Ak sa po skončení dedičského konania objaví platný závet, ktorý ruší predchádzajúci, alebo stanovuje iných dedičov, pôvodní dediči sa stávajú "nepravými".
• **Objavenie oprávnenejšieho dediča**: Napríklad ak sa objaví dedič, ktorého právny nárok na dedenie je silnejší (napríklad v dôsledku vydedenia, ktoré sa nepreukázalo, alebo v dôsledku nepoznania všetkých potomkov).
• **Zrušenie závetu**: Závet môže byť zrušený nielen neskorším závetom, ale aj jeho úmyselným zničením poručiteľom (roztrhanie, spálenie, vymazanie textu, preškrtnutie podpisu alebo dátumu). Ak bolo vyhotovených viac rovnopisov, názory sa rôznia, či na zrušenie stačí zničenie jedného, alebo všetkých rovnopisov. Ak však došlo k zničeniu listiny neúmyselne alebo treťou osobou, závet sa neruší, ak sa preukáže jeho existencia a platnosť.

V prípade, že sa objavia nové skutočnosti, ktoré spochybňujú dedičské právo (napríklad platnosť závetu), je potrebné riešiť ich prostredníctvom žaloby.

Žaloba na vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi

Ako bolo už naznačené, ak sú v dedičskom konaní sporné skutočnosti o majetku, ktoré nemôže súdny komisár vyriešiť, je potrebné podať žalobu mimo dedičského konania. Ide o žalobu, ktorou sa dedič (alebo dedičia) domáha na súde určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci alebo práva. Je to potrebné v prípadoch, keď súdny komisár nemôže sporné vlastníctvo vyriešiť v rámci mimosporového dedičského konania.

Typ žaloby a legitimácia

Typovo sa spor o vlastníctvo rieši **žalobou dedičov na určenie, že poručiteľ bol v čase svojho úmrtia vlastníkom veci**. Táto žaloba sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

• **Aktívne legitimovaní** na podanie takejto žaloby sú účastníci dedičského konania (napr. dediči), ktorí tak môžu urobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení.
• **Pasívne legitimovaní** sú všetci ostatní dediči (ktorí žalobu nepodali), inak bude žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Konania o žalobe sa musia zúčastniť buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní, všetci dediči.

Procesné následky úspešnej žaloby

Ak súd v sporovom konaní rozhodne, že určitá vec do dedičstva patrí (t.j. poručiteľ bol jej vlastníkom v čase smrti), prejedná sa táto vec v **dodatočnom dedičskom konaní**.

Premlčacia lehota

Pre uplatnenie takejto žaloby oprávneného dediča nie je stanovená žiadna osobitná dĺžka premlčacej doby. Preto sa tu použije **všeobecná trojročná premlčacia doba** podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Táto premlčacia doba začína plynúť nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je dedičské konanie skončené.

Odškodnenie a osobnostné práva v kontexte dedičstva

Dedičia vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle. Nie všetky práva a nároky poručiteľa však prechádzajú na dedičov. Je dôležité rozlišovať medzi majetkovými a nemajetkovými právami, ako aj právami viazanými výlučne na osobu poručiteľa.

Práva, ktoré smrťou zanikajú

Niektoré práva a povinnosti zanikajú smrťou poručiteľa a neprechádzajú na dedičov. Medzi ne patria napríklad:

• **Právo na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia**. Tieto nároky sú striktne spojené s osobou poškodeného a zanikajú jeho smrťou. Nezáleží pritom, či boli tieto práva právoplatným rozhodnutím súdu už priznané, alebo nie. Aj keď škodca nárok uznal, smrťou poškodeného zaniká.
• **Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie za neoprávnený zásah do osobnostných práv** je taktiež osobne spojená s osobou, ktorá sa zásahu dopustila, a preto zaniká jej smrťou.
• **Osobnostné práva autora** (napr. právo označiť dielo menom, právo na nedotknuteľnosť diela, autorský dohľad) zanikajú smrťou autora.

Naopak, **majetkové nároky zamestnanca** (napr. mzdové nároky) spravidla nezanikajú smrťou a prechádzajú na manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v domácnosti, a až potom sú predmetom dedičstva. Podobne je to s nárokmi na dávky sociálneho poistenia.

Ochrana osobnosti a jej prenosnosť

Ochrana osobnosti je vždy striktne spojená s konkrétnou fyzickou osobou. Neoprávnený zásah do sféry osobnosti jednej osoby (napríklad D. P.) neznamená automaticky neoprávnený zásah do sféry osobnosti iných osôb (napr. jeho rodinných príslušníkov), pokiaľ tieto osoby neboli v článku priamo spomenuté, alebo sa netvrdilo, že sa na inkriminovanom konaní podieľali alebo z neho profitovali.

Pri posudzovaní, či bol písomným prejavom (napr. novinovým článkom) zasiahnuté do osobnostných práv fyzickej osoby, je potrebné analyzovať nielen obsah, ale aj formu použitých výrazových prostriedkov. Obzvlášť významná je **otázka pravdivosti skutkových okolností**. Ak médiá informujú o okolnostiach súvisiacich s trestnou činnosťou, musia mať na zreteli **princíp prezumpcie neviny**. Zverejnenie nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich informácií môže prekročiť prípustné medze slobody prejavu. Bežný čitateľ nemusí vedieť rozlíšiť medzi obvinením a právoplatným odsúdením.

Náhrada škody ako majetkový nárok

Na rozdiel od osobnostných práv, **nárok na peňažné plnenie z titulu náhrady škody je majetkovým nárokom poručiteľky**, ktorý nie je viazaný iba na jej osobu, a preto jej smrťou nezaniká, a to bez ohľadu na to, či ho počas svojho života uplatnila na súde. Žalobca, ktorý je jediným dedičom, je vecne aktívne legitimovaný na podanie žaloby aj pred skončením dedičského konania.

Dedičské konanie a dlhy poručiteľa – vplyv na vydanie dedičstva

Dedičstvo po poručiteľovi sa neobmedzuje len na majetok, ale zahŕňa aj jeho dlhy. Prechod dlhov je neoddeliteľnou súčasťou dedičskej sukcesie.

Zodpovednosť dedičov za dlhy

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa len **do výšky ceny nadobudnutého dedičstva**. Táto zásada sa nazýva "**pro viribus hereditas**". Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Táto zodpovednosť sa vzťahuje nielen na majetok zdedený, ale aj na vlastný majetok dediča, pretože dochádza k splynutiu zdedeného majetku s jeho vlastným majetkom (**confusio bonorum**), pričom rozsah zodpovednosti je obmedzený cenou nadobudnutého dedičstva. Dedič nie je povinný zdedený majetok predať, aby uhradil dlhy.

Skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom. A to bez ohľadu na to, či veriteľ pohľadávku do dedičstva prihlásil a či bol dlh v súpise pasív uvedený. Ak oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul na fyzickú osobu, ktorá zomrela, prechod povinnosti (dlhu) na dediča je možné preukázať rozhodnutím o dedičstve.

Konvokácia veriteľov

Dedičia majú možnosť navrhnúť súdu, aby vyzval veriteľov na oznámenie svojich pohľadávok v určenej lehote (tzv. **convocatio creditorum**). Táto výzva slúži na zistenie dlhov poručiteľa a je v záujme dedičov. Jej účelom je správne zistenie výšky dlhov, čo je rozhodujúce pre posúdenie, či je dedičstvo predlžené a či je dôvod na nariadenie likvidácie. Ak veriteľ svoju pohľadávku na základe tejto výzvy neprihlási, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov, s výnimkou, ak dôjde k nariadeniu likvidácie dedičstva.

Predlžené dedičstvo a likvidácia

Pojem "**predlžené dedičstvo**" sa používa v prípade, keď celkové pasíva (dlhy) dedičstva prevyšujú jeho aktíva (majetok). V takýchto situáciách sa dedičstvo môže vyporiadať dvoma hlavnými spôsobmi:

1. Dohodou dedičov s veriteľmi o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov. Takáto dohoda musí byť uzavretá pred súdom (notárom) a podlieha jeho schváleniu. Ak sa majetok prenecháva veriteľovi, veritelia sa stávajú jeho vlastníkmi.
2. Likvidáciou (predlženého) dedičstva.

**Likvidácia dedičstva** je výlučne procesný úkon, ktorého účelom je **speňaženie všetkého majetku poručiteľa na úhradu jeho dlhov**. Likvidácia zabraňuje, aby bol na úhradu dlhu poručiteľa postihnutý aj vlastný majetok dediča, ktorý nepatril do dedičstva.

Priebeh likvidácie dedičstva:

1. **Nariadenie likvidácie**: Súd (notár ako súdny komisár) môže nariadiť likvidáciu predlženého dedičstva aj bez návrhu. Obvykle je nariadená na návrh dediča (ak mu svedčí výhrada súpisu), štátu pri odúmrte alebo veriteľa, ktorý preukázal pohľadávku. Po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva už neprichádza do úvahy iný spôsob skončenia dedičského konania.
2. **Zastavenie exekúcií**: Nariadením likvidácie sa nemôžu začať konania o výkon rozhodnutia alebo exekúcia a už začaté konania sa musia zastaviť.
3. **Postavenie veriteľov v likvidácii**: Veriteľ sa stáva účastníkom konania o likvidácii po právoplatnosti uznesenia o jej nariadení, ak prihlásil svoju pohľadávku. Uznesenie o nariadení likvidácie sa doručuje známym veriteľom. Všetkým veriteľom (známym aj neznámym) vzniká povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do likvidácie. Oneskorené prihlásenie pohľadávky nespôsobuje zánik možnosti jej uplatnenia, ak sa tak stane pred rozvrhom výťažku a pohľadávka nie je premlčaná. Všetci účastníci (dedičia, štát, prihlásení veritelia) majú právo vyjadrovať sa k existencii, výške a premlčaniu pohľadávok. Notár by mal byť aktívny pri namietaní premlčania, ale toto právo majú aj ostatní účastníci, najmä dedičia, štát a veritelia voči pohľadávkam iných veriteľov.
4. **Speňažovanie majetku**: Úkony pri speňažení majetku vykonáva notár ako súdny komisár vo vlastnom mene. Je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výťažok a informovať účastníkov o postupe. Spôsoby speňažovania zahŕhajú dražbu alebo priamy predaj.
   • **Dražba**: Možno vykonať formou exekučnej dražby (primerane podľa Exekučného poriadku) alebo dobrovoľnou dražbou (prostredníctvom dražobníka). Dražba je vhodná pre majetok podstatnej hodnoty.
   • **Priamy predaj**: Vhodný pre menej hodnotné veci, alebo ak je jediný záujemca. Notár uzatvára zmluvu o prevode (predaji) so záujemcom. Pri predaji poľnohospodárskeho pozemku je potrebné dodržiavať špecifické pravidlá zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku (ďalej len „zákon č. 140/2014 Z.z.“), ak sa predaj realizuje kúpnou zmluvou (prevodom), no nie ak je formou dražby (prechodom). Pri predaji podniku prechádzajú záväzky na kupujúceho, avšak predávajúci (štát) ručí za ich splnenie.
   • **Špecifiká speňažovania**: Napríklad členský podiel v bytovom družstve môže byť problematický. Jeden názor nepripúšťa jeho speňaženie ako také, len nárok na vyrovnávací podiel. Iný názor pripúšťa speňaženie členského podielu ako majetkového práva, avšak s komplexným riešením prechodu práva nájmu bytu, čo je v praxi zložité.
5. **Majetok, ktorý sa nepodarilo speňažiť**: Ak sa majetok poručiteľa nepodarilo speňažiť, pripadá na základe rozhodnutia súdu štátu ku dňu smrti poručiteľa. Štát v takom prípade zodpovedá za dlhy len majetkom z dedičstva, nie svojím iným majetkom. Je dôležité, aby súdny komisár vyvinul maximálne úsilie na speňaženie majetku a opakoval dražby, aby nedošlo k poškodeniu veriteľov.
6. **Rozvrh výťažku**: Konečným cieľom likvidácie je rozdelenie výťažku získaného speňažením medzi veriteľov podľa pravidiel uvedených v § 175v zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a následne § 208 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). O rozvrhu výťažku sa vydáva uznesenie, proti ktorému je prípustné odvolanie. Poradie uspokojenia pohľadávok je dané zákonom, pričom pre zabezpečené pohľadávky je rozhodujúci deň vzniku práva zabezpečujúceho pohľadávku, nie to, z predaja akého predmetu zabezpečenia bol výťažok dosiahnutý.

Dôsledky skončenia likvidácie

Právoplatným skončením likvidácie dedičstva zanikajú proti dedičom **neuspokojené pohľadávky veriteľov**. Ak sa však objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik.

Záver

Dedičské právo je komplexná oblasť, v ktorej sa môže vyskytnúť množstvo neočakávaných situácií, najmä pokiaľ ide o určenie skutočného rozsahu majetku a jeho vlastníctva. Ak sa stretnete so spornosťou majetku, ktorý by mal patriť do dedičstva, alebo ak je dedičstvo predlžené a vyžaduje si špecifické riešenia ako likvidácia, je nevyhnutné konať premyslene a s právnou pomocou.

Dobrý deň pán doktor, pred dvomi rokmi som zdedil po otcovi rodinný dom a pozemky na základe rozhodnutia notára. Teraz sa však objavilo, že otec vlastnil ešte ďalší pozemok v susednej obci, ktorý nebol uvedený v dedičskom konaní. Tento pozemok je v katastri stále zapísaný na meno jeho bratranca, ktorý zomrel pred 15 rokmi, no podľa susedov ho už dlhé roky užíval môj otec, platil z neho dane a mal k nemu všetky doklady. Problém je, že bratranec mal deti, ktoré teraz tvrdia, že pozemok patrí im, a odmietajú ho vydať. Chcel by som sa opýtať: môžem po takom čase ešte nejako právne dosiahnuť, aby sa tento pozemok stal súčasťou dedičstva po mojom otcovi? Ak áno, aký je postup, koľko to môže trvať a či hrozí, že by som sa nakoniec na súde neúspešne domáhal svojho práva?