Dedenie v tretej skupine: dedia aj deti zosnulého synovca?
Právna pomoc zadarmo
Položiť otázku
Nie. V tretej dedičskej skupine dedia súrodenci poručiteľa a ak niektorý súrodenec nededí, jeho podiel nadobúdajú rovnakým dielom len jeho deti – synovci a netere (§ 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zákon tu na rozdiel od prvej skupiny neposúva podiel na ďalšie generácie. Deti zosnulého synovca (prasynovci) preto zo zákona nededia, ak v tretej skupine dedí niekto iný. Notárka, ktorá priznala celé dedičstvo neteri, postupovala správne.
Kedy sa dedí v tretej skupine
Tretia skupina nastupuje, ak poručiteľ nezanechal potomkov (prvá skupina) a nededí ani manžel, ani žiadny z rodičov (druhá skupina). Podľa § 475 ods. 1 OZ dedia v tretej skupine rovnakým dielom:
- súrodenci poručiteľa – vlastní aj nevlastní, ak majú aspoň jedného spoločného rodiča,
- spolužijúce osoby – tí, ktorí žili s poručiteľom aspoň jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podiel zosnulého súrodenca – len o jednu generáciu nižšie
Podľa § 475 ods. 2 OZ: „Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.“ Zákon hovorí výslovne o deťoch súrodenca. Pri prvej skupine je to inak – § 473 ods. 2 OZ výslovne pokračuje aj na ďalších potomkov („ak nededia ani tieto deti …, dedia rovnakým dielom ich potomci“). V tretej skupine takéto pravidlo chýba.
Ak teda zomrel synovec ešte pred poručiteľkou, jeho podiel neprechádza na jeho deti. Pripadne ostatným dedičom tretej skupiny – v opísanom prípade neteri.
| Situácia po bezdetnej poručiteľke | Kto dedí zo zákona |
|---|---|
| žijú dve sestry | každá sestra 1/2 |
| žije sestra, brat zomrel a mal dve deti | sestra 1/2, deti brata po 1/4 |
| súrodenci nežijú, žije neter; synovec zomrel skôr a mal deti | celé dedičstvo neter; deti synovca nededia |
| žije sestra a druh, ktorý s poručiteľkou 3 roky žil a staral sa o domácnosť | sestra 1/2, druh 1/2 |
| nežijú súrodenci ani ich deti, nie sú spolužijúce osoby | štvrtá skupina – prarodičia, po nich ich deti (§ 475a OZ) |
Môžu deti synovca dediť aspoň vo štvrtej skupine?
Nie, ak v tretej skupine dedí aspoň jeden dedič. Štvrtá skupina nastupuje len vtedy, „ak žiadny dedič nededí v tretej skupine“ (§ 475a OZ). V nej dedia prarodičia poručiteľa a po nich ich deti (teda tety a ujovia poručiteľa) – nie prasynovci. Ak nededí nikto, dedičstvo pripadne štátu (§ 462 OZ).
Ako môžu prasynovci dediť
- Zo závetu – bezdetný poručiteľ nemá neopomenuteľných dedičov, môže preto závetom odkázať majetok komukoľvek, aj deťom synovca.
- Ako spolužijúce osoby – ak s poručiteľkou aspoň rok žili v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na ňu odkázaní výživou.
- Dohodou dedičov – neter môže po nadobudnutí dedičstva časť majetku deťom synovca darovať, prípadne sa v konaní dohodnúť na inom rozdelení medzi dedičmi.
Súvisiace otázky
Dedí nevlastný súrodenec rovnako ako vlastný?
Áno. Súrodencom je aj ten, kto má s poručiteľom len jedného spoločného rodiča. Dedí rovnakým dielom ako vlastný súrodenec.
Dedí manželka zosnulého brata?
Nie. Švagriná nie je zákonnou dedičkou. Podiel brata pripadne jeho deťom, prípadne by dedila len ako spolužijúca osoba.
Čo ak sa neter dedičstva vzdá?
Ak neter dedičstvo odmietne, posudzuje sa, ako keby nededila. Ak v tretej skupine nezostane žiadny dedič, nastupuje štvrtá skupina – nie deti synovca.
Mení to nový Občiansky zákonník?
Nový Občiansky zákonník má byť účinný od 1. 7. 2027 a pravidlá dedičských skupín upravuje nanovo. Podrobnosti v článku o dedičských skupinách podľa nového Občianskeho zákonníka.
Súvisiace články
Nesúhlasíte s tým, ako notár určil dedičov? Preveríme rodinné väzby aj postup v konaní o dedičstve. Dohodnite si konzultáciu.
JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, Bratislava
Najčastejšie otázky
Dedia deti zosnulých synovcov dodatočne objavený majetok, ak synovci prežili poručiteľa?
ďakujeme za otázku, an ktorú odpovedáme nasledovne : 1./ Pôvodná otázka, resp. odpoveď, na ktoré sa odvolávate, uvádza nasledovné (skrátene) : Zaujíma ma právny názor na rozhodnutie notára v dedičskom konaní v dedení podľa zákona. Poručiteľka umrela a nezanechala závet.
celá odpoveď ›Môžem závetom odkázať majetok synovcom a neteri bez uvedenia súrodenca?
dedenie zo zákona podľa tretej skupine podľa § 475 Občianskeho zákonníka sa aplikuje, ak neexistujú dedičia v prvých dvoch skupinách. V tejto skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jeho smrťou.
celá odpoveď ›Kto dedí po slobodnom bezdetnom bratovi bez závetu, keď nežijú rodičia?
v takomto prípade, ak by sa dedilo v zmysle zákona (brat nezanechal po sebe závet) a nežijú ani Vaši rodičia, potom by sa dedilo podľa tretej dedičskej skupiny, v zmysle ktorej dedia súrodenci poručiteľa a osoba, s ktorou poručiteľ žil v jednej domácnosti aspoň 1 rok pred svojou smrťou a z tohto dôvodu bola na neho…
celá odpoveď ›Kto dedí po bezdetnej sestre – súrodenci alebo aj ich deti?
v prípade dedenia v tretej dedičskej skupine platí, že sa uplatňuje tzv. právo dedičskej reprezentácie. To znamená, že ak napríklad nededí súrodenec poručiteľa, tak podiel, ktorý by z dedičstva na neho pripadol si rozdelia jeho potomkovia.
celá odpoveď ›Je synovec dedičom zo zákona po tete, ak jeho otec už zomrel?
tretiu zákonnú dedičskú skupinu upravuje Občiansky zákonník v ust. § 475. Podľa neho platí, že ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho…
celá odpoveď ›Dedia po mne aj manželka zosnulého brata v rámci zákonného dedenia?
v otázke uvádzate, že nemáte potomkov, zrejme nie ste vydatá. Potom platí pre dedenie v 3 skupine dedičov ust. § 475 Obč. zákonníka : "(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v…
celá odpoveď ›Kto dedí majetok vdovca bez detí podľa zákona a môžem odkázať majetok závetom komukoľvek?
vo Vašom prípade, keďže nemáte deti a teda ani neopomenuteľných dedičov, môžete závetom odkázať majetok hocikomu. Vaši súrodenci na odkázanie majetku nemajú žiadny vplyv.
celá odpoveď ›Kto dedí a v akých podieloch po bezdetnom slobodnom strýkovi bez závetu?
z otázky predpokladáme, že váš strýko ešte žije a preto so svojim majetkom môže nakladať podľa svojho uváženia a nepotrebuje k tomu súhlas svojich prípadných zákonných dedičov. V prípade, že ak dôjde k úmrtiu strýka, následne pôjde o dedenie v 3. skupine dedičov /bezdetný, slobodný/, kde platí ust. § 475 Občianskeho…
celá odpoveď ›Kto dedí po bezdetnej tete bez závetu?
z otázky usudzujeme, že teta je buď vdova alebo rozvedená a nemá deti. V takomto prípade, ak nespíše závet, nastupujú v prípade jej úmrtia do úvahy dedičia podľa III. skupiny dedičov podľa ust. § 475 Obč. zákonníka : "(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi…
celá odpoveď ›Dedia po bezdetnom poručiteľovi aj potomkovia súrodencov, ktorí zomreli skôr?
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď : 1./ Podľa ust. § 859 Obč. zákonníka platí, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa. 2./ Pre dedenie v tretej dedičskej skupine v súčasnosti podľa ust. § 475 Obč. zákonníka platí nasledovne : "(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej…
celá odpoveď ›Otázka
Dobrý deň, zomrela bezdetná a slobodná príbuzná bez závetu, rodičia ani súrodenci jej už nežijú. Zostala po nej neter a dve deti synovca, ktorý zomrel ešte pred ňou. Notárka priznala celé dedičstvo neteri podľa § 475 Občianskeho zákonníka. Nemajú deti zosnulého synovca nárok na jeho podiel podľa odseku 2?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
notárka rozhodla správne. V tretej dedičskej skupine dedia súrodenci poručiteľky a ak niektorý z nich nededí, jeho podiel nadobúdajú len jeho deti, teda synovci a netere (§ 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ďalej, na deti synovca či netere, zákon podiel už neposúva.
Keďže synovec zomrel pred poručiteľkou, jeho deti v tretej skupine nededia a celé dedičstvo nadobudla neter. Deti synovca by mohli dediť len zo závetu.
Podrobný rozbor s príkladmi nájdete nižšie.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Dedia deti zosnulých synovcov dodatočne objavený majetok, ak synovci prežili poručiteľa?
Dobrý deň, prosím, mohli by ste mi odpovedať na doplňujúcu otázku k ficek.sk/dedenie-v-tretej-skupine-12836? Deti synovcov a neterí (prasynovci a pranetere) nemajú nárok na dedičstvo ani v prípade, že v čase úmrtia poručiteľa, ktorý bol slobodný a bezdetný, žili deti jeho už mŕtvych súrodencov (synovci a netere) a časť majetku bola len nedávno objavená?
V prípade, že by nebol tento majetok pri dedičskom konaní po poručiteľovi opomenutý, dnes už mŕtvi synovci a netere by sa stali jeho vlastníkmi a následne by jeho vlastníkmi boli aj ich deti (prasynovci a pranetere).
Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
ďakujeme za otázku, an ktorú odpovedáme nasledovne :
1./ Pôvodná otázka, resp. odpoveď, na ktoré sa odvolávate, uvádza nasledovné (skrátene) :
Zaujíma ma právny názor na rozhodnutie notára v dedičskom konaní v dedení podľa zákona. Poručiteľka umrela a nezanechala závet. Bola bezdetná, žila sama. Ostali po nej: neter a deti synovca. Notárka určila dedenie podľa tretej skupiny § 475 OZ a celé dedičstvo dostala neter. Synovec zomrelej umrel skôr ako poručiteľka, ale po ňom zostali dve deti. Nemajú náhodou tieto nárok na dedičský podiel podľa odseku 2 spomínaného paragrafu?
Odpoveď JUDr. FICEKA :
Notárka rozhodla správne. Vysvetlím ako funguje dedenie v tretej skupine.
Dedenie v tretej dedičskej skupine prichádza do úvahy, ak poručiteľka nezanechala potomkov, manžela ani žiadneho z rodičov alebo ak tieto osoby dedičstvo odmietli, nemajú dedičskú spôsobilosť (§ 468 OZ), alebo sa na nich ako na dedičov neprihliada (§ 468 OZ).
V tretej skupine podľa ust. § 475 Obč. zákonníka dedia:
a) súrodenci poručiteľa (brat a sestra) a
b) osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou z toho dôvodu, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (ide o tzv. spolužijúce osoby).
Súrodenci sú tí, ktorí majú aspoň jedného spoločného rodiča (nezáleží na tom, či ide o súrodencov narodených v manželstve alebo mimo manželstva). Rovnako tu spadajú aj osvojené deti (sú považované za rovnocenných súrodencov, aj keď nie sú pokrvní súrodenci).
Dedičia v tretej skupine zákonných dedičov dedia všetci rovnakým dielom. Súrodenci dedia v tretej skupine po poručiteľovi priamo.
Ak by súrodenec žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti a mal by právo dediť aj ako spolužijúca osoba, nepripadajú naňho dva dedičské podiely , ale dedí iba jeden podiel.
Ak by pri dedení v tretej skupine zákonných dedičov nededil súrodenec (napríklad ak by boli dvaja a jeden by zomrel), môžu namiesto neho nastúpiť potomkovia súrodencov poručiteľa (synovci a netere poručiteľa). Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča (t.j. právneho predchodcu). Teda pôjde o vyššie uvedený prípad, ak by poručiteľ zanechal dvoch súrodencov, pričom jeden z nich zomrel, jedna polovica dedičstva po tomto súrodencovi sa rozdelí medzi jeho deti rovnakým dielom). Deťmi súrodenca poručiteľ sa dedenie v tretej skupine končí, neprechádza na potomkov synovca/netere, títo už nededia.
Ak by teda niektorý z synovec/neter nededila, zvýši sa dedičský podiel toho potomka súrodenca, u ktorého sú podmienky na dedenie naplnené.
Z Uznesenia NS ČR z 12. 12. 2001, sp. zn. 21 Cdo 132/2001 :
"Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t. j. synovci a netere poručiteľa). Ak však niektoré z detí súrodencov poručiteľa nededia, jeho deti (t. j. prasynovci a pranetere poručiteľa) už na dedenie po poručiteľovi povolané nie sú a neprislúcha im ani postavenie účastníkov dedičského konania."
II./ Skutočnosť, že sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, ktorú OZ zakotvuje hneď v úvodnom ustanovení, je jednou zo zásad, na ktorých je postavené slovenské dedičské právo.
Touto zásadou je „zásada prechodu poručiteľom zanechaného majetku na dedičov smrťou poručiteľa“.
Ďalšou zásadou je „zásada univerzálnej sukcesie“, kedy dedič vstupuje do všetkých práv a povinností poručiteľa, ktorého majetok tvorí jeden celok pozostávajúci z majetku a dlhov /aktíva a pasíva/, ktoré prechádzajú na dediča. Aj keď osvedčenia, ako aj právoplatné uznesenia o dedičstve majú iba deklaratórnu povahu, pretože k nadobudnutiu dedičstva dochádza ipso iure smrťou poručiteľa, ich hlavný hmotnoprávny význam spočíva v tom, že je nimi bezpečne ustálené, na ktorého z dedičov prešiel poručiteľov majetok, prípadne ktorí dedičia a v akom rozsahu zodpovedajú za dlhy poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve a uznesenie o dedičstve sú podkladom pre zápis vlastníckeho práva.“
Ďalšími sú "zásada akrescencie", ktorá spočíva v prirastaní uvoľnených dedičských podielov k podielom ďalších dedičov. Prichádza však do úvahy iba pri dedení zo zákona, konkrétne v druhej skupine.
To znamená, že ak dedičstvo z určitého dôvodu nenadobudne napríklad manžel poručiteľa, časť pripadajúca na neho sa rozdelí medzi ďalších dedičov tejto skupiny. Táto zásada neprichádza do úvahy pri dedení zo závetu.
Zásada "dedičskej reprezentácie" znamená, že ak dedičstvo opäť z určitého dôvodu nenadobudne niektorý dedič povolaný zo zákona, zákon na ich miesto povolá jeho potomkov (v tretej skupine oprávnených dedičov zo zákona).
Pri dedení zo zákona majetok poručiteľa prechádza na zákonom určené osoby, ktoré sú rozdelené do štyroch dedičských skupín podľa stupňa príbuzenského vzťahu. Platí, že ak nededí nikto z prvej dedičskej skupiny, dedičstvo prechádza do druhej dedičskej skupiny atď.
Poradie skupín je záväzné a nepreskočiteľné. To znamená, že každá nasledujúca skupina je vo vzťahu k predchádzajúcej vo vzťahu subsidiarity.
Predpokladom dedenia zo zákona v jednotlivých dedičských skupinách je určitý, zákonom stanovený vzťah k poručiteľovi (manžel, súrodenec, rodič a ost.), ktorý musí existovať ku dňu smrti poručiteľa.
Ustanovenie § 475 ods. 1 OZ k tretej dedičskej skupine uvádza :
„Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa."
T.j. : V zmysle uvedeného pokiaľ po poručiteľovi nededia jeho deti (1.dedičská skupina), jeho manžel/ka (1. alebo 2.dedičská skupina) a ani jeho rodičia (2.dedičská skupina), ako zákonní dedičia prichádzajú do úvahy jeho súrodenci (resp. osoby, žijúce s poručiteľom v spoločnej domácnosti.
Ods. 2 § 475 Obč. zákonníka : "Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.“
T.j. Ide o tzv. druhý rad dedičov v rámci tejto tretej skupiny.

ZÁVER :
1./ Nevieme, aký konkrétny právny problém riešite, nakoľko ste sa pýtali na názor, resp. aký je stav dedič. konania, zrejme z ktorého uvedená otázka vyvstala.
2./ Dedenie novobjaveného majetku, t.j. majetku nájdeného po úmrtí poručiteľa a po právoplatnom skončení dedič. konania, na ktoré sa v otázke pýtate pri dedední v tretej dedič. skupine rieši aj nový Civilný mimosporový poriadok v ust. § 211 nasledovne :
"Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.
V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu.
Súd dodatočné konanie o dedičstve zastaví, ak majetok označený v návrhu nebol vo vlastníctve poručiteľa."
3./Nevieme, či v prípade Vašej otázky sa jedná o reálny problém, alebo o potrebu Vašej informovanosti, uvádzame, že v prípade novoobjaveného majetku ak by sa malo konať dedičské konanie, na určenie dedičskej postupnosti sa použijú predpisy hmotného práva v okamihu smrti poručiteľa.
T.j. : Ak vychádzame z Vami uvedeného príkladu, ak dedičmi poručiteľa boli synovci a netere /t.j. deti jeho súrodencov/, a títo už teraz nežijú, t.j. nežijú v čase prejednávania novoobjaveného majetku, potom sa vychádza z toho, kto sú dedičia pôvodných dedičov v čase riadného dedičského konania. Vychádza sa z dedičských rozhodnutí zomretých pôvodných dedičov, v prípade Vašej otázky dedičia synovcov a neterí poručiteľa.
Ešte poznámka : Prečo v pôvodnom konaní neboli dedičmi prasynovci a pranetere poručiteľa ? Dôvod je ten, že ust. § 475 ods. 2 Obč. zákonníka jasne určuje, že "ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho d e t i ."
Dúfame, že naše vysvetlenie Vám pomohlo.
Môžem závetom odkázať majetok synovcom a neteri bez uvedenia súrodenca?
Dobrý deň, rada by som sa opýtala na dedenie v tretej skupine.
Som slobodná a bezdetná osoba. Žijem sama v bytovom dome a celá moja rodina žije mimo miesta môjho trvalého pobytu. Mám jedného staršieho brata a jeho deti – ženatého synovca s dvoma deťmi a neter žijúcu v zahraničí s jedným dieťaťom.
Chcela by som vedieť, či môžem v spísanom závete nechať svoju nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve synovcovi a neteri, a finančné úspory v banke ich deťom. Musím v závete spomenúť aj brata? Ako sa postupuje, ak jeden z prípadných dedičov umrie ešte pred dedičským konaním? Je potrebné opäť spísať nový závet? V prípade spísania závetu u notára – aké osobné údaje o prípadných dedičoch bude notár vyžadovať?
Ďakujem za odpoveď. S pozdravom
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
dedenie zo zákona podľa tretej skupine podľa § 475 Občianskeho zákonníka sa aplikuje, ak neexistujú dedičia v prvých dvoch skupinách. V tejto skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jeho smrťou.
Ak závet spíšete, môžete slobodne určiť dedičov a nemusíte spomenúť brata. Brat totiž nie je neopomenuteľný dedič. Neopomenuteľnými dedičmi sú len potomkovia poručiteľa. Ak chcete zabezpečiť, aby dedili v prípade smrti synovca alebo netere ich deti, je potrebné v závete explicitne uviesť ustanovenie, že v prípade úmrtia vášho synovca by namiesto neho mali dediť jeho deti. Jedná sa o závetné ustanovenie náhradných dedičov, čo zákon pripúšťa. Pokiaľ ide o označenie osoby dediča, táto musí byť v závete identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby v okamihu smrti poručiteľa nebola zameniteľná s akoukoľvek inou osobou. Pokojne môžete uviesť, že majetok odkazujete synovcovi (uvediete meno a priezvisko, prípadne dátum narodenia). Rovnako tak pri neteri.
Odporúčame Vám zriadiť závet formou notárskej zápisnice, ktorý sa ukladá no Notárskeho centrálneho registra závetov. Takto bude po vašej smrti notárom ľahko dohľadateľný.
Kto dedí po slobodnom bezdetnom bratovi bez závetu, keď nežijú rodičia?
Dobrý deň, chcem sa vás opýtať, umrel mi brat, ktorý bol slobodný a bezdetný, nezanechal závet, aspoň o tom ešte neviem, pretože neprebehlo dedičské konanie. Nežijú už ani rodičia, bratia zomreli, jeden bol bezdetný a po druhom žije jeho manželka s dvoma deťmi. Ja sama mám dve deti a manžela. Nikto z nás nežil s nebohým, zomrel nečakane, bol ešte samostatný. Ďakujem veľmi pekne za radu. Prajem pekný večer.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
v takomto prípade, ak by sa dedilo v zmysle zákona (brat nezanechal po sebe závet) a nežijú ani Vaši rodičia, potom by sa dedilo podľa tretej dedičskej skupiny, v zmysle ktorej dedia súrodenci poručiteľa a osoba, s ktorou poručiteľ žil v jednej domácnosti aspoň 1 rok pred svojou smrťou a z tohto dôvodu bola na neho odkázaná výživnou alebo ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť (takejto osoby predpokladám, že niet).
Vzhľadom na uvedené potom budete dediť Vy spolu s ostatnými žijúcimi súrodencami a v prípade súrodencov, ktorí už nežijú, resp. brat, namiesto neho budú dediť jeho deti a to rovným dielom podiel, ktorý by na neho v zmysle zákona pripadol.
Kto dedí po bezdetnej sestre – súrodenci alebo aj ich deti?
Dobrý deň,
moja sestra, ktorá bola bezdetná, zomrela. Chcela by som sa opýtať, kto bude jej dedičom? Po jej úmrtí sme zostali štyri sestry. Rada by som tiež vedela, či budú dediť aj deti ostatných súrodencov.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
v prípade dedenia v tretej dedičskej skupine platí, že sa uplatňuje tzv. právo dedičskej reprezentácie. To znamená, že ak napríklad nededí súrodenec poručiteľa, tak podiel, ktorý by z dedičstva na neho pripadol si rozdelia jeho potomkovia. Uvedené pravidlo je upravené aj v § 475 Občianskeho zákonníka:
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Treba však dodať, že dedeniu v tretej skupine predchádzajú skupiny 1 a 2 a aj v prípade, že Vaša sestra bola bezdetná, tak bude prednostne dediť manžel, tzv. spolužijúca osoba alebo rodičia poručiteľa v zmysle zásad uvedených v § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka a iba v prípade, že tieto osoby nededia sa bude dediť v tretej dedičskej skupine.
Trápi vás "Dedenie v tretej skupine: dedia aj deti zosnulého synovca?" a chcete pomôcť?
Je synovec dedičom zo zákona po tete, ak jeho otec už zomrel?
Dobrý deň,
je synovec dedičom zo zákona, ak jeho otec - brat poručiteľky, už dávno zomrel? Akým spôsobom preukazuje tento potenciálny dedič svoju totožnosť, resp. nástupníctvo? Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
tretiu zákonnú dedičskú skupinu upravuje Občiansky zákonník v ust. § 475. Podľa neho platí, že ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Zákon pritom výslovne ustanovuje, že ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. synovci a netere poručiteľky). To znamená, že synovec poručiteľky bude zo zákona povolaný dediť. Zistenie okruhu dedičov je pritom predmetom dedičského konania. Synovec svoju identitu preukáže iba predložením občianskeho preukazu pred začatím pojednávania u notára. Pre úplnosť Vám však dávam do pozornosti, že ak niektoré z detí súrodencov poručiteľa nededia, jeho deti (t. j. prasynovci a pranetere poručiteľa) už na dedenie po poručiteľovi povolané nie sú.
Dedia po mne aj manželka zosnulého brata v rámci zákonného dedenia?
Dobrý deň, mám jednu otázku. Som bezdetná a slobodná. Mám dve sestry, môj brat, ktorý mal dve deti, bohužiaľ zomrel a za sebou zanechal manželku. Chcela by som sa opýtať, či je v prípade môjho dedičstva, okrem mojich sestier a synovcov po bratovi, oprávnenou dedičkou aj jeho manželka? Ďakujem za odpoveď, Jana.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
v otázke uvádzate, že nemáte potomkov, zrejme nie ste vydatá.
Potom platí pre dedenie v 3 skupine dedičov ust. § 475 Obč. zákonníka :
"(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."
Správne ste v otázke uviedli, že dedičmi v takomto prípade po Vás budú Vaše sestry a deti Vášho brata. Manželka Vášho brata nie je dedičom zo zákona po Vás.
Vzhľadom na okolnosť, že nemáte deti, možnosťou je pre Vás zriadiť závet a určiť, ktorému dedičovi v prípade Vášho úmrtia čo z Vášho majetku pripadne. Je to možné aj vzhľadom na okolnosť, že nemáte deti, ktorým zákon priznáva postavenie neopomenuteľných dedičov podľa § 479 Obč. zákonníka, teda dedičia vo Vašom prípade sa nemôžu dovolávať toho, aby napadli neplatnosť závetu z dôvodu, že majú nárok na dedičstvo v konkrétnej výške podielu.
Kto dedí majetok vdovca bez detí podľa zákona a môžem odkázať majetok závetom komukoľvek?
Som vdovec a nemám deti. Kto bude dediť môj majetok? Mám slobodnú sestru a ženatého brata, ktorý má dve deti. Mám tiež dve netere po zomrelom druhom bratovi. Čo by sa stalo, keby moja sestra a brat zomreli? Môžem svoj majetok poručiť komukoľvek? Ďakujem za vysvetlenie.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, vo Vašom prípade, keďže nemáte deti a teda ani neopomenuteľných dedičov, môžete závetom odkázať majetok hocikomu. Vaši súrodenci na odkázanie majetku nemajú žiadny vplyv.
Vzhľadom na to, že nemáte manželku a predpokladáme, že ani rodičov, zo zákona dedia Vaši súrodenci rovnakým dielom. Ak niektorý zo súrodencov nededí (napr. spomínaný druhý brat), nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho potomkovia rovnakým jeho dielom.
Netreba však zabudnúť, že v tretej skupine dedia rovnako tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Kto dedí a v akých podieloch po bezdetnom slobodnom strýkovi bez závetu?
Dobrý deň,
chcel by som sa spýtať na dedenie.
Môj strýko je vlastníkom nehnuteľností a pozemkov. Je slobodný a nemá deti. Mal troch súrodencov, no zo všetkých žije už iba jedna - sestra. Z druhého súrodenca má po ňom dcéru a z nášho otca sme traja bratia. Navyše so strýkom už približne tri roky žije bratranec, ktorý je synom tej žijúcej sestry. Aký má kto nárok, respektíve podiel?
Ďakujem za radu.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že váš strýko ešte žije a preto so svojim majetkom môže nakladať podľa svojho uváženia a nepotrebuje k tomu súhlas svojich prípadných zákonných dedičov.
V prípade, že ak dôjde k úmrtiu strýka, následne pôjde o dedenie v 3. skupine dedičov /bezdetný, slobodný/, kde platí ust. § 475 Občianskeho zákonníka :
"(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. (2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti." Poznámka : váš bratranec, ktorý žije so strýkom cca 3 roky nie je zákonným dedičom, lebo jeho matka - strýkova sestra ešte žije. Samotná skutočnosť spoločného žitia v jednej domácnosti vášho bratranca nerobí zákonným dedičom. Vy spolu s vašimi bratmi ako potomkovia vášho otca a strýkovho brata budete mať mať nárok na zákonný podiel z dedičstva v rozsahu podielu vášho otca.Trápi vás "Dedenie v tretej skupine: dedia aj deti zosnulého synovca?" a chcete pomôcť?
Kto dedí po bezdetnej tete bez závetu?
Dobrý deň,
rada by som sa opýtala, kto dedí po bezdetnej tete (matkinej sestre, ktorá ešte žije).
Dostala som dva názory:
1. Polovicu dedí jej sestra - moja mama (pripadne, ak by už nebola nažive, tak ja, ako jej neter) a druhú polovicu by dedil prípadne štát. Podľa odpovedí, ktoré ste uviedli vo Vašej online poradni, mi však nepripadá, že by dedičom mal byť štát.
2. Druhý názor je, že by dedičom mala byť iba moja mama, teda jej sestra. Tak by si to aj teta želala.
Musí teta napísať závet?
Ďakujem, Linda
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
z otázky usudzujeme, že teta je buď vdova alebo rozvedená a nemá deti. V takomto prípade, ak nespíše závet, nastupujú v prípade jej úmrtia do úvahy dedičia podľa III. skupiny dedičov podľa ust. § 475 Obč. zákonníka :
Je vecou rozhodnutia tety, ako naloží so svojim majetkom či už za života, alebo aj spíše závet. Kedže teraz má ešte sestru, Vašu mamu, dedičmi v prípade jej úmrtia bude Vaša mama a keby sa Vaša mama úmrtia tety nedožila, dedičom budete Vy sama ak teta žije sama bez osôb uvedených v ist. § 475 ods. 1 Obč. zákonníka.
Dedia po bezdetnom poručiteľovi aj potomkovia súrodencov, ktorí zomreli skôr?
Dobrý deň. Môj nebohý dedo mal tri súrodencov, z ktorých jeden bol bezdetný. Keď tento bezdetný brat zomrel, už žila len jeho sestra. Môj dedo a druhý brat už zomreli, približne okolo roku 1972. Pred polrokom sa uskutočnilo dedičské konanie po bezdetnom bratovi, kde boli privolaní len potomkovia vtedy žijúcej sestry. Podľa údajov nejakého nového zákona nemali potomkovia jeho bratov nárok na dedičstvo, pretože bratia zomreli skôr. V dôsledku toho všetko zdedili potomkovia vtedy žijúcej sestry. Rád by som počul váš názor na túto situáciu. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :
1./ Podľa ust. § 859 Obč. zákonníka platí, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa.
2./ Pre dedenie v tretej dedičskej skupine v súčasnosti podľa ust. § 475 Obč. zákonníka platí nasledovne :
"(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."
Ak teda brat Vášho dedka zomrel teraz za súčasnej právnej úpravy, máme za to, že dediť mali aj synovcovia a netere.
3./ Pre roky 1969 - 1982 pre dedenie v tretej skupine dedičov - rozhodujúci je dátum úmrtia poručiteľa, platilo ust. § 475 Obč. zákonníka nasledovne :
"Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa."
T.j. : V uvedenom období /v otázke spomínate rok 1972/ nededili synovcovia a netere bezdetného brata Vášho dedka ako poručiteľa /z otázky nevieme kedy umrel bezdetný brat Vášho dedka/.
4./ Pokiaľ by sa na Váš prípad vzťahovalo súčasné znenie § 475 Obč. zákonníka, potom dedičia podľa ust. § 485 Obč. zákonníka sa môžu domáhať vydania dedičstva :
"Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča."
Pre presnejšie zodpovedanie otázky by sme potrebovali vidieť dedičské uznesenie.