Dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku: dedia všetci pôvodní dedičia, alebo len ten, kto dostal všetko?

Zhrnutie: Ak sa po skončení dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa, prejedná sa v dodatočnom konaní o dedičstve podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku (CMP). Účastníkmi sú všetci pôvodní dedičia – aj tí, ktorí v pôvodnom konaní uzavreli dohodu, podľa ktorej celý vtedy známy majetok prevzal jeden z nich bez výplaty. Dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva (§ 482 Občianskeho zákonníka, schválená podľa § 203 ods. 1 písm. c) CMP) sa totiž týka len majetku, ktorý bol v pôvodnom konaní zistený, a nemení postavenie dediča. Novoobjavený majetok si dedičia buď znovu rozdelia novou dohodou, alebo ho súd potvrdí podľa zákonných či závetných podielov – pri siedmich rovnocenných dedičoch po jednej sedmine. Iná situácia je iba vtedy, ak dedičia dedičstvo v pôvodnom konaní odmietli podľa § 463 Občianskeho zákonníka: odmietnutie je neodvolateľné, nemožno ho obmedziť na časť majetku a vzťahuje sa aj na majetok objavený neskôr. Rozdiel medzi dohodou dedičov a odmietnutím dedičstva potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 4 Cz 87/72 (R 37/1974).

Východisko: dedičom sa stávate smrťou poručiteľa a týmto dedičom aj zostávate

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb., ďalej „OZ“) sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Dedičské konanie a uznesenie súdu (vydané notárom ako súdnym komisárom) toto nadobudnutie len deklaruje a usporadúva. Kto sa stal dedičom, prestáva ním byť iba v presne vymedzených prípadoch – najmä ak dedičstvo platne odmietne (§ 463 a nasl. OZ), ak je dedičsky nespôsobilý (§ 469 OZ) alebo ak bol vydedený (§ 469a OZ). Nič z toho nenastáva tým, že dedič v dedičskej dohode prenechá známy majetok inému dedičovi. Ostáva dedičom so všetkými dôsledkami, vrátane práva na majetok, o ktorom sa v pôvodnom konaní nevedelo.

Dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva a jej dosah (§ 482 OZ, § 203 ods. 1 písm. c) CMP)

Ak je dedičov viac, vyporiadajú sa o dedičstve dohodou uzavretou na súde; ak dohoda neodporuje zákonu ani dobrým mravom, súd ju schváli (§ 482 ods. 1 a 2 OZ). Súd ju schvaľuje výrokom uznesenia o dedičstve podľa § 203 ods. 1 písm. c) CMP. Dedičia pritom nie sú viazaní výškou svojich podielov – je prípustná aj dohoda, podľa ktorej celý majetok nadobudne jeden dedič bez povinnosti vyplatiť ostatných. Takáto dohoda je v praxi častá, najmä ak ide o rodičovský dom, ktorý prevezme súrodenec, ktorý v ňom býva, alebo o drobný majetok, kvôli ktorému sa ostatní nechcú súdiť.

Dôležité je, na čo sa dohoda vzťahuje. Predmetom dohody je majetok, ktorý bol v konaní zistený a zahrnutý do súpisu aktív a pasív dedičstva (§ 197 a nasl. CMP). Uznesenie ho spravidla presne označuje – parcelné čísla, listy vlastníctva, účty, vozidlá. Formulácia „dedičstvo nadobúda v celosti X“ znamená v celosti toto dedičstvo, teda majetok, ktorý bol predmetom konania. Nie je to vyhlásenie ostatných dedičov, že sa vzdávajú všetkého, čo sa kedykoľvek v budúcnosti nájde. Ak sa v niektorých dohodách objaví klauzula, že „prípadný ďalší majetok nadobudne tiež X“, notári ju v dodatočnom konaní spravidla nepovažujú za dostatočnú: majetok, ktorý nebol predmetom konania, sa musí prejednať nanovo a dedičia sa k nemu musia znova vyjadriť.

Dodatočné konanie o dedičstve (§ 211 CMP)

Ak sa po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, objaví ďalší majetok poručiteľa, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve (§ 211 ods. 1 CMP). Ak sa objaví iba dlh, dodatočné konanie sa nevykoná. V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet notára, súdu, štátneho orgánu alebo obce, môže súd začať konanie aj bez návrhu (§ 211 ods. 2 CMP). Príslušný je súd, ktorý o dedičstve pôvodne konal (§ 159 CMP), a vec opäť prejednáva notár ako súdny komisár.

Účastníkmi dodatočného konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi – teda rovnaký okruh osôb ako v pôvodnom konaní. Notár nevychádza z toho, kto v pôvodnom konaní niečo dostal, ale z toho, kto je dedičom. Preto sa dodatočné konanie vedie so všetkými siedmimi súrodencami, nie iba s bratom, ktorý prevzal pôvodne známy majetok. Ak niektorý z pôvodných dedičov medzitým zomrel, vstupujú na jeho miesto jeho právni nástupcovia, teda jeho dedičia (spravidla manžel a deti).

Ako sa novoobjavený majetok rozdelí

V dodatočnom konaní majú dedičia tie isté možnosti ako v pôvodnom konaní:

1. Nová dohoda dedičov (§ 482 OZ). Všetci siedmi sa môžu opäť dohodnúť, že aj novoobjavený pozemok nadobudne ten istý brat bez výplaty, alebo s výplatou, alebo že ho prevezme niekto iný. Dohoda musí byť uzavretá znova a znova ju schvaľuje súd. Nikoho nemožno nútiť, aby dohodu z pôvodného konania „zopakoval“.
2. Potvrdenie podľa dedičských podielov (§ 483 a § 484 OZ). Ak k dohode nedôjde, súd potvrdí nadobudnutie novoobjaveného majetku tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané, a to podľa ich podielov zo zákona alebo zo závetu. Pri siedmich súrodencoch dediacich v prvej dedičskej skupine (§ 473 OZ) pripadne každému jedna sedmina pozemku do podielového spoluvlastníctva. Pri poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku mimo zastavaného územia obce však treba preveriť zákaz drobenia podľa § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z.: rozdelením ani vznikom spoluvlastníckych podielov nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 3 000 m² alebo lesný pozemok menší ako 5 000 m² (§ 23 ods. 1 a § 24 ods. 1). Ak by siedmim podielom zodpovedala menšia výmera a dedičia sa nedohodnú, súd rozhodne, že pozemok nadobúdajú dedičia s najlepšími predpokladmi na jeho obhospodarovanie, a uloží im povinnosť vyporiadať sa s ostatnými (§ 23 ods. 2) – vtedy môže brat získať celý pozemok aj bez súhlasu ostatných, ale s povinnosťou ich vyplatiť. To, čo brat získal v pôvodnom konaní na základe dohody, sa mu pri tom nezapočítava – započítanie podľa § 484 OZ sa týka darov od poručiteľa za jeho života, nie majetku nadobudnutého dedičskou dohodou. Pôvodné uznesenie sa neotvára a nemení.

Ak sa v dodatočnom konaní zistí popri majetku aj dlh poručiteľa, dedičia zaň zodpovedajú do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, a ak je ich viac, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli (§ 470 OZ).

Rozhodujúca výnimka: odmietnutie dedičstva (§ 463 až § 467 OZ)

Úplne iná situácia nastane, ak šiesti súrodenci v pôvodnom konaní dedičstvo riadne odmietli. Odmietnutie dedičstva je jednostranný úkon dediča, ktorý sa robí ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu (§ 463 ods. 2 OZ), a to v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia (§ 464 OZ). Dedičstvo nemôže odmietnuť ten, kto svojím počínaním dal najavo, že ho odmietnuť nechce (§ 465 OZ). K odmietnutiu nemožno pripojiť výhrady ani podmienky a nemožno odmietnuť len časť dedičstva (§ 466 OZ). Vyhlásenie o odmietnutí – aj vyhlásenie, že dedič dedičstvo neodmieta – nemožno odvolať (§ 467 OZ).

Kto dedičstvo odmietol, nededí. Odmietnutie sa vzťahuje na celé dedičstvo, teda aj na majetok, ktorý sa objaví neskôr; nie je možné odmietnuť „len to, čo sa vtedy vedelo“. Odmietajúci súrodenci by preto pri novoobjavenom pozemku už neboli účastníkmi ako dedičia. Namiesto nich však môžu nastúpiť ďalšie osoby podľa dedičského poradia: ak nededí niektoré dieťa poručiteľa, nadobúdajú jeho podiel rovnakým dielom jeho deti (§ 473 ods. 2 OZ), takže do dodatočného konania môžu vstúpiť vnuci poručiteľa, ktorí sami dedičstvo neodmietli. Odmietnutie dedičstva je preto vždy potrebné premyslieť aj z pohľadu vlastných detí.

Rozhodnutie R 37/1974: dedičská dohoda nie je odmietnutie dedičstva

Skutkovo takmer totožnú situáciu riešil Najvyšší súd ČSR v rozhodnutí sp. zn. 4 Cz 87/72, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 37/1974. Dedičmi po poručiteľovi boli manželka a syn. V dedičskom konaní sa dohodli, že všetok vtedy známy majetok prevezme manželka bez povinnosti vyplatiť syna. Neskôr sa objavila ďalšia nehnuteľnosť. Súd vychádzal z toho, že syn dedičstvo neodmietol – iba uzavrel dohodu o vyporiadaní – a jeho postavenie dediča sa preto vzťahuje aj na dodatočne objavený majetok. Rozhodnutie presne rozlišuje medzi dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorá rieši rozdelenie konkrétneho majetku, a odmietnutím dedičstva, ktoré ruší postavenie dediča ako také.

Ide o rozhodnutie z obdobia spoločného československého Občianskeho zákonníka, teda toho istého zákona č. 40/1964 Zb., ktorý na Slovensku platí dodnes. Ustanovenia rozhodujúce pre túto otázku (§ 460, § 463 a nasl., § 482 OZ) sa vo svojej podstate nezmenili, preto sa rozhodnutie v notárskej aj súdnej praxi používa ako výkladové vodidlo aj dnes.

Ako čítať výrok pôvodného uznesenia

V praxi rozhoduje znenie výroku uznesenia o dedičstve, ktoré dedičia dostali z pôvodného konania:

• „Súd schvaľuje dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo v celosti nadobúda X bez povinnosti výplaty ostatným dedičom“ – ide o dohodu podľa § 482 OZ. Pri novoobjavenom majetku sú znovu relevantní všetci pôvodní dedičia.
• „Dedičia A, B, C… dedičstvo odmietli“ a súd potvrdil nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi X (§ 203 ods. 1 písm. a) CMP) – ide o odmietnutie podľa § 463 OZ. Odmietajúci dedičia pri novoobjavenom majetku už nededia; namiesto nich prichádzajú do úvahy ich potomkovia alebo ďalší dedičia v poradí.

Samotný výrok o potvrdení dedičstva jedinému dedičovi ešte nedokazuje, že ostatní dedičstvo odmietli – rozhodujúce je, či v spise existuje platné vyhlásenie o odmietnutí podľa § 463 a nasl. OZ; treba preto preveriť aj odôvodnenie uznesenia a zápisnice z konania. Ak uznesenie nemáte, jeho kópiu vydá súd, ktorý konal o dedičstve, alebo notár, ktorý vec prejednával; do spisu má dedič ako účastník právo nahliadať. Ak výrok obsahuje obidva prvky (niektorí dedičia odmietli, ostatní uzavreli dohodu), platí pre každého dediča to, čo urobil on sám.

Dohoda dedičov a odmietnutie dedičstva v porovnaní

Praktický príklad

Po smrti otca dedilo sedem súrodencov. V roku 2016 sa u notára dohodli, že rodinný dom a účet v banke nadobudne najstarší brat bez výplaty ostatných; súd dohodu schválil. V roku 2026 sa pri obnove katastrálneho operátu zistilo, že otec bol vlastníkom lesného pozemku v hodnote 70 000 €, ktorý nikto do konania neprihlásil. Ktorýkoľvek zo súrodencov (aj brat) podá na súd, ktorý konal o dedičstve, návrh na dodatočné konanie a priloží úmrtný list, pôvodné uznesenie a aktuálny list vlastníctva. Notár predvolá všetkých siedmich súrodencov; ak niektorý medzitým zomrel, jeho dedičov podľa výsledku dedičského konania po ňom (spravidla manžela a deti, ale nemusí to tak byť vždy). Súrodenci sa môžu dohodnúť, že pozemok opäť prevezme brat, prípadne že ho prevezme brat s výplatou 10 000 € každému. Ak sa nedohodnú, súd potvrdí každému jednu sedminu pozemku a súrodenci sa stanú podielovými spoluvlastníkmi (pri lesnom pozemku len vtedy, ak každej sedmine zodpovedá výmera aspoň 5 000 m²; inak súd pozemok pridelí tomu, kto má najlepšie predpoklady na jeho obhospodarovanie, s povinnosťou vyplatiť ostatných); spoluvlastníctvo môžu neskôr zrušiť a vyporiadať dohodou alebo súdne (§ 141 a § 142 OZ). Brat sa nemôže dovolávať toho, že v roku 2016 „dostal všetko“ – dohoda sa týkala domu a účtu, nie lesa. Keby však šiesti súrodenci v roku 2016 dedičstvo odmietli, pozemok by sa v roku 2026 prejednával s bratom a s deťmi odmietajúcich súrodencov, ktoré by nastúpili na miesto svojich rodičov.

Čo sa zmení po prijatí nového Občianskeho zákonníka

Vládny návrh nového Občianskeho zákonníka (parlamentná tlač č. 1312, navrhovaná účinnosť 1. 7. 2027) opísané pravidlá v podstate zachováva. Dohoda o vyporiadaní dedičstva je upravená v § 1866 návrhu; podľa jeho ods. 3 dedičia nie sú viazaní výškou svojich podielov ani tým, že poručiteľ povolal dediča k určitej veci, a podľa ods. 4 súd dohodu schváli a potvrdí podľa nej dedičstvo. Ak dohoda nie je, súd potvrdí dedičstvo podľa podielov (§ 1867 návrhu). Pri odmietnutí dedičstva návrh výslovne preberá doterajšie pravidlá: dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti (§ 1847 ods. 2), vyhlásenie o odmietnutí nemožno odvolať (§ 1848) a ten, kto dedičstvo odmietne, nededí (§ 1849). Dôvodová správa k § 1830 návrhu počíta s tým, že aj po skončení dedičského konania „môže byť začaté konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa“, návrh teda s dodatočným konaním o novoobjavenom majetku počíta; presné procesné znenie bude potrebné posúdiť aj podľa súvisiacej novely Civilného mimosporového poriadku. Prakticky najdôležitejšie je prechodné ustanovenie § 1910 návrhu: pri dedení sa použije právo účinné v deň smrti poručiteľa. Ak teda otec zomrel pred 1. 7. 2027, aj dodatočné konanie vedené po tomto dátume sa bude riadiť súčasným Občianskym zákonníkom.

Odporúčanie advokáta

Skôr než začnete s bratom spor, zaobstarajte si pôvodné uznesenie o dedičstve a prečítajte si výrok. Ak obsahuje schválenú dohodu dedičov, máte ako súrodenci pri novoobjavenom pozemku rovnaké postavenie ako brat a je len na vás, či mu ho znova prenecháte. Návrh na dodatočné konanie podajte čo najskôr – pozemok, ktorý je na liste vlastníctva stále zapísaný na zosnulého, nemožno predať ani zaťažiť a jeho dlhodobé užívanie jediným súrodencom môže časom vyvolať spory o vydržanie. Ak sa siedmi súrodenci nevedia dohodnúť, nechajte súd potvrdiť podiely a spoluvlastníctvo riešte následne; je to rýchlejšie ako blokovať dodatočné konanie. A ak ste v pôvodnom konaní dedičstvo odmietli, overte si, či na vaše miesto nenastúpili vaše deti – tie sú potom účastníkmi dodatočného konania namiesto vás.

Súvisiace otázky

Musí návrh na dodatočné konanie podať ten, kto pôvodne dedičstvo prevzal?

Nie. Návrh môže podať ktorýkoľvek z dedičov alebo iná osoba s právnym záujmom (§ 211 ods. 1 CMP); v odôvodnených prípadoch môže súd začať konanie aj bez návrhu (§ 211 ods. 2 CMP).

Môže brat v dodatočnom konaní trvať na tom, že pozemok je jeho?

Môže to navrhnúť, ale bez súhlasu všetkých ostatných dedičov to spravidla nedosiahne. Ak dohoda nevznikne, súd potvrdí pozemok všetkým dedičom podľa podielov (§ 483 OZ). Výnimkou sú pozemky, pri ktorých zákon zakazuje vznik drobných spoluvlastníckych podielov – vtedy súd pozemok pridelí dedičovi s najlepšími predpokladmi na jeho obhospodarovanie a uloží mu povinnosť vyplatiť ostatných (§ 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.).

Čo ak niektorý zo súrodencov už zomrel?

Jeho dedičské právo prešlo na jeho dedičov, ktorí vstupujú do dodatočného konania namiesto neho. Ak po ňom prebehlo dedičské konanie, notár vychádza z jeho výsledku; ak neprebehlo, môže sa prejednať súčasne.

Dá sa odmietnutie dedičstva dodatočne vziať späť, keď sa našiel hodnotný majetok?

Nie. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať (§ 467 OZ) a vzťahuje sa aj na majetok objavený neskôr.

Platí sa za dodatočné konanie?

Áno, notárovi patrí odmena a náhrada výdavkov, ktoré sa určujú z hodnoty novoobjaveného majetku; spravidla ich hradia dedičia podľa toho, čo nadobudli.

Bude sa dodatočné konanie o majetku otca, ktorý zomrel dávnejšie, riadiť novým Občianskym zákonníkom?

Nie. Podľa prechodného ustanovenia § 1910 návrhu sa pri dedení použije právo účinné v deň smrti poručiteľa, takže pre poručiteľov zomretých pred 1. 7. 2027 sa použije doterajší Občiansky zákonník.

Súvisiace články

• Dodatočné prejednanie dedičstva a dohoda dedičov
• Dodatočné konanie o dedičstve
• Odmietnutie dedičstva podľa nového Občianskeho zákonníka
• Potvrdenie a vyporiadanie dedičstva podľa nového Občianskeho zákonníka
• Ochrana oprávneného dediča
• Od kedy platí nové dedičské právo – prechodné ustanovenia
• Nové dedičské právo 2027 – prehľad zmien

Zdroje a citácie

• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 460, § 463 až § 467, § 470, § 473, § 482 až § 484.
• Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, § 21 až § 24 (zákaz drobenia pozemkov).
• Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 159, § 197 a nasl., § 203 ods. 1, § 211.
• Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 4 Cz 87/72, Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk, R 37/1974.
• Vládny návrh Občianskeho zákonníka, parlamentná tlač č. 1312 (LP/2025/486), § 1847 až § 1849, § 1866, § 1867, § 1910; legislatívny proces na slov-lex.sk.
• Dôvodová správa k návrhu Občianskeho zákonníka, osobitná časť, k § 1830, § 1848 a § 1866.

Právny stav k 6. 9. 2026. Článok vychádza z platného Občianskeho zákonníka a Civilného mimosporového poriadku. Časť o novom Občianskom zákonníku vychádza z vládneho návrhu, ktorý Národná rada SR 9. 6. 2026 posunula do druhého čítania; navrhovaná účinnosť je 1. 7. 2027 a do schválenia zákona sa môže znenie aj číslovanie paragrafov zmeniť.

JUDr. Milan Ficek, advokát
Advokátska kancelária Ficek & Partners, Žilinská 14, 811 05 Bratislava
E-mail: office@ficek.sk | dedicstvo.sk