Prevod bytu a vydedenie

Dobrý deň. Vaša otázka sa týka najmä prevodu bytu a súvislostí s tým spojených a tiež zákonných predpokladov pre vydedenie potomka.

Prevod bytu

V zadanej otázke uvádzate, že matka by mala prepísať (previesť) na syna byt. Bližšie však neuvádzate, na základe akej zmluvy by sa mal tento prepis, resp. prevod bytu zrealizovať. Na jednej strane môže ísť o odplatnú – najčastejšie kúpnu zmluvu alebo o bezodplatnú zmluvu, akou je darovacia zmluva.

Odhliadnuc od toho, či pôjde o odplatný alebo bezodplatný prevod bytu, vždy dôjde k zmene v osobe vlastníka, a to z matky na syna. Spolu so zmenou v osobe vlastníka by mala nastať aj zmena v osobe platiteľa nákladov, ktoré sú spojené s vlastníctvom a užívaním bytu.

Domnievam sa, že „nájomným“, ktoré v otázke spomínate, máte na mysli právne náklady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu (tzn. príspevky do fondu opráv, platby za odvoz a likvidáciu odpadu a iné).

Hoci náklady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu by mal v zásade platiť vlastník bytu, nie je vylúčené ,aby ste sa s matkou dohodli, že tieto náklady bude znášať ona. Takáto dohoda nie je v praxi ničím výnimočným. Najčastejšie je pritom spojená s tým, ak sa byt prevedie a súčasne sa pre predchádzajúceho vlastníka zriadi právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na základe ktorého sa osobe oprávnenej z vecného bremena umožní byt doživotne užívať.

Vyplatenie sestry

V závere Vašej otázky sa pýtate, či ste povinný vyplatiť Vašu sestru. Odpoveď na uvedenú otázku závisí od toho, ako sa s matkou dohodnete. Matka, ako vlastníčka bytu, je totiž oprávnená s bytom nakladať tak, ako uzná za vhodné (podľa svojej slobodnej vôle). Je teda oprávnená napr. byt darovať aj len jednému z troch potomkov, pričom takto obdarovanému potomkovi nevzniká povinnosť „vyplatiť“ ostatných súrodencov.

Vydedenie

Takpovediac najpálčivejšou témou je zrejme vydedenie sestry, ktorá s Vašou matkou už 10 rokov nekomunikuje. Základný právny rámec inštitútu vydedenia je pritom upravený v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že:

„(1)Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.“

Vydedenie (lat. exheredatio) možno definovať ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok (ako neopomenuteľný dedič) nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Ako vyplýva z uvedenej definície (a tiež z vyššie citovaného zákonného ustanovenia), na vydedenie musí existovať zákonný dôvod. Preto ak by zákonný dôvod na vydedenie neexistoval, nemohlo by dôjsť k účinnému vydedeniu potomka.

V súvislosti so zákonnými dôvodmi vydedenia je potrebné uviesť, že ich výpočet je uzavretý ,a teda ich nemožno žiadnym spôsobom rozširovať. Preto aj vydedenie z iných než zákonom ustanovených dôvodov je neplatné.

Ak by Vaša matka skutočne uvažoval o vydedení, je potrebné poukázať na skutočnosť, že vydedenie sa vo svojej podstate približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch totiž ide o právny úkon pre prípad smrti (lat. mortis causa). V jednom prípade však ide o dispozíciu v pozitívnom zmysle – závet a v druhom prípade ide o dispozíciu v negatívnom zmysle - vydedenie).

Preto aj v prípade vydedenia sa musí spísať listina o vydedení, ktorá má charakter negatívneho závetu, pričom nie je vylúčené, aby bola priamo zahrnutá do závetu. Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špeciálnym náležitostiam stanoveným pre tento právny úkon.

Vychádzajúc zo zadanej otázky, a síce zo skutočnosti, že matka s dcérou už 10 rokov nekomunikujú, by v prípade vydedenia bolo zrejme možné uvažovať ako o zákonnom dôvode vydedenia neprejavovanie skutočného záujmu podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.

V danej súvislosti možno poukázať na rozsudok NS ČR z 15.05.2007, sp.zn. 21 Cdo 688/2006, v ktorom bol vyslovená nasledujúci právny názor: „Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti odôvodňujú záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičom (prarodičom atď.), t. j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti.“

Záver

Záverom možno skonštatovať, že vydedenie Vašej sestry, ktorá s matkou už 10 rokov nekomunikuje v zásade nie je vylúčené, avšak je potrebné, aby dôvodom spomenutej nekomunikácie nebolo to, že matka odmieta s dcérou komunikovať, ale naopak odmietanie komunikácie musí vychádzať primárne z vôle potomka – dcéry Vašej matky (tzn. od Vašej sestry).

Dobry den, v situácii, ktorú popisujete, existuje viacero spôsobov, ako zabezpečiť, aby majetok po vás a rodičoch nededil váš exmanžel, ale aby ho zdedil váš brat. Jedným zo spôsobov je využitie darovacej zmluvy, ktorá je bezodplatným prevodom vlastníckeho práva z darcu na obdarovaného. Táto zmluva môže byť použitá ako na nehnuteľnosti, tak aj na hnuteľnú vec, ako napríklad peniaze na účte. Avšak je dôležité poznamenať, že darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti, je neplatná (§ 628 Občianskeho zákonníka). Darovanie majetku do výlučného vlastníctva môže zabrániť exmanželovi, aby sa stal dedičom, pretože darovaním nadobúda obdarovaný majetok do svojho výlučného vlastníctva.

V prípade, keď sa zaoberáte otázkou dedenia majetku detí, je dôležité si uvedomiť, že prípadné darovanie majetku deťom s následným darovaním len vášmu bratovi by muselo dodržať právne náležitosti a je to komplikovanejšie.

Dobrý deň, vo Vami uvdenom prípade je právny stav taký, že rodičia ako vlastníci nehnuteľnosti - bytu, môžu so svojim majetkom nakladať podľa svojho uváženia a za svojho života nepotrebujú súhlas svojich detí, aby majetok predali, darovali, zamenili a podobne.

Ak rodičia sestre darovali byt z dôvodov, ako uvádzate v otázke, s tým už nič neurobíte.

V prípade dedičského konania po rodičoch sa však sestre na jej dedičský podiel započítava predmetný darovaný byt a o toľko bude menej dediť. Tu je však podmienkou v dedič. konaní to, aby bolo na čo započítať darovaný byt. Predmetom dedenia po rodičoch by musel byť majetok - aktíva, na ktorý by sa predmetný byt započítal.

Ako príklad započítania daru na dedičský podiel uvádzame už zverejnený príklad z našej stránky :

Dedičstvo 100 000 € na bank. účte, predmetom darovania sestre pred úmrtím poručiteľa bolo MV v hodnote 5 000 €, potom hodnota dedičstva je 105000 €, delené 7 dediči = 15 000 €, nakoľko jedno zo sestier už dostalo dar za života poručiteľa - MV v hodnote 5 000 eur zo sumy 15 000 € sa jej odpočíta hodnota daru - 5 000 € a na túto dedičku pripadne z dedičstva 10 000 € a na ostatných dedičov po 15 000 €.