Dobrý deň. Ak majiteľ nehnuteľnosti nemá priamych dedičov, ako sú manželka či deti, komu prepadne jeho majetok po smrti, ak nezanechal závet? Koľkokrát môže darovať svoj majetok a následne ho stiahnuť? Už to urobil dvakrát. Je možné, aby znovu daroval svoj majetok? Ak dostanem nehnuteľnosť darom a hneď ju darujem inej osobe, môže mi ju ešte niekto vziať? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, ak nezriadi závet dedí sa podľa zákona. Občiansky zákonník upravuje 4 dedičské skupiny. V prvej sú manželka a deti poručiteľa. Ak ich nemá, dedí sa v druhej skupine. V nej sú pozostalý manžel, rodičia a osoby, ktoré žili aspoň jeden rok s poručiteľom pred uzavretím a boli výživou na neho odkázané alebo sa starali o spoločnú nehnuteľnosť. V tretej skupine sú tiež tieto osoby a súrodenci poručiteľa. V poslednej skupine dedia prarodičia, resp. ich deti. Ak nemá vôbec žiadnych dedičov, dedičstvo pripadne ako odúmrť štátu. Ak niekto daruje akýkoľvek majetok, môže požadovať jeho vrátenie iba zo zákonných dôvodov. Ak svoju nehnuteľnosť daroval a následne došlo k naplneniu podmienok upravených podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, môže požadovať vrátenie daru. Bez obmedzenia. Ak 10-krát daruje a obdarovaní 10-krát naplnia tieto podmienky môže požadovať späť dar. Ak by ste nehnuteľnosť ihneď darovali po jeho darovaní, i to by podľa mňa za určitých podmienok mohlo byť konaním v rozpore s dobrými mravmi. Následne by Vás i Vášho obdarovaného čakalo súdne konanie o vrátenie daru.
Dobrý deň, chcem darovať byt svojmu synovi. On má tiež syna, teda moje vnúča. V prípade, že by sa môjmu synovi niečo stalo, prešiel by byt na jeho syna? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
áno, v prípade, ak darujete svojmu synovi byt a tento následne zomrie, dedičom po ňom bude aj jeho syn váš vnuk). Ak je váš syn ženatý a nezanechá pre prípad smrti závet, bude sa dediť v zmysle zákona, podľa prvej dedičskej skupiny, kde dedičmi poručiteľa sú deti poručiteľa a jeho manžel/manželka. Ak by bol v čase smrti slobodný alebo rozvedený, manželka nededí, dedia len jeho deti v zmysle zákona.
Pokiaľ však chce váš syn zabezpečiť, aby byt zdedili len jeho deti a nie aj jeho manželka, potom odporúčam zriadiť pre prípad jeho smrti závet, ktorým odkáže byt výlučne svojím deťom. Závet je ideálne zriadiť u notára formou notárskej zápisnice. Takto bude uložený do notárskeho centrálneho registra závetov a v prípade smrti syna bude notárom ľahko dohľadateľný.
Dobrý deň, rodičia žili v byte, ktorý po otcovej smrti zdedila manželka – svoju polovicu plus 1/6 z manželovej časti – a päť detí, každý 1/6. Myslím, že tak by to malo byť. Čo v prípade, že sa manželka, keďže vlastní viac ako polovicu, rozhodne celý svoj podiel darovať cudzej osobe, ktorá babičku zmanipulovala a chce si byt privlastniť? Dá sa tomu zabrániť zo strany ostatných dedičov, aby mala babička kde bývať? Alebo budú musieť súhlasiť, keďže vlastnia len malú časť? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
situácia, ktorú opisujete, sa môže zdať zložitá, ale je možné ju riešiť. Vaša matka môže darovať svoj podiel na byte, pretože ako jeho vlastníčka má právo nakladať so svojím majetkom. Ostatní spoluvlastníci, teda vy a vaše súrodenci, máte predkupné právo v prípade predaja podielu osobe, ktorá nie je blízkou osobou. Toto právo platí aj pri darovaní, čo znamená, že ak sa matka rozhodne darovať svoj podiel cudzej osobe, ostatní spoluvlastníci majú právo aby im podiel bol ponúknutý.
Ak máte obavy, že tento krok by mohol ohroziť bydlisko matky, je dôležité pokúsiť sa o dialóg, aby ste pochopili jej motiváciu. Pokiaľ by išlo o rozhodnutie pod vplyvom, je možné ju ochrániť žiadosťou o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ak by bola zmanipulovaná bez svojho vedomia a osvojenia.
Odporúčam poradiť sa s právnikom o ďalších možnostiach postupu, aby ste matku ochránili a zachovali rodinný majetok.
Dobrý deň, manželka zdedila byt po sestre ako jediná dedička. Môže tento byt darovať nášmu synovi alebo musí čakať najmenej päť rokov?
Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, ak ak Vaša manželka byt zdedila, potom ho môže kedykoľvek darovať svojho - Vášmu synovi. Ak máte obavy z toho, že by musela platiť daň z darovania, táto daň bola zrušená s účinnosťou od 1.1.2004.
V prípade, že Váš syn je maloltý, budete potrebovať súhlas súdu na darovanie nehnuteľnosti.
Odporúčam vo veci v prípade darovania nehnuteľnosti zabezpečiť znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti, keďže predpokladáme, že medzi zdedením nehnuteľnosti a prípadným následným darovaním uplynula nejaká doba, pričom v dedičskom konaní nebol ohľadom uvedenej nehnuteľnsoti vypracovaný znalecký posudok. Tento bude istotou v prípade, že by v budúcnosti došlo k rekonštrukcii nehnuteľnosti, prípadne jej predaju a podobne.
Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.
Dobrý deň, manžel po maminkinej smrti spolu so sestrami všetko prepísali na otca, ktorý ešte žije. Teraz, po pol roku, sme zistili, že dom rodičov majú napísaný jeho sestry, on tam nie je zapísaný a otec tam nemá ani doživotné právo. Je možné napadnúť toto darovanie? Obávame sa, že ho chcú presťahovať do domova dôchodcov a rodný dom predať. Viete nám, prosím, poradiť? S pozdravom
Dobrý deň,
situácia, ktorú opisujete, je zložitá. Darovanie nehnuteľnosti je platné, ak boli splnené všetky právne náležitosti a ak darca jednal slobodne, bez nátlaku. Avšak, darovacia zmluva môže byť napadnuteľná, pokiaľ sú porušené základné princípy, napríklad ak sa preukáže, že darca nejednal v plnej miere svojej voľnej vôle alebo boli porušené dobré mravy.
Vo Vašom prípade, ak otec nemá žiadne právo na doživotné užívanie domu, a ak existujú dôkazy o nátlaku alebo podvode pri darovaní nehnuteľnosti jeho sestrám, môže to byť dôvod na napadnutie darovacej zmluvy na súde.
Tiež môže byť dôvodom to, že zmluva obsahuje chyby, ktoré ju robia neplatnou. Po smrti otca máte právo vyžiadať si zmluvu z katastra a dať ju preskúmať advokátovi.
Ak je Váš otec stále živý a sám nechce, aby ho z domu vysťahovali, môže mať záujem zvážiť uzatvorenie inej formy právneho vyrovnania, ako je napríklad zriadenie vecného bremena v jeho prospech pre zaistenie práva na doživotné užívanie.
Trápi vás "Dedičstvo a darovanie nehnuteľnosti" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, rada by som sa informovala, či je možné napadnúť darovaciu zmluvu z roku 2009. Matka darovala dcére všetok majetok, pričom syn zostal vydedený. Ďalej by ma zaujímalo, ako postupovať v prípade, keď pozemok pod rodičovským domom nie je vysporiadaný a je tam viac vlastníkov. Dedí ten, kto pozemok odkúpi, alebo majú nárok všetci súrodenci na pozemok po rodičoch? Ďakujem pekne.
Dobrý deň,
darovaciu zmluvu môže napadnúť len účastník zmluvy, a prípade jeho smrti jeho právni nástupcovia, ak tu existujú dôvody jej neplatnosti. Vzhľadom na to, napadnúť darovaciu zmluvu môže matka alebo dcéra. Matka ako darkyňa môe žiadať aj vrátenie daru za predpokladu, že sú naplnené podmienky hrubého porušenia mravov. Ak z neplatneniu zmluvy nedôjde, potom je jedinou možnosťou v prípade smrti matky, žiadať v dedičskom konaní započítanie tohto daru na dedičský podiel dcéry, ktorá bola za života poručiteľky (matky) obdarovaná neobvyklým darom (darom nemalej hodnoty). Jedná sa o tzv. koláciu. Preto samotný dom už nebude predmetom dedenia. Predmetom dedia bude len zvyšný majetok matky, ktorý bude vlastniť v čase svojej smrti.
Pokiaľ ide o pozemok pod domom, nakoľko uvádzate, že ho vlastnia viacerí spoluvlastníci a stále spoluvlastníctvo nie je vysporiadané, predmetom dedenia by bol iba spoluvlastnícky podiel vašej matky na tomto pozemku. Platí, že nárok na podiel budú mať všetci dedičia, t.j. potomkovia matky a prípadne, ak žije aj jej manžel. Samozrejme v rámci dedičského konania sa môžete dohodnúť ako dedičia, že tento spoluvlastnícky podiel nadobudne len jeden z vás bezodplatne alebo s tým, že ostatných vyplatí. To závidí od dohody.
Dobrý deň, mám otázku. Moja mama darovala dom mojej manželke s tým, že mám doživotné právo užívania. Ja mám jedno dieťa z prvého manželstva a manželka má dve deti z prvého manželstva. Spolu deti nemáme. Moja otázka je: Ak manželka zomrie skôr ako ja, kto bude dedičom domu? A ako to bude v prípade, že zomriem skôr ja? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
v prípade, že Vaša manželka zomrie pred Vami, dedičmi domu, ktorý jej bol darovaný, budú jej deti a vy ako manžel. Dedenie bude prebiehať podľa zákonnej dedičskej postupnosti, kde dedia jej deti a manžel. Pretože Vaša manželka má deti z predchádzajúceho manželstva.
Ak zomriete pred manželkou, Vaše doživotné právo užívania skončí Vašou smrťou. V takom prípade by Vaša manželka zostala vlastníčkou domu bez akýchkoľvek obmedzení a znova dedičmi po jej smrti by boli jej vlastné deti.
Zvážte spísanie závetu alebo iné právne usporiadanie, ak chcete mať odlišné dedičské rozdelenie.
Dobrý deň, ak otec daroval nehnuteľnosť a pozemok druhej žene darovacou zmluvou a tak je to následne uvedené aj na LV, že je majiteľka, tak po jeho smrti budú dediť len jej deti? Alebo máme nárok na dedičstvo aj my ako jeho deti. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
ak váš otec daroval nehnuteľnosť a pozemok darovacou zmluvou, táto nehnuteľnosť už nepatrí do jeho majetku v čase jeho smrti a preto nebude predmetom dedičského konania po jeho smrti. To znamená, že vy ani vaši súrodenci nebudete mať nárok na túto darovanú nehnuteľnosť, pretože patrí novej majiteľke, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností.
Pri dedičskom konaní sa však môže uplatniť tzv. kolácia, čo je spôsob započítania darov do dedičstva. Dar, ktorý váš otec poskytol počas života, sa môže započítať na podiely dedičov, čo však platí iba v prípade, že dedičia by mali nárok na iný majetok po zosnulom.
Dobrý deň, mama má dvoch synov. Jeden je zbavený svojprávnosti a je v ústave. Mama je jeho poručníčka. Všetci traja sú vlastníkmi bytu rovnakým dielom. Mama chce darovať svoj a synov podiel, ktorému je poručníčkou, druhému synovi. Je možné urobiť v takomto prípade darovaciu zmluvu? Ďakujem, JT
Dobrý deň,
poručník, ktorý má právo spravovať majetok osoby zbavenej svojprávnosti, môže konať v jej záujme. V prípade darovania majetku, ide o úkon, ktorý presahuje rámec bežnej správy majetku a preto sa vyžaduje schválenie súdom.
V tomto prípade by sa teda Vaša mama ako poručníčka musela obrátiť na súd s návrhom na schválenie darovacej zmluvy. Súd bude posudzovať, či je darovanie v záujme syna, ktorého je poručníčkou. Bez schválenia súdu by darovacia zmluva nebola právne platná.
Na Vašom mieste by som zvážil konzultáciu s právnikom, ktorý Vám pomôže nielen s prípravou návrhu na súd, ale aj so samotným súdnym konaním, aby bola zabezpečená ochrana všetkých zainteresovaných strán.
Trápi vás "Dedičstvo a darovanie nehnuteľnosti" a chcete pomôcť?
Dobrý deň, moja svokra pred dvoma rokmi zdedila polovicu bytu po svojej sestre, s ktorou tam bývala. Celý byt je teraz v jej vlastníctve. Má štyri dospelé deti. Dcéra postupne prerába byt, lebo ho chce časom získať do svojho vlastníctva, s tým, že súrodencov podľa dohody vyplatí. Mama by mala byt doživotne užívať/vecné bremeno/, s čím ale ona ani syn, ani ja ako nevesta nesúhlasíme. Existuje možnosť spísať notárom overenú zmluvu, že po smrti mamy nadobudne byt dcéra, ktorá byt prerába, s tým, že vyplatí súrodencov už teraz, aby sa neskôr pri dedičstve nebudú dožadovať dedičstva. Aby to bolo právne ošetrené? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
ak si Vaša svokra želá, môžete zvážiť uzavretie kúpnej zmluvy alebo darovacej zmluvy za života svokry, v ktorej sa zriadi aj vecné bremeno jej doživotného užívania bytu. Ak je zámerom vyplatiť ostatných súrodencov už teraz, je potrebné zabezpečiť jasne stanovené podmienky v zmluve, ale je tu potrebné to správne nastaviť ako dar peňazí zo strany svokry a nie nadobúdateľky bytu. Takúto zmluvu môžete spísať u advokáta, čím zabezpečíte jej právnu istotu a platnosť.
Inak darovanie pre prípad smrti je neplatné, preto tak ako to chcete ošetriť, tak to by bolo neplatné.
Odporúčam si dohodnúť konzultáciu s advokátom, ktorý Vám presne vysvetlí detailný postup a ako to nastaviť, aby to bolo právne v poriadku.
Dobrý deň, chcem sa opýtať, darovali sme dcére nebytový priestor, v ktorom podniká. Teraz po rozvode naň jej exmanžel nárokuje polovicu. Má na to právo, keďže súdnou cestou chce vymáhať tú polovicu? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
podľa slovenského práva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nie sú veci, ktoré boli získané darom, dedičstvom alebo reštitúciou. Takéto veci zostávajú vo výlučnom vlastníctve obdarovanej alebo dediacej osoby. Vo vašom prípade, keďže nebytový priestor bol darovaný vašej dcére, tento priestor nepatrí do BSM, a teda exmanžel vašej dcéry nemá právny nárok na tento majetok.
Ak exmanžel podá žalobu, bude potrebné toto darovanie doložiť príslušnými dokumentmi.
Odporúčam, aby sa vaša dcéra v prípade potreby obrátila na právnika, ktorý jej pomôže pri príprave potrebnej obhajoby pred súdom. Napadá ma, ze do tej nehnuteľnosti investovala a možno chce peniaze z tej investície.
Pokiaľ máte ďalšie otázky, napíšte nám alebo si dohodnite konzultáciu.
JUDr. Milan Ficek
Advokát, zakladateľ advokátskej kancelárie Ficek & Partners
JUDr. Milan Ficek pôsobí v advokácii od roku 2010 a je zapísaný v zozname Slovenskej aj Českej advokátskej komory. Pravidelne vystupuje v televízii JOJ v rubrike Právna poradňa a právne komentáre poskytuje aj pre televízie Markíza, TA3 a STVR. Jeho odborné články a vyjadrenia boli publikované v prestížnych médiách ako Forbes, Hospodárske noviny, Trend či portál Nehnuteľnosti.sk. Pod jeho vedením sa Ficek & Partners zaradila medzi významné advokátske kancelárie na Slovensku, známe vysokou odbornosťou a dôrazom na praktickú a zrozumiteľnú právnu pomoc.
