Opatrujem otčima, ktorý nemá deti: zdedíme bez závetu jeho polovicu bytu?
Právna pomoc zadarmo
Položiť otázku
Nevlastné deti, ktoré otčim neosvojil, po ňom zo zákona nededia – ani vtedy, ak nemá vlastné deti, súrodencov ani rodičov. Jeho polovica bytu by bez závetu pripadla prarodičom alebo ich deťom (tetám a strýkom otčima) a ak nie sú, štátu ako odúmrť (§ 462 OZ). Jedinou zákonnou výnimkou je spolužitie: kto s otčimom žil najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a staral sa o ňu alebo bol na neho odkázaný výživou, dedí v druhej skupine (§ 474 ods. 1 OZ). Spoľahlivé riešenie je preto závet alebo darovanie ešte za života.
Kto by dedil po otčimovi bez závetu
Zákon delí dedičov do štyroch skupín. Nasledujúca skupina prichádza na rad, len ak v predchádzajúcej nededí nikto (§ 473 až § 475a OZ). Rozhoduje príbuzenstvo alebo manželstvo, nie to, kto sa o poručiteľa staral alebo kto byt kedysi zaplatil.
| Skupina | Kto do nej patrí | Otčim bez detí, manželky, súrodencov a rodičov |
|---|---|---|
| 1. skupina (§ 473) | deti (aj osvojené) a manžel, za zosnulé dieťa jeho potomci | nikto – nevlastné deti sem nepatria |
| 2. skupina (§ 474) | manžel, rodičia a spolužijúce osoby | nevlastné dieťa, ak splní podmienky spolužitia |
| 3. skupina (§ 475) | súrodenci (za nich ich deti) a spolužijúce osoby | nikto, ak nie sú súrodenci ani ich deti |
| 4. skupina (§ 475a) | prarodičia, ak nededí žiadny z nich, ich deti | tety a strýkovia otčima, ak ešte žijú |
| Odúmrť (§ 462) | štát | ak nededí nikto zo štyroch skupín |
Spolužijúca osoba: kedy nevlastné dieťa predsa dedí
V druhej skupine dedia aj tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli na poručiteľa odkázaní výživou (§ 474 ods. 1 OZ). Ak otčim nemá manželku ani rodičov, takéto nevlastné dieťa dedí celú jeho pozostalosť – aj spolu s ďalšími spolužijúcimi osobami rovnakým dielom.
- Spoločná domácnosť znamená skutočné spoločné bývanie a hospodárenie, nie len pravidelné návštevy.
- Jeden rok sa počíta spätne odo dňa smrti.
- Opatrovanie z iného bytu – nákupy, lieky, upratovanie – podmienku samo osebe nesplní.
- Spolužitie treba v dedičskom konaní preukázať (svedkovia, trvalý pobyt, spoločné platby). Ak ho iní dedičia spochybnia, notár môže odkázať spor na súd.
Na túto výnimku sa preto oplatí spoliehať len vtedy, ak s otčimom naozaj bývate. Ak nebývate, bez jeho úkonu nezdedíte nič.
Na čom pri dedení nezáleží
Dedičské konanie neprihliada na to, z čích peňazí byt pôvodne pochádza, ani na morálne argumenty. Polovica bytu, ktorú otčim nadobudol, je jeho majetkom a dedí sa podľa zákona alebo závetu. Konanie o dedičstve nemožno úspešne napadnúť len preto, že zákonná úprava pôsobí v konkrétnom prípade nespravodlivo. Ústny prísľub otčima „prepíšem to na teba“ nemá právne účinky – závet musí mať zákonom predpísanú formu.
Ako zabezpečiť, aby byt zostal v rodine
| Riešenie | Kedy prejde vlastníctvo | Na čo myslieť |
|---|---|---|
| Závet otčima v prospech všetkých troch detí | až po jeho smrti | otčim ho môže kedykoľvek zmeniť; odporúčam notársku zápisnicu (centrálny register závetov) |
| Darovanie podielu s vecným bremenom doživotného bývania pre otčima | vkladom do katastra (§ 133 ods. 2 OZ) | otčim zostáva bývať; dar možno vrátiť len v zákonných prípadoch (§ 630 OZ) |
| Kúpa podielu | vkladom do katastra | vhodné, ak otčim potrebuje peniaze na starostlivosť |
Pri darovaní odporúčam dohodnúť len právo doživotného bývania, nie povinnosť doživotnej starostlivosti – takú povinnosť nemusíte byť schopní dlhodobo plniť. Darovanie podielu do vašich rúk zároveň znamená, že byt už nebude predmetom dedenia po otčimovi.
Vzor: darovacia zmluva na byt na darovacie-zmluvy.sk
Súvisiace otázky
Dedí nevlastná dcéra, ak má otčim vlastné deti?
Zo zákona nie. Vlastné deti dedia v prvej skupine a spolužijúce osoby prichádzajú na rad až v druhej. Nevlastná dcéra môže dediť len zo závetu, ktorý však nesmie ukrátiť vlastné deti pod ich povinný podiel (§ 479 OZ).
Musím sa o dar od otčima deliť s jeho deťmi?
Nie. Platne darovaný majetok vám patrí a do dedičstva po otčimovi nespadá. Započítanie darov (§ 484 OZ) sa týka len dedičov, ktorí dostali dar od poručiteľa – vy ako nededič vracať ani doplácať nič nemusíte.
Je nevlastné dieťa osvojené, ak má priezvisko po otčimovi?
Nie. Zmena priezviska nie je osvojenie. Osvojenie vzniká len rozhodnutím súdu; až potom je dieťa dedičom otčima v prvej skupine.
Môže sa nevlastná dcéra prihlásiť do dedičského konania?
Áno, ak tvrdí, že je dedičkou (napríklad ako spolužijúca osoba alebo zo závetu), alebo ak má voči dedičstvu pohľadávku – napríklad náklady na pohreb, ktoré zaplatila (§ 470 OZ). Notára zistíte na okresnom súde podľa posledného bydliska zosnulého.
Čo ak otčim závet nespíše a byt pripadne štátu?
Štát nadobudne len otčimovu polovicu. Vaša polovica zdedená po mame zostáva vaša; so štátom by ste boli podielovými spoluvlastníkmi a máte predkupné právo k jeho podielu (§ 140 OZ).
Súvisiace články
- Byt, ktorý otčim zdedil: mám naň nárok po smrti mamy?
- Dedí zať po svokre, s ktorou žil v spoločnej domácnosti?
- Bezdetný ujo bez závetu: zdedíme jeho dom, ak s ním roky bývame?
- Dedí nevlastný brat po biologickom otcovi, ak má priezvisko po otčimovi?
- Darovaný dom s doživotným bývaním rodičov: patrí po ich smrti do dedičstva?
Chcete, aby byt po otčimovi zostal deťom jeho manželky? Pripravíme závet alebo darovaciu zmluvu s doživotným bývaním tak, aby boli chránení otčim aj vy. Dohodnite si konzultáciu.
JUDr. Milan Ficek, advokát
Ficek & Partners, Žilinská 14, Bratislava
Najčastejšie otázky
Musím sa deliť o darovanú nehnuteľnosť s dedičmi darcu?
z otázky vyplýva, že ide o manžela Vašej matky, ktorý si Vás neosvojil. V prípade, že došlo k jeho úmrtiu, vy nie ste jeho zákonným dedičom.
celá odpoveď ›Dedia nevlastné deti po nevlastnom otcovi zo zákona, ak ich neosvojil?
vzhľadom na skutočnosť, že Váš nevlastný otec, manžel Vašej matky, si Vás neosvojil, v prípade jeho úmrtia nie ste zákonným dedičom. Po nevlastnom otcovi by ste mohli dediť v prípade, že by spísal závet aj vo Váš prospech.
celá odpoveď ›Majú vnuci nárok byť prizvaní na dedičské konanie po starom otcovi?
v otázke píšete, že starý otec zomrel nedávno, čo môže byť pred mesiacom ako aj pred rokom. Uvádzame, že vy ako vnuk starého otca a zákonný dedič po vašom nebohom otcovi ste zákonným dedičom v zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka.
celá odpoveď ›Má nevlastné dieťa nárok dediť po nevlastnej matke bez osvojenia?
odpoveď je jednoduchá : Vzhľadom na skutočnosť, že vášho brata si neosvojila druhá manežlka vášho otca, potom váš brat, ktorý žil so svojim otcom a jeho druhou manželkou, nie je zákonným dedičom po manželke vášho otca. Váš brat by mohol dedič jedine v prípade, že manželka vášho biologického otca by spísala závet v…
celá odpoveď ›Má nevlastná sestra bez osvojenia nárok dediť po mojom otcovi?
na Vami položenú otázku uvádzame, že ak si Váš otec neosvojil Vašu nevlastnú sestru, táto nie je zákonným dedičom po Vašom vlastnom otcovi. Dedič by nevlastná sestra mohla jedine v prípade, že by Váš otec spísal závet v jej prospech.
celá odpoveď ›Môže nevlastná dcéra dediť po nevlastnom otcovi, keď ju neadoptoval?
ďakujeme za prejavenú dôveru. Úvodom poznamenávame, že vy vašu neter na dedičskom konaní zastupovať môžete na základe splnomocnenia, ktorého formulár vám pošle notár.
celá odpoveď ›Má nevlastná dcéra nárok na dedičstvo po nevlastnom otcovi len zo zmeny priezviska?
k zmene priezviska vo Vašom prípade došlo podľa ust. § 2 zákona č. 55/1950 Zb.z., v ktorom je uvedené, že ONV povolí umenu priezviska ak nebráni tomu záujem spoločnosti a ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.
celá odpoveď ›Mám nárok dediť po nevlastnom otcovi, ak si ma právne neosvojil?
žiaľ, je to tak, ako uvádzate v otázke. Ak zomrel manžel Vašej matky a neosvojil si Vás, potom Vy nie ste jeho zákonným dedičom.
celá odpoveď ›Môžu dediť po otčimovi jeho nevlastné deti, ak nespísal závet?
žiaľ Občiansky zákonník neberie do úvahy Vami uvádzané skutočnosti - konanie o dedičstve nie je možné napadnúť len z dôvodu, že je právna úprava dedičského práva v danom prípade nespravodlivá. Rozumieme pocitu nespravodlivosti, no žiaľ v súčasnosti je zákonná úprava taká.
celá odpoveď ›Otázka
Dobrý deň, naša mama ako vdova nadobudla byt, neskôr sa znovu vydala a jej manžel sa stal spoluvlastníkom bytu. Po mamičkinej smrti sme my, jej tri deti z prvého manželstva, zdedili polovicu bytu. Otčim nás neosvojil a nemá vlastné deti, súrodencov ani rodičov. Mám o neho dobrý vzťah a opatrujem ho. Budeme mať po jeho smrti nárok aj na jeho polovicu bytu, ak nespíše závet? Nechceme, aby byt pripadol cudzím ľuďom alebo štátu. Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, ako nevlastné deti, ktoré otčim neosvojil, nie ste jeho zákonnými dedičmi z titulu príbuzenstva. Bez závetu by jeho polovica bytu pripadla vzdialeným príbuzným zo štvrtej skupiny (jeho prarodičom a ich deťom) a ak nie sú, štátu ako odúmrť (§ 462 OZ). Výnimka: kto s poručiteľom žil najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa staral o spoločnú domácnosť alebo bol na neho odkázaný výživou, dedí zo zákona ako spolužijúca osoba v druhej skupine (§ 474 ods. 1 OZ). Samotné opatrovanie bez spoločnej domácnosti nestačí. Najistejšie riešenie je závet otčima alebo darovanie jeho podielu ešte za života, napríklad s doživotným bývaním pre neho. Podrobný rozbor nájdete nižšie.
S pozdravom
JUDr. Milan Ficek, advokát
Musím sa deliť o darovanú nehnuteľnosť s dedičmi darcu?
Dobrý deň, počas života môjho otčima som od neho dostala darom nehnuteľnosť. Darovacia zmluva bola riadne spísaná a nehnuteľnosť je zapísaná v katastri na moje meno. Po jeho smrti si jeho vlastné deti tento majetok nárokujú. Musím sa s nimi o darovaný majetok deliť?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ide o manžela Vašej matky, ktorý si Vás neosvojil.
V prípade, že došlo k jeho úmrtiu, vy nie ste jeho zákonným dedičom. Pokiaľ Vám však daroval nejaký majetok, nie ste povinná sa s nikým o tento majetok deliť a jeho deti nemôžu od vás žiadať ani súdnou cestou, aby ste ich vyplatili.
V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.
Dedia nevlastné deti po nevlastnom otcovi zo zákona, ak ich neosvojil?
Dobrý deň,
rada by som sa informovala vo veci dedičstva.
Zomrela mi mama, ktorá žila s mojím nevlastným otcom, mali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM). Mám jedného brata, ktorý je vlastným synom oboch rodičov. V minulosti som ako zákonný dedič zdedila jednu tretinu bytu. Chcem sa spýtať, v prípade úmrtia nevlastného otca v budúcnosti, budem dediť aj ja ako nemanželské dieťa (som dospelá), po nevlastnom otcovi, alebo bude dediť iba môj brat, ktorý bol jeho vlastným synom?
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, vzhľadom na skutočnosť, že Váš nevlastný otec, manžel Vašej matky, si Vás neosvojil, v prípade jeho úmrtia nie ste zákonným dedičom. Po nevlastnom otcovi by ste mohli dediť v prípade, že by spísal závet aj vo Váš prospech. Váš brat ako vlastný syn Vášho nevlastného otca je jeho výlučným zákonným dedičom.
Ak by nevlastný otec spísal závet aj alebo výlučne vo Váš prospech, závet v časti by bol neplatný, lebo podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka platí :
"Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."
Riešením nehnuteľnosti je jej vyporiadanie za života Vášho nevlastného otca napr. na základe darovacej zmluvy. Avšak k tomuto kroku nevlastného otca nemôžete právnou cestou nijako donútiť.
Majú vnuci nárok byť prizvaní na dedičské konanie po starom otcovi?
Dobrý deň,
Chcel by som sa opýtať na nasledujúcu situáciu. Nedávno mi zomrel starý otec, ale nemali sme žiadny vzťah s jeho dcérou. Môj otec (dedov nemanželský syn) zomrel už dávno. Vlastne, ani nám nedali vedieť, že dedo zomrel, a nikto z otcovej strany sa nezúčastnil na pohrebe, čo považujem za bezcharakterné správanie. Chcel by som sa spýtať, či by sme mali byť pozvaní na dedičské konanie, a či by sme tam mali byť aj so svojimi súrodencami. Obávam sa, že nás nepozvú, keďže nemáme žiadny vzťah s dedovou dcérou.
Poprípade, na koho sa môžeme obrátiť, aby sme sa dozvedeli tieto skutočnosti?
Ďakujem pekne.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, v otázke píšete, že starý otec zomrel nedávno, čo môže byť pred mesiacom ako aj pred rokom.
Uvádzame, že vy ako vnuk starého otca a zákonný dedič po vašom nebohom otcovi ste zákonným dedičom v zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka. Dedičský podiel, ktorý na vás a vašich súrodencov ako potomkov vášho nebohého otca je daný jeho podielom na dedičstve. Citujeme ust. 473 Občianskeho zákonníka :
"(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci."
Preto ak nemáte isotu vo veci dedičského konania po starom otcovi, kontaktujte informačné centrum okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska starého otca v čase úmrtia a povedia vám meno notára. Následne môžete kontaktovať písomne notára ako dedič vášho nebohé otca a vnuk poručiteľa.
Má nevlastné dieťa nárok dediť po nevlastnej matke bez osvojenia?
Dobrý deň, pán Ficek,
mám jednu relatívne jednoduchú otázku, ktorá sa týka dedičstva. Môj otec sa rozviedol, oženil sa znova a zobral so sebou môjho staršieho brata, zatiaľ čo ja som zostal s mojou mamou. Otec mal tiež dcéru so svojou druhou manželkou. Otec už pred časom zomrel a jeho druhá žena zomrela len nedávno. Moja otázka teda znie: Podľa slovenského zákona - keďže môj brat je nevlastný syn druhej manželky môjho otca - má on rovnaké právo na dedičstvo po nevlastnej matke ako jeho sestra alebo nie? Ďakujem vopred za odpoveď.
Mikuláš
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, odpoveď je jednoduchá :
Vzhľadom na skutočnosť, že vášho brata si neosvojila druhá manežlka vášho otca, potom váš brat, ktorý žil so svojim otcom a jeho druhou manželkou, nie je zákonným dedičom po manželke vášho otca. Váš brat by mohol dedič jedine v prípade, že manželka vášho biologického otca by spísala závet v prospech aj vášho brata. Záver je ten, že zákonným dedičom po manželke vášho biologického otca, bude len ich vlastná dcéra.
Trápi vás "Opatrujem otčima, ktorý nemá deti: zdedíme bez závetu jeho polovicu bytu?" a chcete pomôcť?
Má nevlastná sestra bez osvojenia nárok dediť po mojom otcovi?
Dobrý deň,
chcel by som sa opýtať, ako to je s dedičstvom. Keď moja nevlastná sestra nebola osvojená mojím otcom, má nárok na dedičstvo, keď už bola na dedičskom konaní u svojho vlastného otca?
Ďakujem.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak si Váš otec neosvojil Vašu nevlastnú sestru, táto nie je zákonným dedičom po Vašom vlastnom otcovi. Dedič by nevlastná sestra mohla jedine v prípade, že by Váš otec spísal závet v jej prospech.
Môže nevlastná dcéra dediť po nevlastnom otcovi, keď ju neadoptoval?
Dobrý deň,
dovoľujem si poprosiť o radu - píšem za moju neter, ktorá je dospelá, ale veľmi nepriebojná. Má 30 rokov, žila doteraz v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá náhle minulý rok zomrela. Matka sa pred vyše 17 rokmi opäť vydala, manžel sa k nim prisťahoval, a tak spolu bývali všetci traja v jednej domácnosti. Časom byt odkúpili spolu v podiele 1/1. Podľa uznesenia o dedičstve po jej matke byt prešiel do vlastníctva jej manžela, teda nevlastného otca, v podiele 1/1. Tento rok, pred mesiacom však náhle zomrel aj on, teda nevlastný otec mojej netere. Neter s ním doteraz žila, starala sa o neho, varila, nakupovala, keď ochorel, navštevovala ho v nemocnici, opatrovala ho a nakoniec, keď zomrel, ho aj pochovala. To, že zomrel, zistila ona, a dala vedieť aj jeho vlastným dvom dcéram, s ktorými celé roky nebol v kontakte. Nevedeli ani, kde býva, ani, že ochorel; dozvedeli sa iba, že zomrel, a to až od mojej netere. Teraz je celá v strachu, že jej jeho vlastné dcéry byt, v ktorom od detstva býva, zoberú a ona nemá kam ísť. Je to jej obydlie a nevie, čo teraz robiť. Zistila som, ktorej notárke bolo dedičské konanie po tomto nevlastnom otcovi pridelené. Môže sa aj ona prihlásiť ako dedička? Lebo ju určite volať nebudú. A mohla by som ju tam aj ja zastupovať na základe splnomocnenia, keďže ona by sa tej notárke nedokázala riadne vyjadriť? To by bolo asi všetko. Veľmi pekne ďakujem za tento spôsob, ktorým poskytujete pomoc obyčajným ľuďom. Prajem vám, nech sa vám naďalej darí a nech vám to vráti Boh v tom, čo najviac v živote potrebujete. S úctou H.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, ďakujeme za prejavenú dôveru.
Úvodom poznamenávame, že vy vašu neter na dedičskom konaní zastupovať môžete na základe splnomocnenia, ktorého formulár vám pošle notár. Neter, ktorá zabezpečovala pohreb, bude ako prvá predvolaná k notárovi, a to z dôvodu, že bola obstarávateľom pohrebu, kde bude potrebné predložiť doklady týkajúce sa pohrebu a prípadnej karu po pohrebe. V tomto smere si neter musí uplatniť tieto nároky spojené s pohrebom voči dedičom v dedičskom konaní v súlade s ust. § 470 Obč. zákonníka.
Ak manžel jej matky, ktorý nie je jej otcom, má vlastné deti, potom dedičmi v I. skupine zákonných dedičov budú tieto deti. Spolužijúca osoba dedí zo zákona až v II. alebo III. skupine, teda len vtedy, ak poručiteľ nezanechal potomkov. Otázkou je, či poručiteľ /otčim/ nespísal závet a nevydedil svojich potomkov – dcéry a nevlastnú dcéru neurčil za závetnú dedičku. Toto sa dozviete u notára.
Pokiaľ ide o byt, neter nemožno z bytu svojvoľne vysťahovať – ak by sa nedohodla s novými vlastníkmi, tí by sa jej vypratania museli domáhať na súde. Ak sa dcéry poručiteľa stanú výlučnými dedičkami bytu, bude na dohode medzi nimi a neterou, či bude v byte bývať ďalej (napríklad na základe nájomnej zmluvy), alebo im byt odkúpi.
Záverom musíme podotknúť, že nám nie je jasné, z akého dôvodu sa dedičom celého bytu po úmrtí matky vašej netere stal jej manžel, keďže dcéra – neter bola zákonným dedičom. V dedičskom konaní po matke mohla neter žiadať svoj zákonný podiel na dedičstve, čo by v prípade bytu bola 1/4 z celku. Ak sa však v dedičskom konaní po matke dedičia dohodli, že byt pripadne otčimovi, platí toto právoplatné rozhodnutie a predmetom dedenia po otčimovi bude celý byt.
Ak chcete zistiť, ktorému notárovi bol spis pridelený, je potrebné kontaktovať informačné centrum okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska poručiteľa a dozviete sa meno notára. Následne môže neter kontaktovať notára.
Odporúčam v prípade potreby kontaktovať advokáta.
Má nevlastná dcéra nárok na dedičstvo po nevlastnom otcovi len zo zmeny priezviska?
Dobrý deň, mám na vás otázku.
Môj otec sa oženil aj s mojou mamou, ktorá v tom čase už mala päťročnú dcéru. Tá mala iného biologického otca a rodné priezvisko po svojom nebohom otcovi. V roku 1965 môj otec požiadal Okresný národný výbor v mieste bydliska, aby maloletá dcérka mojej mamy rovnaké priezvisko ako ja. Okresný národný výbor jeho žiadosť odsúhlasil. V žiadosti od Okresného národného výboru bolo uvedené, že z povolenej zmeny priezviska nevyplýva žiadny právny nárok voči osobe s priezviskom, ktoré jej dal môj otec kvôli škole. Zmena priezviska maloletého dieťaťa bola zapísaná do príslušnej matriky.
Chcem sa preto opýtať, či má dotyčná osoba nárok na dedičstvo po mojom otcovi. Taktiež by ma zaujímalo, či je dokument z roku 1965 platný aj po smrti môjho otca, kde bolo uvedené, že z povolenej zmeny priezviska nevyplýva žiadny právny nárok voči akejkoľvek osobe s priezviskom, aké má môj otec a ja. Dcéra jej dostala iba kvôli škole a to priezvisko má uvedené dodnes v rodnom liste a v občianskom preukaze. Má teda nárok na dedičstvo?
Ďakujem vám vopred za odpoveď.
S pozdravom, L.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň, k zmene priezviska vo Vašom prípade došlo podľa ust. § 2 zákona č. 55/1950 Zb.z., v ktorom je uvedené, že ONV povolí umenu priezviska ak nebráni tomu záujem spoločnosti a ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z otázky vyplýva, že ide v podstate o dcéru Vašej matky, ktorá má s Vami rovnaké priezvisko a k zmene priezviska došlo na základe skutočností uvedených v otázke. Zmena priezviska dcéry Vašej matky na priezvisko Vášho otca neznamená, že Váš otec si dcéru Vašej matky osvojil.
Z uvedného vyplýva, že dcéra Vašej matky nebude zákonným dedičom v I. skupine dedičov po Vašom otcovi, keďže nie je potomkom Vášho otca /ust. § 473 Obč. zákonníka/. Nie je však zo zákona vylúčené, aby Váš otec nespísal závet aj v prospech dcéry Vašej matky. Tu však platí určité obmedzenie v zmysle ust. § 479 Obč. zákonníka a to že "maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."
V prípade úmrtia matky, bude aj dcéra Vašej matky zákonným dedičom po matke, rovnako ako aj Vy, keďže ste potomkami Vašej matky.
Mám nárok dediť po nevlastnom otcovi, ak si ma právne neosvojil?
Dobrý deň,
Chcela by som sa spýtať na túto situáciu: Moja mama sa vydala za muža, po ktorom mám teraz priezvisko, ale adoptoval ma. Ak by mal čo dediť, bude to dediť len moja sestra zo zákona? Treba dodať, že vychovával ma už od mojich 5 rokov.
Ďakujem za odpoveď.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
žiaľ, je to tak, ako uvádzate v otázke. Ak zomrel manžel Vašej matky a neosvojil si Vás, potom Vy nie ste jeho zákonným dedičom. Otázkou je, či manžel Vašej matky nespísal závet vo Váš prospech, potom by mohlo prichádzať do úvahy dedenie aj Vami. Tu však platí ust. § 479 Obč. zákonníka :
Trápi vás "Opatrujem otčima, ktorý nemá deti: zdedíme bez závetu jeho polovicu bytu?" a chcete pomôcť?
Môžu dediť po otčimovi jeho nevlastné deti, ak nespísal závet?
Dobrý deň, ďakujem pekne za skorú odpoveď. Keďže môžem využiť možnosť doplňujúcej otázky, chcem ešte poprosiť o upresnenie. V prípade, že by sa v tomto prípade nespisal závet (nečakané úmrtie otčima), keďže mi je to vskutku nepríjemné, on sa zatiaľ teší zdraviu, teda pokiaľ by som ho oslovila, tak len neskôr, ako by sme mali formulovať závet. On prirodzene bude chcieť, aby som sa o neho postarala, ako dosiaľ, a ja to nemôžem sľúbiť. V tejto dobe som na čiastočnom ID, a mám niečo cez päťdesiat rokov, teda nie som na starobnom dôchodku, a prechádzam LPK, nemôžem sa zaviazať, že by som ho dochovala, pokiaľ budem v budúcnosti riešiť zamestnanie, nezvládla by som tento sľub splniť. Do domu dôchodcov sa bráni.
Takisto chcem len upozorniť na právne úkony po jeho smrti a prípadnému dedeniu. Otčim ústne vypovedá pri káve, že to prepíše na mňa, samozrejme, že mi je známa podmienka, ktorú nespomína, a vyplatím dvoch súrodencov. Zdá sa mi to nefér voči mne, keďže celú ťarchu opatrovania nesiem ja, ale nechcem súrodencov pripraviť o diel bytu, nakoľko sme mali veľmi ťažké detstvo, a byt, ako som už spomínala, ťažkopádne nadobudla matka, a roky sme v ňom bývali všetci. Neviem si však predstaviť, že by sme o naše spoločné dedičstvo prišli. Zdá sa mi to totálne nemorálne, aby niekto iný nadobudol niečo, na čo by absolútne nemal právo.
Poradíte mi ešte raz, prosím, jednoducho, čo je pre mňa/nás najvhodnejšia cesta? V prípade nespisania závetu a dedenia podľa zákona, že by nadobudol niekto cudzí náš byt, je možné sa súdiť a vypovedať minimálne skutočnosti, ktoré som Vám uviedla? A bolo by možné vyhrať súd v náš prospech? Ďakujem pekne za odpoveď.
Odpoveď advokáta na dedičské právo
Dobrý deň,
žiaľ Občiansky zákonník neberie do úvahy Vami uvádzané skutočnosti - konanie o dedičstve nie je možné napadnúť len z dôvodu, že je právna úprava dedičského práva v danom prípade nespravodlivá. Rozumieme pocitu nespravodlivosti, no žiaľ v súčasnosti je zákonná úprava taká.
Najvhodnejšie by preto pre Vás bolo buď prevod spoluvlastníckeho práva k bytu z Vášho nevlastného otca na Vás, prípadne na Vás a Vašich súrodencov súčasne so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania pre Vášho nevlastného otca (teda nie s právom doživotnej starostlivosti, ale len právom doživotného bývania) - takýto prevod by mohol byť bezodplatný (formou darovacej zmluvy) alebo odplatný (formou kúpnej zmluvy).
Druhou možnosťou je spísanie závetu, v danom prípade Vám odporúčame jeho spísanie u notára formou notárskej zápisnice - takýto závet sa totiž uloží do notárskej centrálnej evidencie, z ktorej si ho potom následne notár prejednávajúci dedičstvo vyžiada.