Sestra býva v zdedenom byte a nechce nás vyplatiť: ako zrušiť spoluvlastníctvo
Právna pomoc zadarmo
Položiť otázku
Sestru, ktorá býva v spoločnom byte, nemôžete prinútiť, aby vás vyplatila – je rovnako spoluvlastníčkou ako vy. Nikto však nemusí v spoluvlastníctve zotrvať proti svojej vôli. Ak sa nedohodnete, ktorýkoľvek spoluvlastník môže navrhnúť súdu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd byt prikáže tomu, kto oň má záujem a je schopný vyplatiť ostatných, a ak ho nikto nechce, nariadi predaj. Za to, že sestra užíva aj vaše podiely, môžete od nej žiadať náhradu.
Aké práva má každý spoluvlastník zdedeného bytu
Dedičským konaním vzniklo medzi vami podielové spoluvlastníctvo. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva (§ 137 OZ). Každý má právo byt užívať v rozsahu svojho podielu a každý sa podieľa na nákladoch. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov; pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina nedosiahne, rozhodne na návrh súd (§ 139 ods. 2 OZ).
V opísanej situácii má mama 1/2 a každý súrodenec 1/6 bytu. Mama, brat a vy máte spolu 5/6 – väčšinu, ktorou môžete rozhodovať o bežnom hospodárení s bytom (napríklad o prenájme). Sestru však ani väčšina nemôže z jej spoluvlastníctva vylúčiť.
Tri cesty, ako situáciu vyriešiť
| Riešenie | Ako funguje | Na čo si dať pozor |
|---|---|---|
| Dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva | Jeden spoluvlastník nadobudne byt a ostatných vyplatí, alebo sa byt spoločne predá. | Pri nehnuteľnosti musí byť dohoda písomná (§ 141 ods. 1 OZ); vlastníctvo sa mení vkladom do katastra. |
| Predaj vlastných podielov | Mama, brat a vy môžete svoje podiely predať – aj sestre alebo tretej osobe. | Ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo, okrem prevodu blízkej osobe (§ 140 OZ). |
| Žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva | Súd byt prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, alebo nariadi predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 OZ). | Konanie trvá dlhšie, zvyčajne treba znalecký posudok. Byt sa spravidla nedá reálne rozdeliť. |
Súd pri prikázaní veci prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak byt chce mama alebo ktokoľvek z vás a je schopný ostatných vyplatiť, súd mu ho môže prikázať – aj keď v ňom býva sestra. Primeranú náhradu súd spravidla určí podľa súčasnej všeobecnej hodnoty bytu. Ak byt nechce nikto, súd nariadi jeho predaj.
Náhrada za to, že sestra užíva celý byt
Ak sestra užíva celý byt a ostatných z užívania vylučuje, užíva aj ich podiely bez právneho dôvodu. Ostatní spoluvlastníci môžu od nej žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ), spravidla vo výške obvyklého nájomného pripadajúceho na ich podiely. Postup:
- Písomne ju vyzvite (doporučene), aby vám umožnila byt užívať, alebo platila náhradu.
- Zistite obvyklé nájomné za podobný byt v danej lokalite (realitná kancelária, inzercia).
- Ak neplatí, náhradu môžete žalovať – samostatne alebo spolu so zrušením spoluvlastníctva. Nárok sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote (§ 101 OZ).
Nedoplatky v byte
Úhrady za plnenia spojené s bytom sú povinnosťou vlastníkov, nie toho, kto v byte fyzicky býva. Správca sa preto môže obrátiť na všetkých spoluvlastníkov. Vyžiadajte si od správcu prehľad dlhu a obdobie, za ktoré vznikol. Ak zaplatíte viac, než pripadá na váš podiel, môžete od sestry žiadať náhradu a pri vyporiadaní spoluvlastníctva ju započítať.
Súvisiace otázky
Môže sestra tvrdiť, že byt je jej, keď v ňom býva a má tam trvalý pobyt?
Nie. Trvalý pobyt je evidenčný údaj a nezakladá vlastnícke ani užívacie právo. Rozhoduje zápis na liste vlastníctva.
Môžeme sestre vymeniť zámky alebo ju vysťahovať?
Nie, svojpomocne nie. Je spoluvlastníčkou a má právo byt užívať. Riešením je dohoda, rozhodnutie súdu o užívaní alebo zrušenie spoluvlastníctva.
Musí súd byt prikázať sestre, keď v ňom býva?
Nie. Súd prihliada na účelné využitie veci a na schopnosť zaplatiť náhradu. Ak sestra nemá na vyplatenie ostatných, súd môže byt prikázať inému spoluvlastníkovi alebo nariadiť predaj.
Môže mama ako vlastníčka polovice rozhodnúť sama?
Nie, polovica nie je väčšina. Spolu s jedným z detí však väčšinu má a o bežnom hospodárení s bytom môže rozhodnúť.
Dá sa to riešiť ešte v dedičskom konaní?
Ak už konanie skončilo, nie. Dedičia sa môžu o dedičstve dohodnúť len počas konania (§ 482 OZ); potom sa postupuje podľa pravidiel o podielovom spoluvlastníctve.
Súvisiace články
- Súrodenec nechce podpísať vyplatenie podielu na zdedenom dome: ako ho napriek tomu získať
- Otec chce vyplatiť môj podiel na zdedenom dome podľa nízkej hodnoty z dedičského konania
- Platili ste náklady na zdedený byt za všetkých dedičov? Ako vymôcť podiel od spoludediča
- Rodičia po rozvode nevyporiadali byt: zdedí dieťa otcovu polovicu?
Spoluvlastník blokuje predaj alebo vyplatenie zdedeného bytu? Pripravíme výzvu, návrh dohody alebo žalobu o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva a o náhradu za užívanie. Dohodnite si konzultáciu.
JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, Bratislava
Najčastejšie otázky
Je potrebné uzatvoriť nájomnú zmluvu, ak dedičia nechajú bývať priateľa v zdedenom byte?
trvalý pobyt nezakladá žiadne vlastnícke ani užívacie právo k bytu, ide len o evidenčný údaj. To znamená, že samotný trvalý pobyt neoprávňuje osobu na užívanie bytu bez súhlasu vlastníkov.
celá odpoveď ›Môže matka ako zákonná zástupkyňa predať dom zdedený maloletými deťmi?
predaj zdedenej nehnuteľnosti maloletými deťmi je možný. Za deti však nebudete rozhodovať Vy ako zákonný zástupca, ale kolízny opatrovník.
celá odpoveď ›Môže podielový spoluvlastník vymeniť zámky a nevpustiť iného spoluvlastníka do nehnuteľnosti?
ako spoluvlastník s rovnakým podielom máte rovnaké právo nehnuteľnosť užívať ako ostatní spoluvlastníci. Trvalý pobyt iného spoluvlastníka mu nedáva prednostné právo a nemôže vás z užívania jednostranne vylúčiť, napríklad výmenou zámok.
celá odpoveď ›Otázka
Dobrý deň, po smrti otca sme my traja súrodenci zdedili jeho polovicu bytu, druhá polovica patrí mame (s otcom bola rozvedená). V byte býva sestra. Mama, brat a ja od nej žiadame, aby nás vyplatila, ale ona odmieta s tým, že je tiež vlastníčkou. Navyše sme zistili, že v byte narobila nedoplatky. Ako máme ďalej postupovať?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
sestru nemôžete prinútiť, aby vás vyplatila, ale nikto nemusí zotrvať v spoluvlastníctve proti svojej vôli. Ak sa nedohodnete, môžete s mamou a bratom podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Byt je spravidla nedeliteľný, preto ho súd prikáže tomu, kto oň má záujem a vyplatí ostatných primeranú náhradu; ak ho nikto nechce, nariadi predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Za to, že sestra užíva byt nad svoj podiel, môžete žiadať náhradu. Podrobný rozbor nájdete nižšie.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Musí súrodenec, ktorý sám býva v zdedenom byte, platiť ostatným za užívanie?
Dobrý deň, so súrodencami sme zdedili byt, v ktorom býva len jeden z nás a nás ostatných tam nepustí. Môžeme od neho žiadať nejakú náhradu za to, že byt užíva sám?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
áno. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k spoločnej veci (§ 137 Občianskeho zákonníka). Ak jeden spoluvlastník užíva celý byt a ostatných z užívania vylúči, užíva aj ich podiely bez právneho dôvodu. Ostatní môžu od neho žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ), spravidla vo výške obvyklého nájomného pripadajúceho na ich podiely. Odporúčam ho najprv písomne vyzvať, aby vás do bytu pustil alebo platil náhradu, a výzvu si uschovať ako dôkaz. Pozor na trojročnú premlčaciu dobu – náhradu za staršie obdobie už nemusíte vymôcť.
Kto zaplatí nedoplatky za zdedený byt, ak ich narobil spoluvlastník, ktorý v ňom býva?
Dobrý deň, v zdedenom byte býva sestra a zistili sme, že neplatí úhrady za byt. Môže správca vymáhať dlh aj od nás ostatných spoluvlastníkov a ako sa môžeme brániť?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
úhrady za plnenia spojené s bytom (do fondu prevádzky, údržby a opráv, za energie) sú povinnosťou vlastníkov bytu, nie toho, kto v ňom fyzicky býva. Ak je byt v spoluvlastníctve, správca sa preto môže obrátiť na všetkých spoluvlastníkov; o rozsahu vašej povinnosti rozhoduje aj zmluva so správcom. Vyžiadajte si od správcu prehľad nedoplatkov a zistite, za aké obdobie vznikli. Ak dlh zaplatíte, môžete od sestry žiadať náhradu toho, čo ste uhradili nad svoj podiel, prípadne to započítať pri vyporiadaní spoluvlastníctva. Dlhodobým riešením je dohoda o užívaní bytu a platení nákladov, alebo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.
Je potrebné uzatvoriť nájomnú zmluvu, ak dedičia nechajú bývať priateľa v zdedenom byte?
Dobrý deň,
spolu s bratom sme zdedili po mame byt. Mama žila 25 rokov s priateľom, ktorý tam má nahlásený trvalý pobyt. Dohodli sme sa, že ho v byte necháme bývať aj naďalej, keďže s vlastnými deťmi nekomunikuje, s tým, že si bude hradiť všetky reálne náklady. Nepožadujeme nič navyše. Chcel by som sa informovať, či je potrebné spísať nájomnú zmluvu, prípadne ako máme najlepšie ďalej postupovať. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
trvalý pobyt nezakladá žiadne vlastnícke ani užívacie právo k bytu, ide len o evidenčný údaj. To znamená, že samotný trvalý pobyt neoprávňuje osobu na užívanie bytu bez súhlasu vlastníkov. Ak ste sa rozhodli, že priateľ vašej mamy môže v byte naďalej bývať, odporúčam upraviť tento vzťah písomne, a to formou nájomnej zmluvy.
Ak by ste zmluvu neuzavreli, vzniká riziko nejasností ohľadom práv a povinností, prípadne by mohlo dôjsť k sporom, napríklad ak by ste sa v budúcnosti rozhodli byt predať alebo ak by priateľ vašej mamy prestal hradiť náklady.
Zmluvu by mali podpísať všetci spoluvlastníci bytu (vy aj brat) a priateľ vašej mamy ako nájomca. Zmluvu nie je potrebné overovať u notára ani registrovať, stačí písomná forma. Môžete ju uzatvoriť aj len na dobu určitú.
Týmto spôsobom si zabezpečíte právnu istotu a predídete prípadným budúcim sporom.
Môže matka ako zákonná zástupkyňa predať dom zdedený maloletými deťmi?
Dve neplnoleté deti zdedia po svojom otcovi, ktorý zanechal závet, rodinný dom - každé dieťa v podiele 1/2. Môže ich matka, ako zákonná zástupkyňa, tento dom predať? Ďakujem za odpoveď.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, predaj zdedenej nehnuteľnosti maloletými deťmi je možný. Za deti však nebudete rozhodovať Vy ako zákonný zástupca, ale kolízny opatrovník. Z dôvodu, že pri takomto úkone môže medzi Vami a nimi dôjsť ku kolízii záujmov (nie je potrebné, aby táto kolízia záujmov nastala stačí, že hrozí). Rovnako tento právny úkon za maloleté deti bude podliehať schváleniu súdom. Súd bude zisťovať, či je predaj v záujme maloletých detí. Ak zistí, že je schváli právny úkon.
Trápi vás "Sestra býva v zdedenom byte a nechce nás vyplatiť: ako zrušiť spoluvlastníctvo" a chcete pomôcť?
Môže podielový spoluvlastník vymeniť zámky a nevpustiť iného spoluvlastníka do nehnuteľnosti?
Dobrý deň, rád by som sa spýtal: ak som zdedil nehnuteľnosť, kde majú vlastnícke právo štyri osoby (jde o podielové spoluvlastníctvo) a podiely sú rovnaké, má predo mnou právo jeden z vlastníkov, ktorý má trvalý pobyt, vymeniť zámky a nevpustiť ma dovnútra po ukončení dedičského konania? Môžem v takom prípade zavolať políciu a ohlásiť trestný čin podľa §218? Plánujem sa tam totiž tiež nasťahovať a využívať nehnuteľnosť. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, ako spoluvlastník s rovnakým podielom máte rovnaké právo nehnuteľnosť užívať ako ostatní spoluvlastníci. Trvalý pobyt iného spoluvlastníka mu nedáva prednostné právo a nemôže vás z užívania jednostranne vylúčiť, napríklad výmenou zámok.
Ak vás nevpustí do nehnuteľnosti, napíšte mu doporučený list s výzvou, aby ste mali dôkaz, že ste chceli nehnuteľnosť užívať. Za to, že užíva aj váš podiel, máte právo od neho žiadať finančnú náhradu – spravidla vo výške obvyklého nájomného v danej lokalite pripadajúceho na váš podiel. O spôsobe užívania môže na návrh spoluvlastníka rozhodnúť aj súd.
S vymáhaním vám môžeme pomôcť. Ak spor vyhráte, súd spravidla prizná náhradu trov konania voči strane, ktorá prehrala.